Pamiatková obnova Župného domu v Trenčíne odhalila barokové detaily

Pamiatková obnova bývalého Župného domu v Trenčíne priniesla reštaurovanie historických fasád, obnovu barokových detailov aj modernizáciu technického vybavenia. Významná kultúrna pamiatka tak získava nové možnosti využitia v rámci Európskeho hlavného mesta kultúry 2026.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

História Župného domu v Trenčíne a jeho stavebné premeny

Obnova budovy bývalého Župného domu v Trenčíne sa začala v roku 2025. Ukončenie obnovy bolo plánované na júl 2026. Trenčín ako Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) mieni túto budovu intenzívne využívať na kultúrne a spoločenské účely.

Budova niekdajšieho Župného domu v Trenčíne začala vznikať v priamom kontakte so stredovekým opevnením mesta, pri Hornej mestskej bráne ako mestský dom Ilešháziovcov v závere 16. až v prvej polovici 17. storočia. V roku 1734 sa stala sídlom Trenčianskej župy.

K významnej barokovej prestavbe došlo medzi rokmi 1758 až 1764. K ďalšej úprave a nadstavbe sa pristúpilo v roku 1788. Menšie úpravy sa realizovali aj neskôr. V roku 1873 sa zbúrala Horná mestská brána a v tejto polohe došlo aj k úprave hlavnej fasády.

Po zániku Trenčianskej župy v roku 1940 sa budova stala sídlom Trenčianskeho múzea. V druhej polovici 20. storočia došlo k významnej obnove. V kontexte s dobovými prístupmi k obnove pamiatok sa zmenil výraz interiérov, kde pribudli podlahy z vlysov a terazza.

Obdobne necitlivo sa riešila aj sanácia budovy proti vzlínajúcej vlhkosti a vo veľkom rozsahu tu pribudli cementom nastavované omietky. V 80. rokoch 20. storočia nasledovala ďalšia obnova, ktorá zasiahla najmä fasády.

Pamiatková obnova fasád a historických konštrukcií

Na začiatku 21. storočia sa priestory podkrovia nad hlavným krídlom adaptovali pre potreby zázemia múzea (vedecké pracoviská, kancelárie a pod.) a nasledovalo obdobie prípravy veľkej pamiatkovej obnovy.

V súlade s výsledkami pamiatkových výskumov sa realizovala obnova interiéru aj exteriéru. Reštaurátorským výskumom fasád nádvoria sa podarilo identifikovať výraz fasád z obdobia vybudovania župného domu z rokov 1758 až 1764 a jeho neskoršej prestavby, ktorá bola jednoduchšia.

Pri reštaurovaní fasád nádvoria sa v úrovni 1. a 2. nadzemného podlažia prezentovala úprava fasády s dominujúcimi plochami preškrabávanej omietky v okrovej farebnosti a s rámovaním otvorov so svetlejšími pásmi z hladkej omietky. Obnova hlavnej fasády sa realizovala umelecko-remeselne.

Farebnosť hlavnej fasády po obnove rešpektuje celkovú koncepciu prezentácie fasád na území pamiatkovej rezervácie Trenčín v kontexte vžitého obrazu vnútorných priestorov mesta s viacfarebnými fasádami budovy, ktoré tu boli charakteristické v 20. storočí.

V rámci obnovy došlo k opravám krovov a výmene strešnej krytiny. Počas obnovy sa kompletne vymenili siete, opravili všetky omietané povrchy interiérov aj fasád. Práce si vyžiadali aj viacero náročných statických zásahov, ktoré komplikovali ostatné stavebné práce. Zároveň došlo k výmene podláh a sanácii vzlínajúcej vlhkosti.

Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností a obnova barokových detailov

Benefitom je aj zlepšenie tepelnoizolačných vlastností, ku ktorým prispelo zateplenie strechy, výmena a čiastočne aj zodpovedné repasovanie okenných výplní. K repasácii a čiastočnej výmene došlo aj v prípade dverných výplní. Na prejazde hlavného vstupného priestoru sa rehabilitovali zaniknuté barokové členenia stien a soklov, ktoré umocňujú elegantnosť vstupu do palácového priestoru.

Kvalita architektonického návrhu sa prejavila v nenásilnom vyhodnotení potenciálov a limitov danej pamiatky, ktorá ani v prípade zmeny funkcie nebude presýtená novodobými architektonickými doplnkami a dovolí vyniknúť svojim hodnotám. K benefitom návrhu patrí aj rozšírenie výstavných priestorov.

Článok bol uverejnený v časopise Správa Budov 3/26.