Ľadovcová inšpirácia Zahy Hadid
Zaha Hadid je architektka, ktorá stále posúva hranice architektúry a dizajnu mesta. Svoj talent potvrdzuje aj v oblasti dopravných stavieb – koncom minulého roka uviedli v rakúskom Innsbrucku do prevádzky štyri lanové dráhy podľa návrhu tímu Zaha Hadid Architects. Aj keď nejde o významovo veľké stavby, Zaha Hadid ich povýšila na šperky v kontexte mesta a horskej krajiny.
V projekte sa riešili štyri stanice lanovej dráhy od úpätia až na severný hrebeň hôr nad Innsbruckom vrátane zaveseného mostu cez rieku Inn. Dráha sa začína na stanici Congress v centre mesta, pokračuje tunelom cez predmestie Löwenhaus a ďalej vedie visutým mostom a tunelom smerom do prvej horskej stanice Alpenzoo. Konečná stanica je v letovisku Hungerburg vo výške 288 metrov nad Innsbruckom. Cestujúci môžu využiť aj kabínkovú lanovku na vrchol hory Seegrube.
Ateliér Zahy Hadid nenavrhoval pre Innsbruck prvýkrát. Z jeho dielne pochádza skokanský mostík Bergisel, ktorý stojí v meste od roku 2002 a patrí k veľmi známym realizáciám. V rovnakom roku získal aj štátnu rakúsku cenu; o tri roky neskôr architektov odmenil Medzinárodný olympijský výbor. Zaha Hadid nebola s projektom priamo oslovená – stavba vznikla na základe regulárneho výberového konania, z ktorého vyšli ako víťazi ateliér Zahy Hadid spolu s rakúskou stavebnou firmou Strabag. Financovala sa prostredníctvom PPP, teda partnerstva verejného a súkromného sektora, a spoločnosť Strabag sa zároveň stala aj jej hlavným dodávateľom.
Zamrznutý pohyb
Koncepcia architektov vychádzala z dvoch požiadaviek: Bolo nutné návrh prispôsobiť špecifickým miestnym podmienkam v rôznych nadmorských výškach, no zároveň museli mať všetky stanice jednotný architektonický rukopis.
Podobu jednotlivých staníc nakoniec zjednotili dva kontrastné prvky, ktoré Zaha Hadid nazýva lastúra a tieň. Lastúru tu predstavuje ľahká strešná konštrukcia organického tvaru osadená na betónovom podstavci. Rôzne tvarovo riešené zastrešenia korešpondujú s reliéfom terénu a sú akoby permanentne v pohybe, čo odkazuje na spôsob využitia krajiny.
„Študovali sme ľadovcové morény a ich pohyb – chceli sme, aby každá stanica hovorila jazykom prírodných útvarov. Aby vyzerala napríklad ako zamrznutý prúd vody na úpätí hory,“ vyjadrila sa Zaha Hadid pri príležitosti otvorenia dráhy NordPark. Organický tvar bezpochyby pripomína masy zľadovateného snehu. Veľké oblúky s prevísajúcimi koncami a miesta, na ktorých sa zastrešenie dotýka betónového podkladu, zdôrazňujú ich plávajúci vzhľad.
Mäkké línie a lesklé vyhotovenie z krehkých sklenených plátov kontrastujú s podstavcom z pohľadového betónu. Ten sa používa aj v interiéri staníc – je bez akéhokoľvek ďalšieho obloženia aj dekoratívnych prvkov, dopĺňa ho iba zábradlie a osvetlenie zabudované v stenách a podlahe. Interiér svojou strohosťou vychádza v ústrety súčasným puristickým preferenciám.
 |
 |
Architekti využili novú výrobnú metódu CNC (angl. computer numerical control) frézovania a tepelného tvarovania skla. CNC frézovanie garantuje veľmi precíznu a automatickú aplikáciu počítačového návrhu na stavebnú konštrukciu. Tieto progresívne výrobné technológie boli vyvinuté pre automobilový priemysel a aj z tohto dôvodu je estetika zastrešenia reminiscenciou na priemyselný dizajn (krídla lietadiel, jachty, karosérie áut a pod.)
Za zmienku stoja aj stĺpy, na ktorých je zavesená konštrukcia mosta lanovej dráhy. Ich falický tvar odkazuje na štúdiu ateliéru Future Systems z roku 1990, ktorá nebola realizovaná. Išlo o mrakodrap nazvaný Green Bird (zelený vták) – budovu s minimálnou spotrebou energie a zabudovanými solárnymi článkami. Zlé jazyky vtedy architekta Kaplického obviňovali z pornografie. Vývoj však odvtedy pokročil, dielo sa realizovalo v inej krajine a pod projektom je podpísaná žena…
Lanová dráha NordPark
Investor: Innsbrucker Nordkettenbahnen GmbH
Návrh: Zaha Hadid a Patrik Schumacher
Projektant: Thomas Vietzke
Návrhový tím: Jens Borstelmann, Markus Planteu
Produkčný tím: Caroline Andersen, Makakrai Suthadarat, Marcela Spadaro, Anneka Wagener, Adriano di Gionnis, Peter Pichler, Susann Berggren
Partnerská kancelária: Project & Construction Management Malojer Baumanagement GmbH
Poradca plánovania: ILF Beratende Ingenieure ZT, Malojer Baumanagement GmbH
Generálny dodávateľ: Strabag AG
Dodávateľ strojov a káblov: Leitner GmbH
Konzultanti: Pagitz Metalltechnik GmbH (fasáda)
Stavební inžinieri (betónová základňa): Baumann & Obholzer Ziviltechniker
Stavební inžinieri (zastřešení): Bollinger Grohmann Schneider ZT
Osvetlenie: Zumbotel Lightning GmbH
Most/dráha: ILF Beratende Ingenieure ZT
Iva Nachtmannová s využitím tlačových materiálov Zaha Hadid Architects
Foto: Werner Huthmacher
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
