Živnostníci si znovu priplatia za odvody

Od júla si musia živnostníci nanovo vypočítať výšku odvodov do Sociálnej poisťovne. Koľko peňazí budú platiť, závisí od ich zisku, ktorý dosiahli v minulom roku.

V súčasnosti platia všetci podnikatelia odvody ešte na základe príjmu za rok 2012. To znamená, že tým živnostníkom, ktorým minulý rok vzrástol zisk, sa môžu od júla zvýšiť aj odvody. Odvody však môžu vzrásť aj tým podnikateľom, ktorým sa minulý rok nedarilo lepšie ako rok predtým. Znížil sa totiž koeficient, ktorým sa počíta vymeriavací základ. Kým vlani sa pri výpočte vymeriavacieho základu delil zisk koeficientom 1,9, v tomto roku sa už použije koeficient 1,6.

Vymeriavací základ

Živnostníci si vymeriavací základ na platenie odvodov vypočítajú tak, že si zoberú svoj zisk a pripočítajú k nemu zaplatené odvody. Výslednú sumu vydelia koeficientom 1,6 a získajú tak ročný vymeriavací základ. Mesačný vymeriavací základ získajú tak, že ročnú sumu vydelia číslom 12. Z tejto sumy si následne vypočítajú odvody. Celkovo platia podnikatelia odvody vo výške 33,15 percenta z vymeriavacieho základu. Odvody na jednotlivé poistenia je však potrebné vypočítať samostatne a výsledné sumy zrátať. Napríklad živnostník, ktorý dosiahol vlani zisk 10 000 eur a na odvodoch zaplatil 2 000 eur, bude mať od júla vymeriavací základ na úrovni 625 eur. Ak mal rovnaký zisk aj v roku 2012, vymeriavací základ, z ktorého platí odvody dnes, je vo výške 526 eur. V praxi to znamená, že tento živnostník bude musieť od júla platiť 207,18 eura. V porovnaní so súčasnosťou tak mesačne priplatí na odvody takmer 33 eur, a to bez toho, aby sa mu akokoľvek zvýšil jeho zisk. Nižší koeficient bude znamenať aj to, že menej ľudí bude môcť platiť minimálne odvody. Poistné sa zvýši aj ľuďom, ktorí platia odvody z vyššieho vymeriavacieho základu a ktorým neklesol zisk. Niektorí podnikatelia však môžu od júla na odvodoch aj ušetriť. Povinné poistenie musia totiž platiť len tí živnostníci, ktorých minuloročný hrubý príjem prekročil 12-násobok vymeriavacieho základu, čo je 4 830 eur. V prípade, že niekto zarobil menej, nemusí od júla platiť odvody. Rozhoduje však celkový hrubý príjem ešte pred odpočítaním výdavkov. Teda suma, ktorú podnikateľ reálne vyfakturoval svojim zákazníkom.

Zánik a vznik poistenia

Ak niekomu zanikne povinné poistenie, je povinný odhlásiť sa z neho. Odhlášku musí podať najneskôr do 8. júla. Keďže poistné sa platí mesačne pozadu, začiatkom júla živnostník ešte musí zaplatiť odvody za jún. Naopak, ak niekto doteraz nebol povinne dôchodkovo poistený a za minulý rok zarobil viac ako 4 830 eur, vznikne mu od júla povinné poistenie. Takýto podnikateľ sa takisto musí prihlásiť do ôsmich dní do Sociálnej poisťovne. Prvýkrát zaplatí odvody na sociálne poistenie začiatkom augusta.

Minimálne odvody

Hrubý zárobok rozhoduje len o tom, či podnikateľ musí platiť odvody alebo nie. Výška odvodov sa už určuje na základe zisku. Platí pritom, že každý podnikateľ, ktorý je povinný platiť odvody, ich musí platiť aspoň z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je na úrovni 402,50 eura. Práve z tejto sumy platí v súčasnosti odvody takmer deväť z desiatich živnostníkov. Kto má minimálny vymeriavací základ, musí každý mesiac posielať do Sociálnej poisťovne 133,42 eura. Túto sumu platia aj tí podnikatelia, ktorých minuloročný zisk bol len minimálny alebo skončili v strate. Výška minimálnych odvodov sa zmení až v januári. Aby podnikateľ mohol platiť minimálne odvody, nesmel jeho minuloročný zisk bez zarátania odvodov prekročiť 7 728 eur. V súčasnosti platia najnižšie odvody tí podnikatelia, ktorých zisk v roku 2012 nebol vyšší ako 9 177 eur. Táto suma sa znížila vďaka tomu, že klesol koeficient, ktorým sa počítajú odvody. To znamená, že od júla bude pravdepodobne môcť najnižšie možné odvody platiť menej ľudí ako v súčasnosti. Pre podnikateľov, ktorí platia dnes minimálne poistné a vlani nedosiahli zisk bez zarátania zaplatených odvodov vyšší ako 7 728 eur, sa ani od júla nič nezmení a naďalej budú platiť rovnakú sumu ako v súčasnosti.

Kto pomôže pri výpočte novej výšky odvodov?

Kto si nevie poradiť s vypočítaním výšky odvodov, tomu môže pomôcť Sociálna poisťovňa. „SZČO si môže overiť vypočítanú sumu novej výšky poistného v pobočke Sociálnej poisťovne v mieste trvalého bydliska alebo telefonicky v informačno-poradenskom centre,“ povedal riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Sociálna poisťovňa dostáva od Finančnej správy údaje z daňových priznaní živnostníkov, preto vie, koľko má kto platiť. Výšku odvodov si možno vypočítať aj na internetovej stránke Sociálnej poisťovne. Kalkulačka sa nachádza v sekcii SZČO. Potrebné je do nej zadať údaje z daňového priznania za minulý rok. Živnostník bude na výpočet potrebovať výšku svojho čiastkového základu dane, ktorý sa uvádza v riadku 43 daňového priznania, a sumu zaplatených odvodov, ktorá sa píše pod tabuľku číslo 1 na tretej strane daňového priznania. Napriek tomu, že Sociálna poisťovňa vie na základe údajov z daňových priznaní, koľko peňazí jej má ktorý živnostník posielať, výšku odvodov im zatiaľ neoznamuje. Živnostníci, ktorí čakajú, že dostanú list od poisťovne s novým predpisom poistného, preto zostanú sklamaní. „Zo zákona nie je povinnosťou Sociálnej poisťovne informovať odvádzateľov poistného a poistencov o vzniku ich odvodovej povinnosti, o výške ich vymeriavacieho základu, o lehote splatnosti poistného ani o nedoplatkoch,“ tvrdí Andrea Zahoranová z odboru výberu poistného Sociálnej poisťovne.

Zmeny od roku 2015

Rok 2014 je však posledný, keď si musia živnostníci výšku odvodov vypočítať sami. Od roku 2015 túto povinnosť na seba vďaka zmene zákona o sociálnom poistení preberie priamo Sociálna poisťovňa. Živnostníci nebudú ani povinní prihlasovať sa na poistenie a odhlasovať sa z neho. „Vznik poistenia a zánik poistenia im bude oznamovať priamo Sociálna poisťovňa. Rovnako im bude oznamovať aj výšku ich vymeriavacieho základu, sumu poistného, ktorú sú povinní platiť, dátum splatnosti poistného a takisto údaje, ktoré sa týkajú ich platieb,“ dodala Zahoranová. Táto nová služba by mala pomôcť nielen Sociálnej poisťovni s lepšou platobnou disciplínou samostatne zárobkovo činných osôb, ale aj samotným živnostníkom. Tí sa totiž neraz dostanú do problémov vďaka tomu, že nezaplatia odvody v správnej výške. Poisťovňa im následne musí z dlžnej sumy vyrubiť penále. O tom, že mnohí živnostníci by odvody platili, len im to treba pripomínať, svedčí aj pilotný projekt Sociálnej poisťovne, v rámci ktorého živnostníkom prostredníctvom sms správ a emailov oznamuje výšku nedoplatku. Z výsledkov vyplynulo, že mnoho živnostníkov odvody síce chce zaplatiť, ale zabudne ich včas uhradiť, alebo si zabudnú zmeniť trvalý príkaz napriek tomu, že by už mali platiť vyššiu sumu. Toto upozorňovanie na nedoplatky zatiaľ skúšobne využíva len bratislavská pobočka Sociálnej poisťovne. „Po spustení tejto služby sa znížili pohľadávky Sociálnej poisťovne za mesiac február 2014 o viac ako 25-tisíc eur a za mesiac marec 2014 až o viac ako 58-tisíc eur,“ vraví Zahoranová.

Postrážiť si výšku odvodov sa oplatí

Postrážiť si výšku odvodov sa živnostníkom vyplatí. Ak niekto zaplatí neskoro alebo platí nižšiu sumu, než má, stane sa dlžníkom a Sociálna poisťovňa bude od neho vymáhať nielen nedoplatok, ale aj penále. „Fyzickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly,“ hovorí Višváder. Ak napríklad niekto dlhuje 100 eur, po jednom roku dosiahne penále 18,25 eura, po troch rokoch sa vyšplhá na 54,75 eura a po piatich rokoch bude až vo výške 91,25 eura. Môže sa stať, že Sociálna poisťovňa odhalí, že jej živnostník dlhuje peniaze až po niekoľkých rokoch. Zákon jej aj v takom prípade prikazuje vymáhať dlžnú sumu, čo znamená, že vďaka penále sa nezaplatené odvody môžu výrazne navýšiť. Sociálna poisťovňa si pritom musí pýtať nezaplatené poistné až desať rokov dozadu. Suma penále však nemôže prekročiť výšku dlžnej sumy. Napríklad, ak dlhujete 1 000 eur, spolu s penále by ste nemali Sociálnej poisťovni zaplatiť viac ako 2 000 eur. Suma, ktorú musí živnostník zaplatiť, sa môže zvýšiť až niekoľkonásobne, ak ju musí vymáhať exekútor.

Exekuovaný človek musí totiž okrem nezaplateného poistného a penále uhradiť aj trovy exekútora. Tie sa skladajú z niekoľkých častí. Prvou je odmena exekútora vo výške 20 percent z vymáhanej sumy. Minimálna výška tohto poplatku dosahuje 33,19 eura a maximálna 33 193,92 eura. Ďalej si exekútor pýta aj náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Pri týchto dvoch položkách nie je stanovený žiaden limit. Keď Sociálna poisťovňa niekomu zistí dlh, je pre neho lepšie, ak sa s poisťovňou dohodne, že ho uhradí. Ušetrí tak na nákladoch za vymáhanie dlhu. S poisťovňou si možno dohodnúť aj splátkový kalendár. Základnou podmienkou na schválenie splátkového kalendára však je, že si dlžník v súčasnosti plní svoje odvodové povinnosti. Musí mať teda zaplatené odvody minimálne za posledný mesiac. Splátky je možné rozložiť maximálne na 18 mesiacov. Ak by však niekto neuhradil splátku včas alebo by prestal platiť odvody za aktuálne mesiace, splátkový kalendár sa ruší a celá dlžná suma sa stáva splatnou. Sociálna poisťovňa v súčasnosti nemôže dlžníkom, ktorí nemajú z čoho platiť svoj dlh, odpustiť penále. V minulosti zákon dovoľoval, aby riaditeľ Sociálnej poisťovne odstránil tvrdosť zákona a v zvláštnych prípadoch odpustil penále. Teraz však Sociálna poisťovňa už takúto možnosť nemá.

A čo so zdravotným poistením?

V júli sa mení len výška odvodov do Sociálnej poisťovne. Suma preddavkov do zdravotnej poisťovne je celý rok rovnaká a zmení sa až od januára budúceho roku. Koľko peňazí majú živnostníci posielať do zdravotnej poisťovne, sa dozvedia z ročného zúčtovania zdravotného poistenia. V januári sa zmení aj minimálny vymeriavací základ. V budúcom roku by mal dosiahnuť 412 eur. Najnižšie možné odvody do Sociálnej poisťovne potom budú vo výške 136,57 eura a do zdravotnej poisťovne 57,68 eura. Živnostníci, ktorí platia najnižšie odvody, tak v budúcom roku celkovo priplatia 4,48 eura mesačne. V budúcom roku znovu klesne aj koeficient, ktorým sa počíta vymeriavací základ, čo sa odrazí na ďalšom zvýšení odvodov do zdravotnej i Sociálnej poisťovne.

Už aj ročné zúčtovanie sociálneho poistenia

Od roku 2015 sa pravdepodobne budú musieť živnostníci pripraviť aj na ročné zúčtovanie sociálneho poistenia. Malo by fungovať rovnako, ako dnes funguje zúčtovanie pri zdravotnom poistení. Každý mesiac sa platia len preddavky na poistenie a na základe príjmu uvedeného v daňovom priznaní potom poisťovňa vypočíta, či podnikateľ zaplatil na odvodoch viac alebo menej, ako v skutočnosti mal. Podnikateľom, ktorým sa z roka na rok výraznejšie zvýši zisk, tak môže vzniknúť vysoký nedoplatok.

Vyššie výdavky rovná sa vyššie dávky

Aj keď vyššie odvody znamenajú pre živnostníkov najmä vyššie výdavky, v budúcnosti sa im takto vynaložené peniaze môžu vrátiť v podobe dávok a dôchodku. Výška dávok, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, sa totiž priamo odvíja od sumy zaplatených odvodov. Jednoducho povedané, čím vyššie odvody platíte, tým viac peňazí dostanete v prípade choroby či pri odchode na dôchodok. Keďže väčšina podnikateľov si platí len minimálne odvody, ktoré sa počítajú z polovice priemernej mzdy, aj dávky, ktoré dostanú, sú približne polovičné v porovnaní so zamestnancami, ktorí poberajú priemernú mzdu. Napríklad živnostník, ktorí si platí najnižšie odvody, dostane v prípade 30-dňovej práceneschopnosti nemocenskú dávku vo výške približne 202 eur. Ak by bol rovnaký čas chorý zamestnanec, ktorý v predchádzajúcom roku poberal 800 eur, čo je o niečo menej ako priemerná mzda na Slovensku, dostal by nemocenskú dávku v celkovej výške 410 eur.

Odvody rastú aj pre koeficienty

Živnostníci musia každý rok platiť vyššie odvody aj pre klesajúce koeficienty. Koeficientom sa totiž pri výpočte vymeriavacieho základu delí zisk živnostníka a čím menším číslom ho vydelíme, tým bude vymeriavací základ vyšší a vyššie budú aj odvody. Do roku 2012 sa pri výpočte zdravotných odvodov používal koeficient 2,14 a pri sociálnom poistení bol koeficient 2. To znamená, že sociálne poistenie sa platilo z polovice zisku a zdravotné poistenie z ešte nižšej sumy. V roku 2013 sa oba koeficienty zjednotili a klesli na 1,9. V tomto roku koeficient klesol na 1,6. Naposledy sa zníži v roku 2015 na konečných 1,486. Živnostník, ktorý v roku 2011 dosiahol zisk pred odpočítaním odvodov 12 000 eur, musel platiť v nasledujúcom roku každý mesiac 66,66 eura do zdravotnej poisťovne a 165,75 eura do Sociálnej poisťovne. Ak by niekto rovnaký zisk dosiahol aj v nasledujúcich rokoch, výška jeho odvodov by vďaka klesajúcemu koeficientu postupne rástla. V roku 2013 by musel platiť na zdravotnom poistení 73,68 eura a na sociálnom poistení 174,44 eura. V roku 2014 by výška jeho odvodov na zdravotné poistenie vzrástla na 87,50 eura a na sociálne poistenie na 207,18 eura. A v roku 2015 by mal každý mesiac posielať do zdravotnej poisťovne 94,21 eura a do Sociálnej poisťovne 223,05 eura. Od roku 2012 tak výška jeho odvodov celkovo stúpla o 82,85 eura mesačne bez toho, aby sa mu nejako zvýšil zisk.

Ako si vypočítať odvody do Sociálnej poisťovne

Za obdobie od 1. júla 2014 sa vymeriavací základ SZČO určí nasledovne:

čiastkový základ dane (neznížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie SZČO, ktoré k čiastkovému základu dane priráta) sa vydelí koeficientom 1,6 a výsledná suma sa vydelí číslom 12; z vymeriavacieho základu si SZČO vypočíta 4,4 % na nemocenské poistenie, 18 % na starobné poistenie, 6 % na invalidné poistenie a 4,75 % do rezervného fondu solidarity. Vymeriavací základ však nesmie byť nižší ako minimálny vymeriavací základ (402,50 eura) a vyšší ako maximálny vymeriavací základ (4 025 eur). Ak by mal niekto skutočný vymeriavací základ nižší ako 402,50 eura, vypočíta si odvody zo sumy 402,50 eura. Na uľahčenie výpočtu výšky poistného zverejní Sociálna poisťovňa na svojej stránke www.socpoist.sk kalkulačku na informatívny výpočet poistného pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu za obdobie od 1. júla 2014 (na úvodnej stránke v časti SZČO).
Prvýkrát je potrebné zaplatiť odvody v novej výške za júl 2014, a to najneskôr do 8. augusta 2014. Živnostníci, ktorí si posunuli termín na podanie daňového priznania na koniec júna, začnú platiť odvody v novej výške až od 1. októbra. Odvody za október musia zaplatiť do 10. novembra.

Kedy nemusíte platiť odvody

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie:

od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti; v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby; odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia; v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody a počas jej vykonávania, bola vzatá do výkonu väzby alebo nastúpila na výkon trestu odňatia slobody, v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť.

Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie: v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské; od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa najdlhšie do desiateho dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto období; povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie ani v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu. Prerušenie poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik poistenia, teda živnostník nie je v tomto období poistený. Ak je živnostník oslobodený od povinnosti platiť odvody, jeho poistenie naďalej trvá, len nemusí platiť poistné.

Čo dostanem za minimálne odvody?

Akú dávku dostanem v prípade choroby, ak si stále platím len najnižšie možné odvody do Sociálnej poisťovne?
Od toho, aké odvody si platíte, sa priamo odvíja aj výška dávok, na ktoré máte nárok. Odvody, ako aj dávky sa totiž počítajú z vymeriavacieho základu. Zvyčajne sa pri výpočte dávky používa vymeriavací základ, z ktorého ste si platili odvody v predchádzajúcom roku. Keďže minulý rok bol minimálny vymeriavací základ na úrovni 393 eur, budú sa vám dávky počítať z tejto sumy. Počas prvých troch dní je výška nemocenskej dávky 25 percent z denného vymeriavacieho základu. To znamená, že denná dávka je vo výške 3,23 eura. Od štvrtého dňa budete dostávať 55 percent z vymeriavacieho základu, teda 7,11 eura. V prípade 10-dňovej práceneschopnosti tak dostanete celkovo 59,46 eura. Ak budete chorý 30 dní, mali by ste dostať dávku vo výške 201,66 eura.

Musím sa odhlásiť z poistenia?

Vlani som začal podnikať, preto ešte neplatím povinné odvody do Sociálnej poisťovne. Aby sa mi tento rok započítal do dôchodku, uzatvoril som si dobrovoľné poistenie. Od júla však budem už platiť povinné odvody. Musím sa z dobrovoľného poistenia odhlásiť alebo mi automaticky od júla zanikne?
Dobrovoľné poistenie vám nezanikne len vďaka tomu, že vám vznikne povinné dôchodkové poistenie. Z dobrovoľného poistenia sa môžete odhlásiť. Robí sa to vyplnením tlačiva Registračný list FO – ohláška. Dobrovoľné poistenie zanikne najskôr dňom podania odhlášky, to znamená, že sa nemôžete odhlásiť spätne. Od januára 2014 pribudla ďalšia možnosť, ako zrušiť dobrovoľné poistenie. Po novom toto poistenie zanikne aj v prípade, že dva mesiace po sebe nezaplatíte poistné. V takom prípade vám poistenie zanikne od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, za ktorý ste naposledy zaplatili dobrovoľné odvody. Ak by ste napríklad nezaplatili poistenie za júl a august, tak vám automaticky zanikne od 1. júla.

Aké odvody budem platiť?

Môj celkový hrubý príjem vlani dosiahol 24-tisíc eur. Zisk bol 10-tisíc eur a na odvodoch som zaplatil 2 134,40 eura. Aká bude výška mojich odvodov od júla?
Keďže váš hrubý príjem bol vyšší, ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (4 830 eur), musíte od júla povinne platiť odvody. Vymeriavací základ pre platenie odvodov vypočítate tak, že zoberiete zisk 10-tisíc eur a pripočítate k nemu zaplatené odvody 2 134,40 eura. Výslednú sumu potom vydelíte koeficientom 1,6 a číslom 12. Váš mesačný vymeriavací základ potom dosiahne 632 eur. Z tejto sumy musíte platiť 4,4 percenta na nemocenské poistenie (27,80 eura), 18 percent na starobné poistenie (133,76 eura), 6 percent na invalidné poistenie (37,92 eura) a 4,75 percenta do rezervného fondu (30,02 eura). Spolu tak budete musieť posielať každý mesiac do Sociálnej poisťovne 209,50 eura.

Dostanem dávku v nezamestnanosti?

Som živnostník, ale v poslednom čase sa mi veľmi nedarí. Rozmýšľam, že zruším živnosť. Budem mať v takom prípade nárok na dávku v nezamestnanosti?
Samostatne zárobkovo činné osoby nie sú povinne poistené pre prípad nezamestnanosti. Aby ste mohli dostať dávku v nezamestnanosti, museli by ste sa poistiť dobrovoľne. Podmienkou na získanie dávky v nezamestnanosti je, že v posledných troch rokoch budete poistený aspoň dva roky. Nestačí si teda začať platiť dobrovoľné poistenie na poslednú chvíľu, keď už viete, že asi zrušíte živnosť. Ak by ste si uzatvorili dobrovoľné poistenie, mohli by ste si sám zvoliť vymeriavací základ, z ktorého budete platiť odvody. Vymeriavací základ musí byť v rozpätí minimálneho (402,50 eura) a maximálneho (4 025 eur). Na poistenie v nezamestnanosti sa odvádzajú dve percentá zo zvoleného vymeriavacieho základu. V prípade minimálneho základu to znamená, že by ste mesačne platili 8,05 eura. Ak by ste chceli mať nárok na maximálnu dávku v nezamestnanosti, stačilo by vám platiť odvody z vymeriavacieho základu vo výške 1 610 eur, keďže dávka v nezamestnanosti sa počíta maximálne z dvojnásobku priemernej mzdy. V takomto prípade by ste každý mesiac museli odvádzať do Sociálnej poisťovne 32,20 eura.

Kedy musím začať platiť odvody?

Do konca marca som bol zamestnaný, od apríla som si založil živnosť. Kedy budem musieť začať platiť odvody do Sociálnej poisťovne?
Odvody na sociálne poistenie budete povinný platiť najskôr od júla budúceho roku. O tom, či budete musieť skutočne platiť odvody alebo nie, rozhoduje váš tohtoročný príjem z podnikania. Povinné poistenie vám vznikne len v prípade, že v tomto roku váš hrubý zárobok zo živnosti pred odpočítaním výdavkov prekročí 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, čo by v roku 2015 mala byť suma 4 944 eur. Ak zarobíte menej, nebudete musieť platiť odvody až do júla 2016. Tento čas, pokiaľ si nebudete platiť odvody, sa vám nebude počítať do dôchodku a nebudete mať nárok ani na nemocenské dávky. To znamená, že ak ochoriete, nedostanete nemocenské. Ak by ste nechceli prísť o nárok na dávky, museli by ste uzatvoriť dobrovoľné poistenie. Urobiť tak môžete vyplnením tlačiva Registračný list FO v pobočke Sociálnej poisťovne.

Kde môžem zaplatiť?

Môžem zaplatiť odvody v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne alebo len tam, kde mám sídlo podnikania?
V prípade, že chcete zaplatiť odvody v hotovosti, môžete ich prísť uhradiť do ktorejkoľvek pobočky Sociálnej poisťovne. Okrem toho však môžete poistné zaplatiť aj bezhotovostne prevodom z účtu alebo poštovou poukážkou. V prípade, že budete platiť odvody v hotovosti, uschovajte si potvrdenie o zaplatení, aby ste v budúcnosti vedeli dokázať, že ste ich skutočne zaplatili.

TEXT: Peter Matula
FOTO: thinkstock.com

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné Materiály.