Tipy ako ušetriť na energiách v bytovom dome

tipy ako usetrit na energiach v bytovom dome

Kto chce správne a efektívne využívať energiu, mal by sa naučiť znižovať jej spotrebu všade tam, kde je to možné. Spotrebu energie pritom možno znížiť rozličnými opatreniami.

Celková spotreba energie (palivo, teplo, elektrina) v štvorčlennej domácnosti je na úrovni približne 16 000 kWh za rok, čo pri sú­časných cenách predstavuje približne 1 600 eur ročne (obr. 1). Z uvedeného množstva tvorí spotreba elektriny v domácnosti, ktorá nepoužíva elektrinu na vykurovanie a prípravu teplej vody, zhruba 2 500 kWh za rok. Vo finanč­nom vyjadrení to predstavuje 400 eur, teda štvrtinu z celkových nákladov na energiu. V posledných rokoch sa znižuje rozdiel medzi spotrebou elektriny a spotrebou energie na vykurovanie a prípravu teplej vody.


Hlavným dôvodom je zateplenie panelových bytových domov, ktoré majú podstatne nižšie tepelné straty, ale spotreba domácich elektrických spotrebičov sa nemení, skôr rastie. Moderná domácnosť sa okrem tradičných spotrebičov (chladnička, televízor, práčka, elektrická rúra či vysávač) nezaobíde bez elektroniky a novej techniky – počítač, notebook, multifunkčná tlačiareň, satelit, DVD prehrávač, sušička a v posledných rokoch aj klimatizácia (obr. 2). Na spotrebe energie v domácnosti sa však v najväčšej miere podieľajú kuchynské spotrebiče (tab. 1).

Možnosti zníženia spotreby energie
V mnohých prípadoch možno znížiť spotrebu energie už len uplatňovaním zásad efektívneho hospodárenia (tab. 2). Majiteľ nehnuteľnosti si môže sám zabezpečiť zníženie spotreby energie a tým aj zníženie nákladov, a to jednoduchými úkonmi, ako je priebežné sledovanie a meranie spotreby či regulácia vnútornej izbovej teploty. Pravidelné zapisovanie stavov meracích zariadení (plynomer, elektromer, vodomer) umožňuje priebežné sledovanie vplyvu úsporných opatrení na zníženie spotreby energie, a zároveň si možno vypočítať náklady na energiu. Ak starý elektrický spotrebič funguje a spĺňa vaše nároky, oplatí sa vymeniť ho za nový len vtedy, ak je jeho spotreba elektrickej energie v porovnaní s novými výrobkami veľmi vysoká. Preto pred kúpou nového spotrebiča treba najskôr porovnať spotrebu elektriny starého a nového prístroja. Zásuvkový merač spotreby elektriny je už bežne dostupný.

Úspory pri vykurovaní
Obytné priestory sa vykurujú v našich podmienkach štyri až päť mesiacov v roku, pričom množstvo spotrebovanej energie je naozaj veľké. Preto treba zabezpečiť, aby sa vyprodukované teplo udržalo v miestnosti čo najdlhšie. Ak by teplo z miestnosti vôbec neunikalo, takmer vôbec by sa nemuselo vykurovať, keďže by teplota ostala konštantná. Takýto ideálny stav sa však nedá dosiahnuť. Preto je veľmi dôležité zabrániť zbytočným únikom tepla.

V bytových budovách a v budovách pre kultúru je únik tepla približne rozložený takto:

  • okná a balkónové dvere – 30 až 35 % (obr. 3),
  • obvodové steny – 30 až 35 %,
  • strecha – 20 %,
  • strop suterénu – 5 až 10 %.

Obr. 3 Cez okná a balkónové dvere uniká približne 30 až 35 % tepla.

Výrazné obmedzenie únikov tepla a s tým súvisiace šetrenie energiou a finančných pro­striedkov možno dosiahnuť aplikáciou jednoduchých, finančne nenáročných opatrení:

  • utesnenie okenných škár (staré okná) – pri vynaložení relatívne nízkych finančných prostriedkov možno ušetriť 6 až 10 % vykurovacích nákladov; škáry sa dajú utesniť špeciálnymi izolačnými penami, páskou alebo tesniacim profilom, ktoré sa bežne dajú kúpiť v obchodoch;
  • izolovanie výklenkov radiátorov – do úzkej medzery medzi radiátor a stenu sa vloží reflexná hliníková fólia, ktorá odráža teplo späť do miestnosti; ak je radiátor uložený vo výklenku, hrúbka vonkajšej steny sa tu významne zmenšuje a teplo uniká veľmi rýchlo von;
  • utesnenie vchodových dverí – netesné vchodové dvere sú často príčinou vysokých tepelných strát; ak ich nemožno z finančného hľadiska vymeniť za tesné, treba použiť hrubší záves alebo škáry jednoducho utesniť podobne ako v prípade okien;
  • nárazové vetranie – otváranie okien dvakrát denne na krátky čas je oveľa efektívnejšie ako dlhé vetranie s pootvoreným oknom; čím je vonkajší vzduch chladnejší, tým bude čas vetrania kratší, pretože výmena vzduchu nastane rýchlejšie;
  • kratšie záclony – záclony, ktoré zakrývajú radiátor, bránia šíreniu tepla do miestnosti; najvhodnejšia dĺžka záclon je preto po parapetnú dosku; radiátor by sa nemal skrývať ani za rôzne kusy nábytku, pretože nábytok bráni šíreniu tepla rovnako ako dlhé záclony;
  • zatiahnuté závesy a rolety – hneď, ako sa zotmie, treba závesy či rolety zatiahnuť; ak nezakrývajú radiátor, významne sa znížia tepelné straty;
  • neprekúrená miestnosť – každý stupeň, o ktorý sa zníži teplota v miestnosti, znamená 6 % úsporu nákladov na teplo; v kuchyni, obývačke, spálni, pracovni a v detskej izbe by mala byť teplota maximálne 20 °C; teplota 24 °C je potrebná len v kúpeľni; na chodbe postačuje 16 °C.

Zatepľovanie budov a výmena okien
Zatepľovanie budov je v súčasnosti veľmi aktuálne, pretože je zdrojom výrazných finančných úspor pri užívaní budov. Aby finančné prostriedky investované do zatepľovania priniesli očakávaný efekt, musí zatepľovanie spĺňať určité zásady. Tie sú takéto:

  • celé zateplenie musí tvoriť súvislý a izolačne vyvážený obal budovy (obr. 4);
  • výsledný účinok zateplenia veľmi závisí od kvality vyhotovenia konštrukčných detailov;
  • účinok tepelnej izolácie znižuje jej vlhkosť (pri použití minerálnej vlny);
  • ak to typ budovy a podmienky dovoľujú, treba sa vyhnúť zatepleniu z interiérovej strany (zatepleniu konštrukcie z teplej strany).

Obr. 4 Zateplenie musí tvoriť súvislý a izolačne vyvážený obal budovy.

Zateplením domov možno okrem zníženia nadmernej spotreby energie na vykurovanie odstrániť ďalšie poruchy, ktoré sú spôsobené nižšími tepelnoizolačnými vlastnosťami konštrukcií a nadmernou vlhkosťou, ako sú :

  • kondenzácia vody na stenách;
  • výskyt plesne na stenách, stropoch, v rohoch miestností a tomu zodpovedajúci zápach;
  • tepelná nepohoda (príliš veľký rozdiel medzi teplotou vzduchu a teplotami okolitých plôch);
  • statické poruchy v dôsledku tepelných dilatácií;
  • poruchy z dôvodu pôsobenia agresívneho ovzdušia na nechránený vonkajší povrch.

Pri komplexnom zateplení bytového domu a výmene okien možno ušetriť 50 až 60 % celkového množstva energie na vykurovanie bytu. Každoročne možno teda ušetriť polovicu z finančnej čiastky, ktorá sa vynakladá na vykurovanie.

Úspora peňazí pri zmene dodávateľa energie
Od roku 2007 sa trh s energiou liberalizoval, čo predstavovalo otvorenie trhu s elektrinou a plynom. Znamená to, že každý odberateľ energie vrátane všetkých slovenských domác­ností si môže slobodne vybrať dodávateľa elektriny, respektíve plynu. Prepad nadhodnotených cien energie na komoditných burzách a aukciách umožnil výrazný vstup alternatívnych dodávateľov elektriny na trh s elektrinou a plynom, ktorí ponúkajú nižšie ceny nezaťažené vysokými prevádzkovými nákladmi. Existuje relatívne široká ponuka produktov, pričom možno usporiť 15 až 20 % finančných prostriedkov.

TEXT: Andrej Fáber
OBRÁZKY a FOTO: Andrej Fáber, Inoutic

Andrej Fáber je energetickým poradcom spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.

Komentáre