Obnovený bytový dom- odpojili sa od CTZ
Príbeh tohto domu z Banskej Bystrice je príkladom, ako môže spoločenstvo vlastníkov bytov získať kontrolu nad svojím majetkom a jeho správou. Jeho obnova môže inšpirovať k správnemu využitiu progresívnych technológií pri obnove bytových domov.
Obnova vo všetkých konštrukciách
Bytový dom s 20 bytmi bol postavený v roku 1966 z tehlového systému T 02B s panelovými stropmi. Má dva vchody s piatimi podlažiami a technickým suterénom, čiastočne zapusteným pod terén. Strecha domu je plochá, spádovaná k strešným rímsam po obvode.
Dom dlhé roky správcovská organizácia udržiavala v prevádzkovom stave štandardným spôsobom, teda odstraňovaním havárií a porúch. Majitelia bytov sa však dožadovali opatrení na úspory prevádzkových nákladov z dôvodu zvyšujúcich sa platieb za teplo, a tak dali spracovať štúdiu prínosov obnovy domu.
Projektant po zameraní bytového domu odporučil zateplenie strechy, obvodových konštrukcií, výmenu okien na schodisku a podobne. Vlastníci bytov žiadali aj vybudovanie vlastného zdroja tepla – domovej kotolne. Správcovská organizácia túto verziu – teda odpojenie sa od CTZ – nepodporila, čo vyústilo do vzájomného konfliktu. Na základe týchto skutočností vlastníci bytov vypovedali správcovskej spoločnosti zmluvu a založili si spoločenstvo, ktoré sa rozhodlo riešiť obnovu domu radikálne.
Na základe projektovej dokumentácie, ktorú spracoval Ing. Alexander Vágner, autorizovaný architekt, sa obnovili všetky konštrukcie bytového domu. Obnova pozostávala z týchto stavebných prác:
- – zateplenie fasády tepelnou izoláciou s hrúbkou 14 cm, zateplenie sokla tepelnou izoláciou s hrúbkou 10 cm;
- – zateplenie strešného plášťa tepelnou izoláciou s hrúbkou 12 cm (6 cm EPS a 6 cm minerálna vlna) a obnova hydroizolácie strechy;
- – obnova vstupov – komplexná výmena okien schodísk a ich zateplenie tepelnou izoláciou s hrúbkou 10 cm;
- – komplexná obnova balkónov hydroizolačným systémom a zateplením tepelnou izoláciou s hrúbkou 5 cm.
Zároveň sa realizovala obnova klampiarskych konštrukcií, výmena dažďových zvodov, bleskozvodov, zriadila sa nová samostatná prípojka elektrickej energie pre tepelné čerpadlá. Realizovalo sa zateplenie odvetrávacej šachty a nový spôsob odvetrania svetlíka WC a kúpeľní s okienkami, pričom sa zrušilo nasávanie chladného vzduchu v suteréne a celá šachta sa odvetrala pomocou turbín Lomanco.
Pri nákupe tepla od CTZ sa „zálohové“ platby za teplo neustále zvyšovali. Keďže zateplenie bytového domu malo radikálny vplyv na potrebu tepla, ako najefektívnejšie riešenie dodávania tepla vyšiel nový zdroj tepla. Najviac času sa tak v prípravnej fáze obnovy bytového domu venovalo novej kotolni. Po vyhodnotení rôznych možných zdrojov energie sa aj napriek vysokej vstupnej investícii ukázalo ako najvýhodnejšie riešenie zabudovanie tepelných čerpadiel.
Plyn ako zdroj tepla sa z dlhodobého hľadiska ukázal ako nevýhodný, keďže nie je predpoklad, že jeho cena bude v budúcnosti klesať. Odbor životného prostredia pritom považuje plynový kotol za zdroj znečistenia a vzhľadom na existenciu CZT nepovoľuje nové kotolne. Plynárne majú na tomto území obmedzené kapacity. Zriadenie samostatnej plynovej kotolne navyše súvisí s množstvom vedľajších prevádzkových nákladov. A ani zo strany pracovníkov stavebných úradov nevidieť prílišnú snahu v tejto súvislosti pomôcť pri „vybavovaní“ potrebných súhlasov na povolenie komplexnej obnovy bytového domu.
Rozbory použiteľných technológií na vykurovanie bytového domu ukázali, že najvýhodnejším riešením by boli tepelné čerpadlá vzduch/voda a úplné odpojenie sa od CZT. Tepelné čerpadlá potrebujú na svoju prevádzku len elektrickú energiu. Vzduch sa čerpá z okolia domu a aj vypúšťa do okolia domu. Tu však predstavuje problém sadzba za dodávku elektriny a poplatky distribučnej spoločnosti súvisiace s prevádzkou kompresorov v tepelnom čerpadle, ktoré zvyšujú nízky tepelný potenciál vzduchu. Aj keď ide o malé tepelné čerpadlá usporiadané do kaskády a vyrábajúce teplo pre byty, elektrárne ich zatrieďujú do sadzby podnikateľ. To znižuje výšku úspor. Existuje však možnosť získať na vykurovanie tepelnými čerpadlami sadzbu pre domácnosti. Vyžaduje si to však celý rad rôznych vyhlásení vlastníkov a správcu. Vlastníci bytov v bytovom dome na sídlisku Fortnička tento byrokratický proces spustili a teraz čakajú na vyjadrenie dodávateľa elektriny. Rozdiel v cenách pre podnikateľov a pre domácnosti je približne 30 %. Čo by malo, samozrejme, aj významný vplyv na výšku úspory nákladov po obnove bytového domu. Náklady na ústredné kúrenie a ohrev teplej vody pri sadzbe pre domácnosti po obnove vidieť v tabuľke.
Spôsob financovania obnovy
Finančné prostriedky na celú obnovu (vrátane vlastného zdroja tepla) sa získali z komerčného bankového úveru. Vo svete existujú mnohé formy podpory takýchto projektov (predpokladá sa, že bytový dom touto obnovou zníži spotrebu energie o 73 % a produkciu CO2 o 73 %). Na Slovensku však nič také neexistuje. Z médií síce poznáme rôzne programy podpory financovania zamerané na uvedené aplikácie obnovy, tie sú však väčšinou už v deň spustenia prijímania žiadostí vyčerpané. Preto tadiaľto cesta neviedla. Spoločenstvo si teda zobralo komerčný úver: celkové náklady na obnovu domu boli 210 880 € s DPH.
Tepelné čerpadlá
„Pri návrhu technológie vykurovania a prípravy teplej vody sa ako prvé riešilo pripojenie nového zdroja tepelnej energie (kaskádovito usporiadané zostavy tepelných čerpadiel vzduch/voda) na existujúcu blokovú kompaktnú odovzdávaciu stanicu (KOST), pretože jej vybavenie fakturačnými meračmi tepla a teplej vody ako aj regulačná technika „starého“ vykurovacieho systému boli plne funkčné a aj spoľahlivé. Po malej úprave sa dala stanica využiť, a tak sa riešil ,len zdroj tepla,“ hovorí projektant technológie Ing. Michal Kmeť, autorizovaný stavebný inžinier.
Novými zdrojmi tepla sa stali tepelné čerpadlá vzduch/voda Stiebel Eltron WPL 20 Basic, ktoré pracujú v rozpätí teploty nasávaného vzduchu od –18 °C až po +40 °C s výkonovým číslom COP 3,43, pretože výstupná voda do radiátorového kúrenia v bytoch musí mať maximálne teplotu 60 °C. Samotná teplota do prívodného potrubia stúpačiek je premenlivá a je riadená na základe vonkajšej teploty, a to tak, aby zabezpečila konštantnú teplotu v bytoch.
Kotolne sú zostavené kaskádovito v počte 4 ks tepelných čerpadiel (pre 2 vchody). Osadené sú na existujúcej podlahe na tlmiacich podložkách, aby sa zabránilo prenosu vibrácií do stavebných konštrukcií. Odvod roztopeného kondenzátu z výparníkov a prepady z poistných ventilov sú zapojené do najbližších existujúcich podlahových vpustov splaškovej kanalizácie. Na prepojenie tepelných čerpadiel s exteriérom na zabezpečenie prívodu a odvodu vzduchu ako nosiča nízkopotenciálnej primárnej energie sa použili typové flexibilné a tepelne izolované potrubia a koncové prvky – odhlučnené mreže.
Tepelná energia z tepelných čerpadiel sa rozdeľuje v kaskáde na energiu na ústredné kúrenie, ktorá pokračuje obehovými čerpadlami do akumulačného zásobníka UK 700 l, postupne zapínaných tepelných čerpadiel (tak, aby mali približne rovnaký počet prevádzkových hodín z dôvodu ich opotrebenia), a energiu na ohrev teplej vody, ktorá sa obehovými čerpadlami prenáša do dvoch akumulačných zásobníkov ohriatej teplej vody s celkovým objemom 1 500 l. Do zásobníka ohriatej teplej vody sa doplňuje studená voda, ktorá sa potom vo výmenníku tepla pomocou obehového čerpadla ohrieva na požadovanú teplotu a takto ohriata opäť vracia do zásobníka ohriatej teplej vody a rozvodov. Na zásobník ohriatej teplej vody je napojené obehové čerpadlo na cirkuláciu.
Z akumulačnej nádrže ústredného kúrenia sa teplo dopravuje obehovým čerpadlom cez trojcestný zmiešavací ventil do prívodného potrubia. Spiatočka je napojená späť na zásobník, vďaka čomu sa voda vždy len dohrieva. Zmiešavací ventil riadi regulácia tepelných čerpadiel na základe dopytu po teple. Počas rekonštrukcie sa inštalovali nové potrubia ležatých rozvodov. Všetky potrubia sú, samozrejme, tepelne izolované. Pôvodné stúpačky a vykurovacie telesá sa zachovali – ich stav bol uspokojivý. Podrobili sa však dvojhodinovej tlakovej skúške pri o 30 % väčšom tlaku, ako je prevádzkový tlak v sústave (6 bar).
„Pretože sa členovia nového spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov nedohodli s bývalým dodávateľom tepla (CZT) o rezervnom (poistnom) zdroji tepla v prípade, že by tepelné čerpadlá pri silných mrazoch pod –15 °C nevyrábali dostatočné množstvo energie, musel sa zabudovať rezervný elektrokotol s výkonom 2 × 28 kW,“ vysvetľuje projektant technológie Ing. Michal Kmeť.
Tepelné čerpadlá vyrobia ročne 146 485 kWh a na svoju prevádzku potrebujú 51 123 kWH. Zatiaľ musí spoločenstvo platiť túto energiu v sadzbe C8-SSE. Rokuje sa však o jej znížení a už existuje prísľub zo strany SSE, že zmena sadzby bude reálna. Ročné náklady na teplo (ústredné kúrenie a ohrev teplej vody) tak boli za vykurovaciu sezónu 2011/2012 na úrovni 15 402 €. Vypočítaná úspora platieb za teplo bola v porovnaní s napojením na CTZ na úrovni 54,1 %. (Ide o úsporu po jednej vykurovacej sezóne, a to ešte čiastočnej, pretože ešte dva mesiace na začiatku vykurovacej sezóny sa teplo nakupovalo od CTZ.)
Príklad hodný nasledovania
Bytový dom na sídlisku Fortnička je inšpiratívnym príkladom, ako sa dá riešiť „nepochopenie“ snáh o úsporu prevádzkových nákladov na nákup tepla od CTZ. Treba si uvedomiť, že medziročne fixné náklady vykazované CTZ regulačný úrad zvyčajne schváli. To si časom vyžiada navýšenie „zálohových“ platieb za teplo. A tak sa po piatich až siedmich rokoch od zateplenia bytového domu môže stať, že úspory preukázané v ekonomických rozboroch, ktorými sa argumentuje počas príprav obnovy bytového domu, sa nakoniec ani nemusia dosiahnuť. Úvery sú totiž zvyčajne rozrátané na 15 rokov. V polovici splácania úveru tak navýšenie „zálohových“ platieb za teplo bude znamenať, že na splácanie úveru nakoniec nebudú postačovať vykalkulované úspory. V prípade, že spoločenstvo vlastní malú ekologickú kotolňu a aj si ju prevádzkuje, takýto stav môže nastať, len ak by sa radikálne zvýšila cena za elektrickú energiu.
Očakávané úspory
Bytový dom sa zateplil dostatočne hrubou tepelnou izoláciou, takže existuje predpoklad, že spotreba tepla môže byť počas dlhých rokov až o 52 % nižšia. Platby za teplo, ktoré platili majitelia bytov, sa rozdelili na dve časti. Prvá sa vynakladá na nákup prevádzkovej energie pre vlastnú kotolňu a druhá – tá ušetrená – sa vynakladá na splátku úveru. Kotolňu si prevádzkujú majitelia vo svojej réžii, čo znamená rovnakú výšku fixných nákladov a dlhodobý ekonomický efekt z obnovy.
Záver
Použitie tepelných čerpadiel vzduch/voda je ekonomicky efektívne, ekologické (nevznikajú žiadne splodiny) a pri rokovaniach s dotknutými orgánmi štátnej správy je otázka malej blokovej kotolne „priechodnejšia“. Odpadá rokovanie s plynárňami o kapacitách a plynových prípojoch. Prevádzkové predpisy sú pri tomto type kotolní jednoduchšie. Nie je nevyhnutné zásadným spôsobom meniť dispozičné riešenie pivničných priestorov. Odpadajú teda negatívne vyjadrenia rozhodujúcich orgánov a spoločenstvo vlastníkov získava slobodu v rozhodovaní o správe svojho majetku napríklad už len tým, že si zakúria vtedy, keď je v bytoch zima.
Ing. Miroslav Bauco, Ing. Adam Brestovský
FOTO: STIEBEL ELTRON
Ing. Miroslav Bauco vykonával poradenskú činnosť pri obnove bytového domu na Fortničke. Ing. Adam Brestovský pracuje na oddelení technickej podpory – systémová technika STIEBEL ELTRON.
Článok bol uverejnený v časopise Správa budov
–>
