Certifikácia inteligentných budov

certifikacia inteligentnych budov

Inteligentné budovy predstavujú na Slovensku v súčasnosti skôr utópiu ako skutočne realizované stavby. Prevláda názor, že inteligentná budova musí byť úzko previazaná s modernou technológiou a vysokými investičnými nákladmi.

Vo svete problematiku inteligentných budov chápe odborná verejnosť v širšom kontexte. Nie sú to len budovy so špičkovou technológiou (aktívna inteligencia), ale budovy s kvalitným návrhom v oblasti architektúry a stavebných konštrukcií (pasívna inteligencia), TZB, ako aj informačných technológií. V súčasnosti je významným trendom uplatňovanie udržateľnej výstavby s použitím takzvaných zelených technológií so zameraním sa na neustále znižovanie spotreby energie.

Zárukou, že inteligentné a zelené budovy sa vyhotovujú z kvalitných materiálov, sú šetrné k životnému prostrediu a užívatelia majú vytvorené také prostredie, kde môžu svoje každodenné činnosti realizovať s objektívnym aj subjektívnym pozitívnym pocitom, sú certifikácie inteligentných budov.

Budovy sa v celosvetovom meradle zväčša hodnotia na základe certifikačných systémov. Na Slovensku v súčasnosti absentujú certifikačné systémy, ktoré by sa zaoberali len problematikou inteligentných budov. Nahrádzajú ich čiastočne iné certifikáty. Uplatňuje sa certifikácia energetickej hospodárnosti budov a začína sa uplatňovať certifikácia zelených budov.

V prípade inteligentných budov možno vychádzať z hodnotenia energeticky nenáročných budov a zelených budov.

Energeticky nenáročné budovy
Energeticky nenáročné budovy začali vznikať v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Potreba realizovať takýto typ budov sa objavila v čase celosvetovej ropnej krízy. Základnou charakteristikou energeticky efektívnej budovy je jej nižšia energetická náročnosť – najlacnejšia je energia, ktorú netreba vyrobiť. Existujú dve základné myšlienky týkajúce sa energeticky nenáročných budov:

  • teplo, ktoré z budovy neunikne, sa nemusí doplniť;
  • ak aj nejaké teplo uniká, dá sa efektívne zhodnotiť v prospech budovy.

Na Slovensku sa využíva hodnotenie energetickej efektívnosti budovy – energetický certifikát (obr. 1). Vyplýva to zo smernice 2002/91/ES Európskeho parlamentu o energetickej hospodárnosti budov. Priamo naň nadväzuje zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Hlavným cieľom smernice a zároveň aj zákona je:

  • zlepšiť energetickú hospodárnosť budov;
  • zabezpečiť požadované podmienky týkajúce sa vnútorného prostredia budov;
  • zefektívniť výstavbu a prevádzku budov.

Energetická certifikácia budov je jedným z prostriedkov hodnotenia a triedenia budov podľa ich energetickej náročnosti (obr. 2). Certifikácia sa vzťahuje na novostavby a významne obnovované budovy. Od roku 2008 sa musí realizovať aj v prípade všetkých predávaných a prenajímaných budov.

Zelené budovy
Ďalšie certifikácie približujúce sa svojím obsahom k podstate inteligentných budov sa týkajú zelených budov. Zelené budovy sú podľa Slovenskej rady pre zelené budovy efektívne pri využívaní zdrojov (energetických, prírodných aj spoločenských) a ohľaduplné k životnému prostrediu počas celého svojho životného cyklu [1]. Najznámejšie svetové certifikačné systémy zelených budov sú LEED a BREEAM (tab. 1). V prípade obidvoch je prioritou minimálne zaťaženie životného prostredia s ohľadom na maximalizáciu využívania obnoviteľných zdrojov energie.

Inteligentné budovy
Prvýkrát sa pojem inteligentná budova objavil v osemdesiatych rokoch minulého storočia v USA. Najväčší boom týkajúci sa inteligentných budov možno v súčasnosti pozorovať v Ázii, kde sa ich certifikácia aj najviac uplatňuje.

Definícia, ktorá zahŕňa najviac aspektov inteligencie budovy, vznikla v Ázijskom inštitúte pre inteligentné budovy v Hongkongu (AIIB) [2]. Sú v nej zahrnuté požiadavky na:

  • environmentálne priaznivé zachovanie zdravia a energie;
  • využitie a pružnosť priestorov;
  • prevádzku a údržbu počas životnosti budovy;
  • komfort pre ľudí;
  • výkonnosť práce;
  • odolnosť proti požiaru;
  • kultúru (organizácie);
  • imidž špičkovej technológie.

Ako vidieť z uvedených požiadaviek, aj v prípade inteligentných budov je významná požiadavka na environmentálne priaznivé zachovanie zdravia užívateľov a energie.

Vo svete sa na hodnotenie inteligentných budov uplatňuje najmä ázijský hodnotiaci systém Index inteligencie budov (Intelligent Building Index – IBI, tab. 2), ktorý vychádza z hongkongskej definície inteligentných budov. Budovy ohodnotené certifikátom vykazujú lepšiu kvalitu vnútorného prostredia, užívateľskú pohodu či nižšie náklady na údržbu. Samotným užívateľom to prináša výhody a samozrejme kvalitné služby, plne zabezpečené  facility managementom integrovaným v budove.

Index inteligencie budov kladie dôraz na komplexné hodnotenie inteligentnej budovy. Pravidelne sa aktualizuje, začleňuje všetky úrovne inteligencie. IBI zahŕňa základné požiadavky, na základe ktorých sa inteligentné budovy hodnotia, označujú sa ako hodnotiace moduly [3]. Moduly sa delia na stovky podkategórií, ktorým sa priraďuje hodnotenie. Ku každému modulu patrí určitý počet bodov, a to na základe významu v rámci celkového hodnotenia (váha hodnotenia) a vzhľadom na ostatné moduly a podmoduly.

Po vyhodnotení všetkých vstupov inteligentných budov podľa AIIB sa tieto budovy zatrieďujú do jednotlivých tried od A po D.

Porovnanie certifikácie budov
Energeticky efektívne budovy

Samostatná certifikácia energeticky efektívnych budov pri hodnotní inteligentných alebo zelených budov nestačí. Energetická efektívnosť je len jednou z častí inteligencie budovy. Navyše, v ostatnom období kritizujú energetickú certifikáciu aj odborníci. Energetický certifikát je takzvaný papierový certifikát. Výpočty vychádzajú z projektu (vlastností a druhov materiálov, použitých technológií atď.) a z nie reálnych meraní [4].

Zelené budovy
Rozdiel medzi energeticky efektívnymi budovami a zelenými budovami je jednoznačný. Zelené budovy kladú na popredné miesta okrem energetickej efektívnosti vplyv budovy na okolité prostredie, zaťažovanie životného prostredia samotnou výrobou surovín aj vplyv budovy na celý región. Pri energeticky efektívnych budovách takéto parametre do hodnotenia nevstupujú.

Inteligentné budovy
Prvoradým cieľom inteligentných budov je uspokojovanie požiadaviek užívateľa. Jeho výkonnosť závisí od jeho spokojnosti s možnosťou regulovať pracovný priestor podľa svojich potrieb. To mu umožňujú použité technológie, ktoré sú aj podmieňujúcim faktorom kvality poskytovaných služieb.

Preto je celkový komfort užívateľa podstatným kritériom, ktoré vstupuje do hodnotenia inteligentných budov. Ďalej sú to moduly preberané z certifikácie zelených budov (­environment, proces výstavby, použité materiály, životnosť budovy) a v neposlednom rade prvky energetickej efektívnosti (zachovanie energie).

Ako hovorí Wong, cieľom inteligentných budov je poskytnúť užívateľovi najlepšie prostredie na prácu, odpočinok, vykonávanie konkrétnych činností, a to pri minimálnej spotrebe energie [5].

Záver
Potreba realizácie inteligentných budov je neodškriepiteľná. Navrhovať a stavať inteligentné budovy je na udržanie života na Zemi v budúcnosti nevyhnutné. Takisto je nevyhnutné inteligentné budovy hodnotiť z hľadiska stanovených požiadaviek, teda mať určité dopredu stanovené kritériá, ktoré musia spĺňať.

Znamená to vypracovať certifikáciu, ktorá má výpovednú hodnotu o budove aj pri porovnaní s iným inteligentnými budovami. Užívatelia tak majú istotu, že pracujú v kvalitne postavenej budove so zameraním na zachovanie energie a maximalizáciu jej potenciálu, čo zabezpečuje integrovaný facility management. A práve to by malo byť cieľom každého projektanta, architekta a stavbára.

TEXT: doc. Ing. Viera Somorová, PhD.,Ing. Lenka Strigáčová

Ing. Lenka Strigáčová je doktorandkou na Katedre technológie stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Doc. Ing. Viera Somorová, PhD., pôsobí na Katedre technológie stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Literatúra
1.    Dostupné na: http://www.skgbc.org
2.    So, A. – Wong, A.: A New Definition of Inteligent Buildings for Asia, 1999. Dostupné na:
www.emerald-library.com
3.    Albert, T. P. – So, A. – Wong, K. C.: On the Quantitative Assessment of Intelligent Buildings. In: Facilities, 2002, roč. 20, č. 5/6, s. 208 – 216.
4.    Števo S.: Energetická certifikácia budov. Mýty a omyly. In: Idbjournal, 2011.
5.    Wong, K. C. –So, A. – Leung, A.: A Comment on „A multicriteria lifespan energy efficiency approach to intelligent building assessment“ by Zhen Chen et al. (Energy and Buildings, 2006, roč. 38, č. 5, s. 393 – 409) In: Energy and Building, 2007, roč. 39, č. 4.
6.    Števo S.: Trendy v oblasti inteligentných budov. Bratislava: Eurostav, 3/2011, s. 18 – 20.
7.    Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8.    Energetická certifikácia budov, PSS, dostupné na: http://www.pss.skfilespdfdolezite_dokumentyEnergeticka-certifikacia-budov.pdf
9.    Dostupné na: http://www.usgbc.org/
10.    Dostupné na: http://www.breeam.org
11.    Dostupné na: http://www.aiib.net/

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.

Komentáre