asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva
Partneri sekcie

Analýza: Umieračik pre centrá miest

09.08.2013
Ak dnes cudzinec v Bratislave hľadá city centre, ľudia sú schopní poslať ho do nákupného centra. Čo sa stalo so skutočnými historickými jadrami miest? Býva tam niekto? Dá sa tam podnikať? A načo tam ísť, keď nieto kde parkovať?
Centrum mesta bývalo odjakživa prestížnou lokalitou, ktorá priťahovala stovky ľudí od rána až do neskorých nočných hodín za prácou, nákupmi a zábavou. Dnes sa mnohé centrá slovenských miest, predovšetkým ich historické časti, stávajú pre domácich obyvateľov len tranzitným územím a turistickou zónou pre návštevníkov.

Cesta z mesta
Väčšina slovenských miest s počtom obyvateľov nad 20-tisíc má svoje začiatky už v stredoveku. Centrum mesta bolo vtedy najrušnejším miestom, pretože sa všetky jeho dôležité funkcie odohrávali na jednom, pomerne malom priestore. Sústreďovali sa v ňom bývanie, obchod, gastronómia, služby i zábava. Tento model sa formálne zachoval až do 60. a 70. rokov minulého storočia. V tom čase sa v súvislosti s industrializáciou a vývojom výstavby začal masívny príliv obyvateľstva z vidieka do miest. „Bez ohľadu na ideologické konotácie znamenali väčšie mestá pre ľudí jednoducho množstvo pracovných a životných príležitostí,“ vysvetľuje sociologička Sylvia Porubänová, riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny. V tom čase už nebolo možné udržať všetky funkcie mesta v jednej zóne a vznikla ich selekcia. Vytvorili sa sídliská, kde ľudia chodili spávať, športové areály, kultúrne strediská. Centrá slovenských miest si však v tomto období stále zachovávali exkluzivitu, mnohé boli navyše ozdobené masívnymi „obeliskami“ doby – modernými obchodnými centrami, sídlami mocenských inštitúcií, ideologickými súsošiami a veľkorysými námestiami. Tieto projekty boli takmer bez výnimky spojené s asanáciou pôvodnej zástavby bez hlbšieho preskúmania jej architektonickej hodnoty, stále však predstavovali významné body v spoločenskom živote miest. Status tradičného centra mesta neovplyvnili ani politické zmeny po roku 1989, situácia sa začala meniť až začiatkom tohto storočia.

Manažéri lepší ako politici
V tom čase zasiahol Slovensko, podobne ako všetky krajiny východného bloku, trend výstavby nákupných a obchodných centier. Rozvoju miest chýbala koncepcia, kompetentným zástupcom mestských správ kontinuita, do hry zasiahli aj nezákonné stavebné procesy. V každom prípade, multifunkčné centrá na periférii slovenských miest splnili ich obyvateľom aktuálne požiadavky. Stali sa miestom, kam ľudia chodia za prácou, nákupmi, službami a trávia v nich voľný čas. Centrum mesta tak stratilo svoj pôvodný vý­znam. „Manažéri nákupných centier rozumejú súčasným ľudským potrebám, žiaľ, lepšie ako komunálni politici. Preto je v nákupných centrách viac ľudí ako v centrách historických miest. Chýbajú tu parkovanie, zeleň, verejné priestory sú neudržiavané. V 90. rokoch sa veľa bytov v centre pretransformovalo na kancelárie, lebo ich bol nedostatok, ale po vzniku bizniscentier ostali tieto priestory prázdne. Firmy sa presťahovali radšej tam, kde moderné budovy lepšie spĺňali ich nároky. Centrá miest však majú neopakovateľný genius loci, ktorý sa v moderných nákupných centrách nikdy nepodarí dosiahnuť, a práve v tomto je ich veľký potenciál,“ hovorí Mgr. arch. Igor Lichý, podpredseda Inštitútu urbánneho rozvoja.



Izolované námestie
Centrá miest majú svoje špecifiká, v zásade ich však spájajú spoločné problémy. Historické štvrte sú postihnuté hlavne dopravnou izoláciou a nedostatkom obytných priestorov dostupných pre širšiu verejnosť. Ďalšou kategóriou sú zóny s výstavbou zo 70. rokov, ktorá už nespĺňa súčasné požiadavky na mestotvornú architektúru. Väčšinou nerešpektujú historickú líniu uličnej čiary a mestského bloku, parter starších obchodných domov je uzavretý, tvoria ho výklady, ktoré dnes nemajú potenciál na vytvorenie komunikačného mestského priestoru. Typickým príkladom je bratislavské Kamenné námestie. „Tak ako v iných európskych mestách, pre Bratislavu bola charakteristická zástavba v mestských blokoch s nádvoriami. Kamenné námestie nie je v súlade s týmto ideálnym urbanizmom. Bolo by potrebné obnoviť klady klasickej mestskej štruktúry v novej modernej kvalitnej architektúre. Vytvorilo by sa tak spojenie medzi ďalšími časťami centra od nábrežia až po hlavnú stanicu. Kamenné námestie je absolútnym kľúčom na vznik živej urbánnej štruktúry. Krok správnym smerom už mesto urobilo, keď prenajalo Starú tržnicu skupine mladých aktivistov.
Tento projekt má veľkú nádej na úspech. Stará tržnica sa môže stať niečím podobne zaujímavým, ako sú KC Dunaj alebo T-Com pláž,“ hovorí Ing. arch. Peter Gero, koordinátor projektov výstavby v Hamburgu.

Obsah rozhoduje
Odborníci na urbánny rozvoj miest sa zhodujú, že centrá môžu konkurovať shopping parkom hlavne originálnou ponukou obsahu. „Prevádzky v centre mesta musia modifikovať druh i kvalitu ponúkaných služieb. Zachovanie obchodného života v centre mesta závisí od šikovnosti majiteľov. Keď podávate najlepšiu kávu v meste, žiadne obchodné centrum vás o klientelu z dlhodobého hľadiska nepripraví,“ hovorí Ing. arch. Martin Pavelek, bývalý hlavný architekt mesta Žilina. Polyfunkčnosť centra vytvorí podmienky na celodennú návštevnosť lokality. „Centrum Nitry žije počas pracovného dňa plnohodnotným životom, vo večerných hodinách a cez víkendy sa však počet návštevníkov znižuje na minimum. Príčiny vidím v malom podiele bývania, nízkej dostupnosti všetkými druhmi dopravy, možnosti parkovania a v nedostatku zmiešaných funkcií. Hlavné námestie nemá spoločenský parter, žiadny príťažlivý potenciál vybavenosti pre občanov a návštevníkov a stáva sa komunikáciou bez zastavenia. Stále čaká na svoju rehabilitáciu. Návštevníkov odrádzajú uzatvorené prevádzky a málo atraktívny sortiment služieb hlavne vo večerných hodinách,“ uvádza hlavný architekt mesta Nitra Jozef Hrozenský. Aby centrum mesta fungovalo, ponuka služieb by mala byť vyvážená. To sa podľa Ing. arch. Petra Gera dá dosiahnuť len spoluprácou majiteľov prevádzok a nehnuteľností. „Prevádzky si v historických častiach mesta musia vytvoriť stratégiu, ktorá zabezpečí, aby sa centrum stalo dôležitým. Spoločný koncept by mal byť spoločným záujmom všetkých majiteľov, aby sa ich pozemky neznehodnotili. To je možné dosiahnuť pomocou systému business improvement district. Takýmto spôsobom sa docieli nielen správna štruktúra funkcií, ale aj riešenie problémov verejných priestorov, napríklad čistenie ulíc,“ vysvetľuje.

Lacnejšie nie je lepšie
Zloženie funkcií centra by malo ovplyvňovať, samozrejme, aj vedenie mesta. Segregácia našich centier je totiž pomerne rýchla, keď z nich odchádzajú zákazníci, prevádzky sa stávajú ekonomicky neudržateľnými a často sa sťahujú do iných štvrtí. Na ich miesto nastupujú lacnejšie. „Ďalším krokom vo vymieraní centra mesta je vznik lacných barov, herní a asociálnych štruktúr. Prinášajú do mesta zaťaženie hlukom, znečistením a kriminalitou, čo normálnych návštevníkov ešte viac odrádza. V konečnom dôsledku tieto problémy musí riešiť mesto a štát. Tento proces je známy z európskych miest v období 70. a 80. rokov a takto vzniknuté deformácie sa dodnes opravujú s nasadením vysokých investičných nákladov. Keďže poznáme zo zahraničia, kam to vedie, keď sa štruktúry centier a štvrtí so­ciálne a ekonomicky rozpadávajú, je rozhodne potrebné proti týmto mestským eróziám na Slovensku preventívne vytvoriť koncepcie záchrany centier miest. Ako príkladný prístup by som uviedol proces, ktorý súčasne prebieha v meste Trenčín,” hovorí Ing. arch. Peter Gero, koordinátor projektov rozvoja Hamburgu. Kompetentní predstavitelia by mali rozmýšľať v dlhších vývojových osiach, ktoré sa v urbanizme pohybujú v rozmedzí 5 až 25 rokov.

Samoúčelná zeleň?
Jedným z faktorov, ktoré obyvatelia miest svojim centrám vyčítajú, je nedostatok zelene. Pri pragmatickom pohľade na súčasný stav sa však tento verejný hlad po vegetácii ukazuje ako pomerne iracionálny. Zmeniť zóny, ktoré sú dlhodobo zastavané, prípadne zachytené v územnom pláne pod inou funkciou, na parky je nereálne. V urbanistickom prostredí centra je, samozrejme, možné uvažovať nad menšími prvkami zelene, akými sú kríky alebo kvetináče s dekoratívnymi rastlinami. „Žiaľ, v samotnom centre Bratislavy plôch zelene nie je veľa. Treba sa sústrediť na lepšie využitie existujúcich. Nestačí zasadiť kríky a stromčeky a myslieť si, že park bude fungovať sám od seba. Do riešenia treba zapojiť architektov a záhradných architektov, ktorí navrhnú kompletný koncept. Dobrým príkladom je nábrežie pri Eurovei,“ upozorňuje Mgr. arch. Igor Lichý. Samotná zeleň problém nízkej návštevnosti centier nevyrieši. „Požiadavka na zeleň v meste mi pripadá ako stereotyp, často nemám pocit, že by si ju ľudia vážili. Treba tiež podotknúť, že nie každá zeleň je krásna a ľudia si nesadnú na lavičku len preto, že je vedľa nej krík. Miesto musí spĺňať viac faktorov. Dobrý príklad je nábrežie pri Eurovei, ktoré šťastne spája vydarenú architektúru s relatívne luxusným nádychom s blízkosťou zelených plôch, rieky a lužných lesov,“ dodáva sociologička Sylvia Porubänová.

Do centra len peši
Najnaliehavejším problémom centier sa v posledných rokoch stáva doprava, statická i dynamická. Obyvateľom prekáža hluk cestnej premávky, nedostupnosť autom však považujú za bariéru. Netreba zdôrazňovať, že mestská hromadná doprava väčšinou v týchto lokalitách nie je efektívna. Zdá sa, že tento problém budú musieť mestá riešiť najurgentnejšie. „Vo vyspelom svete je bežné, že z centra je vylúčená doprava, okrem časti MHD, ale hneď na najbližšom tranzitnom okruhu sú umiestnené kapacitné parkovacie domy, ktoré pokryjú kapacitu potreby parkovania pre celé centrum. Človek zaparkuje a pešo ide za aktivitami do centra a profitujú všetci – centrum mesta, obchodné prevádzky, majiteľ parkovacieho domu a, samozrejme, najmä zákazník,“ hovorí Ing. arch. Martin Pavelek. Igor Lichý vidí v centrách miest dve možnosti riešenia statickej dopravy. „Jednou z nich sú parkovacie domy pod novými budovami. Pozemkov na novostavby je však málo. Ostáva druhá možnosť pod plochami zelene. Minulý rok sa, žiaľ, zdvihla iracionálna vlna odporu proti zámeru súkromného investora vybudovať v Bratislave parkovisko pod parkom na Kollárovom námestí, čo je veľká škoda. Vo svete je takýchto príkladov veľa, pod fungujúcim parkom je parkovisko, dokonca v Ženeve je obrovské parkovisko priamo v centre pod jazerom.“ Podporou na oživenie centra sú určite cyklotrasy, pri komplexe neriešených problémov iného typu sa však zdajú skôr kozmetickou úpravou.

Lukratívna adresa
Pri predstave bývania v centre napadnú väčšine ľudí dve asociácie – drahé a dopravne nedostupné. Vo všetkých slovenských mestách to platí tak dlho, že to väčšina obyvateľov pokladá za nezmysel. Na stav, keď po zatvorení obchodných a administratívnych prevádzok centrum spustne, sme si už vlastne zvykli. Pri takomto stave sa však znižuje prosperita podnikov, bezpečnosť v uliciach, zvyšuje sa kriminalita a nehnuteľnosti, ktoré boli v minulosti celodenne využívané, chátrajú. „Trhový mechanizmus na bytovom trhu na Slovensku nefunguje. V mestách vznikla monoštruktúra, čo sa týka druhu bytov. Znamená to, že takmer sto percent tvoria vlastnícke byty a nájomné byty vo všetkých triedach, výškových a kvalitatívnych, chýbajú. Prenajímajú sa len byty na krátkodobé využívanie za úplne extrémne sumy. V centre mesta tak ostávajú bývať len pôvodní majitelia, ktorých počet sa stále znižuje a ich vekový priemer sa blíži k osemdesiatke. Oživenie centra si vyžaduje zmiešanie obyvateľstva všetkých vrstiev a vekových kategórií,“ hovorí Ing. arch. Peter Gero. „Problém nevidím ani tak v cene bytov, ako v chýbajúcom parkovaní a vo vybavenosti. Slovenská realita je taká, že štát a obce nevedia efektívne podnikať v developmente. Väčšina ich podnikateľských aktivít sa končí fiaskom. Podnikať by mali súkromní developeri a obec by mala vytvárať transparentné a spravodlivé pravidlá,“ dodáva Mgr. arch. Igor Lichý.

Prípad Žilina
Napriek tomu, že mnoho z týchto problémov vyzerá neriešiteľných, v niektorých mestách začali pre oživenie centra podnikať určité kroky. Jedným z prípadov, ktoré vybočujú z radu, je Žilina. V centre mesta vznikli v krátkom čase hneď dve obchodné galérie, ktoré spájajú tradičné mestské ulice. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa takýmto spôsobom problém s vyľudňovaním centra vyriešil. „Obe obchodné galérie vznikli veľmi komplikovane – jedna vyslovene v rozpore s územným plánom, druhá na veľmi tenkom ľade s pravidlami umiestňovania stavieb v mestskej pamiatkovej rezervácii. Okolo oboch bol veľký spoločenský rozruch s patričnou celoslovenskou medializáciou, obe centrá prispeli značnou mierou k následnej zmene vedenia mesta. S odstupom času by som odpoveď na otázku, ako prispeli k situácii v centre, zhrnul stručne do niekoľkých bodov: kvantitatívne aj kvalitatívne sa zlepšilo „nakupovacie“ prostredie, spolu s ním aj statická doprava. Perspektívne to bude mať pozitívny vplyv na udržanie menších prevádzok v centre mesta. Zhoršila sa dynamická doprava, ubudlo verejných mestských priestorov a pravdepodobne navždy zmizlo napríklad najväčšie žilinské námestie,“ hovorí Martin Pavelek, za pozitívny príklad urbanistického riešenia to však nepokladá. „Absolútne tu chýbala akákoľvek koncepčno-overovacia činnosť, príprava územia, príprava infraštruktúry na takýto druh aktivít. Dôvodom, prečo naoko vyznieva bezproblémovo a pozitívne, je iba neuveriteľne nadčasový okružno-radiálny systém dopravy v meste Žilina, ktorý ešte stále dokáže dynamicky preniesť a rozdistribuovať dopravné zaťaženie. Bohužiaľ, iné mestá ho nemajú, preto umiestňovanie takýchto aktivít musí byť vopred pripravené a hlavne dopravne napočítané, inak to bude znamenať kolaps mesta.“

Prípad Trenčín
Iným spôsobom riešenia je projekt Trenčín si TY. Mesto plánuje vypísať medzinárodnú urbanistickú súťaž na riešenie centrálnej mestskej zóny s prepojením centra mesta a nábrežia. Ide o projekt participatívneho urbanistického plánovania rozvoja mesta v spolupráci s jeho občanmi. „Na zadaní sa pracuje už od minulého roka. Zapojili sme doň študentov a pedagógov na slovenských a českých univerzitách a zorganizovali workshop. Jeho výsledkom boli kreatívne vízie, na základe ktorých bude vypracované zadanie pre profesionálne tímy. Je to konkrétny príklad toho, ako je možné naliehavé otázky rozvoja mesta riešiť vytvorením špecifickej kultúry plánovacieho procesu so zapojením širokej verejnosti a odborných inštitúcii.
Projekt je riadený experimentálnym, vizionárskym prístupom, so základnou myšlienkou smerovať Trenčín k charakteru mesta na rieke, so živým multifunkčným centrom, s voľným pohybom pre obyvateľov a návštevníkov a vysokou kvalitou mestského priestoru,“ uzatvára Peter Gero, ktorý je odborným garantom projektu.

Martin Bajaník
Marketingový manažér siete kaviarní Shtoor
Len kvalita nestačí
Z nášho kaviarenského pohľadu vyľudnenie historického centra Bratislavy až tak necítime. Naučili sme sa, že naši zákazníci sú ochotní za nami prísť, pokiaľ im ponúkneme kvalitu, aj keď je pravda, že táto lojalita nie je bezbrehá. Bratislave, a teda zákonite aj jej centru chýba istá idea, aké služby by mala ponúknuť svojim obyvateľom a turistom. Vzhľadom na pomerne malé územie tu bojujú rôzne záujmy a prehrávajú všetci. Rovnako je našej mentalite akosi cudzia spolupráca. Je normálne, aby sa v jednej lokalite sústredil jeden segment (napr. gastronómia či múzeá), lebo to v konečnom dôsledku prináša benefity pre všetkých. Možno na to ešte trh a spoločnosť nedospeli, ale ak bude mestu jasné, na čo slúži verejný priestor, podnikatelia pochopia, že spolupráca sa vyplatí aj medzi konkurentmi a štátne inštitúcie budú k aktívnym ľudom ústretové a nie naopak, verím, že sa (nielen) centrá slovenských miest opäť zaplnia.
Branislav Machala
Urbánny geograf a doktorand na Karlovej univerzite
Úpadok verzus expanzia
Príčin depopulácie centier dnešných slovenských miest je viacero. Za hlavné považujem prevládajúci proces suburbanizácie, a teda vysťahovávania prevažne vyššej strednej vrstvy za hranice mesta a proces komercializácie jadra, keď dochádza k nahrádzaniu rezidenčnej funkcie komerčnou. Tieto dva dominantné procesy zásadne menia charakter a funkčné využitie v priestore. Jedným z dôležitých aspektov neregulovaného rozvoja je snaha o koncentráciu zákazníkov pod jednu strechu, čo následne zapríčiňuje vyššiu funkčnú homogenitu v priestore.

Snahu o koncentráciu ľudí pod „jednu“ strechu vidíme aj na Slovensku. Je to tak napríklad v Nitre, Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach a, samozrejme, aj v Bratislave. Nákupné centrá, často označované aj za katedrály konzumu, získavajú koncentráciou zákazníkov pod jednu strechu mocenskú výhodu v území nad drobnými, a treba povedať, že prevažne miestnymi, podnikateľmi. Naším nákupom v nákupnom centre teda priamo finančne podporujeme najmä samotného investora, globálne reťazce a na druhej strane znižujeme šancu na existenciu drobných domácich podnikateľov. Keď si dnes pozrieme pestrosť značiek v obchodných centrách, tak do značnej miery môžeme hovoriť o relatívne úzkej skupine globálnych značiek, ktoré sa opakujú. Prísne finančné podmienky často ani neumožňujú menším predajcom predaj v nákupnom centre, a preto sme svedkami opakovaného a sterilného segmentu značiek, na ktoré si majú spotrebitelia navyknúť.

Negatívnym trendom je extenzívny nárast rozlohy nákupných centier. Prirodzene – prísť autom, zaparkovať zadarmo, nakúpiť všetko pod jednou strechou je pohodlné, no zároveň aj závislé od pretrvávania súčasného životného štýlu. Ten možno označiť za neudržateľný. Čím je nákupné centrum rozsiahlejšie a koncentruje viac retailu, tým väčšiu spádovú oblasť logicky zaberá. Zväčšovanie plôch nákupných centier môžeme sledovať aj v Bratislave. Malopodnikateľov takéto centrá položia do kolien, zákazníci sa stávajú závislými od auta, v priestore dochádza k väčšej homogenite štvrtí a zároveň aj funkčnej závislosti. A tak často aj tie veci, ktoré by človek kúpil v dochádzkovej vzdialenosti, je nútený kupovať za pomoci auta. Dochádza k dopravným zápcham a plytvaniu zdrojmi. Koncept kompaktného mesta a udržateľne rozvíjajúceho sa mestského regiónu spočíva v snahe čo možno najväčšej diverzity na území, v ktorom bývame, a polycentrickom rozvoji mestského regiónu. Tento trend však, bohužiaľ, nepozorujeme, keďže sme svedkami neúspešne regulovaného rozvoja mesta a jeho regiónu.

TEXT: Ingrid Kantorová, pôsobí v oblasti komunikačných stratégií
FOTO: Dano Veselský a archív respondentov

Článok bol uverejnený v časopise ASB.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Ďalšie z JAGA GROUP