Runa Sabroe z NORD Architects: V praxi často na udržateľné projekty nie je rozpočet

Navrhujú riešenia výziev zajtrajška, do zdravých budov a komunít, pričom sa vždy zameriavajú na najvyšší stupeň udržateľnosti, budovy a mestské oblasti pre popredné spoločnosti a verejných klientov. Rozprávali sme sa s riaditeľkou developmentu NORD Architects, ktorá zavítala na Slovensku v rámci podujatia CLUBOVKA.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

O tom, ako kreatívny prístup architektonického ateliéru NORD Architects obohacuje architektonickú scénu, o hľadaní riešení, ktoré najlepšie vyhovujú potrebám a očakávaniam budúcich obyvateľov, o rastúcom počte starnúcich ľudí a navrhovaní kvalitného sociálneho bývanie nielen pre nich, ale i tých, ktorí trpia napríklad Alzheimerovou chorobou, prípadne sú inak hendikepovaní, sme sa rozprávali s Runou Sabroe.

Prezradila nám, ako vytvoriť mesto alebo jeho časť tak, aby fungovala ako bezpečná a starostlivá komunita, kde sa ľudia s demenciou či inými zdravotnými problémami cítia ako doma, žijú v prostredí, ktoré je rozpoznateľné, zdravé, prirodzené a úzko prepojené s miestnym kontextom.

Na čo sa architektonický ateliér najviac zameriava?

Pri práci sa zameriavame na šesť hlavných oblastí: zdravé starnutie, zelenú výstavbu, inovatívne vzdelávanie, strategické poradenstvo pre klientov, aditívnu transformáciu a tvorbu ideálnych mestských štvrtí.

Naša prax stojí na princípoch modernej škandinávskej architektúry, ktorá chápe architektúru ako dôležitú spoločenskú zložku, ktorá prispieva k celkovému blahobytu. Do návrhov aktívne zapájame používateľov už v raných fázach tvorivého procesu. Tento prístup obohacuje projekty a prináša architektonické riešenia, ktoré najlepšie vyhovujú potrebám a očakávaniam svojich budúcich obyvateľov.

Ako definujete udržateľnosť vo svojej práci a hodnotách?

K udržateľnosti pristupujeme z viacerých uhlov. Sme hlboko oddaní sociálnej udržateľnosti, čo pre nás znamená vytvárať prostredie, v ktorom majú všetci obyvatelia – vrátane osôb so zdravotným postihnutím – vysokú kvalitu života. Zároveň sa zameriavame na environmentálnu udržateľnosť a neustále pracujeme na znižovaní vplyvu na životné prostredie.

Jednou z našich hlavných priorít je zabrániť zbytočnému búraniu stále funkčných budov. Výstavba nových objektov má totiž oveľa vyššiu ekologickú stopu, zatiaľ čo transformácia existujúcich štruktúr je omnoho šetrnejšia k prírode. Experimentujeme aj s rôznymi materiálmi, ktoré sú považované za ekologickejšie a pomáhajú nám vytvárať udržateľnejšie riešenia.

Ako je podľa vás koncept udržateľnosti integrovaný do rámca sociálneho bývania?

Najlepším príkladom nášho prístupu k udržateľnosti je projekt Eco Village – inovatívny koncept bývania, ktorý spája mikrobývanie, spoločné bývanie a ekologické bývanie. Eco Village a Eco House sú priekopníkmi každodenného života v pripravovanej rezidenčnej štvrti v Hannoveri, kde je ekológia základným princípom návrhu. Koncept bývania je založený na klimatickej neutralite a spoločných spoločenských priestoroch.

Vypracovali sme územný plán celého územia a navrhli sme aj usporiadanie domov pre obec. Udržateľnosť bola kľúčová nielen pre klienta, ale aj pre nás ako architektov. Cieľom je, aby sa Eco Village stal príkladom klimaticky neutrálnej obytnej oblasti, dúfajme, že aj oblasti s prebytkom energie.

Pri návrhu sme zohľadnili udržateľnosť vo všetkých aspektoch dizajnu a budúceho využitia. Aktívne pracujeme na znižovaní emisií CO₂ počas stavebného procesu používaním ekologickejších materiálov – recyklovaných materiálov, papierových izolácií a dreva, a to aj v nosných konštrukciách. Domy sú navrhnuté s dôrazom na jednoduché kompostovanie, zber aj opätovné využitie dažďovej vody a na solárne panely napojené na vykurovací a elektrický systém, čím sa výrazne znížia emisie CO2 po nasťahovaní obyvateľov.

Podpora miestnej biodiverzity a vytváranie zelených rekreačných priestorov boli pre nás tiež vysokou prioritou. Okrem parkov a chodníkov sú do projektu začlenené aj zelené strechy a fasády, pričom viac ako 65 % plochy je vyčlenených na zeleň.

Projekt zahŕňa aj sociálnu udržateľnosť, kombinujúc rôzne formy bývania – od družstevného bývania cez verejné bývanie pre rodiny až po bývanie pre seniorov a mladých ľudí. Obyvatelia budú mať prístup k spoločnému penziónu, knižnici, recyklačnej kaviarni, auditóriu, spoločnej jedálni a ďalším spoločným priestorom, čím sa posilní komunitný charakter celej štvrte.

V spolupráci s 3RW ste navrhli Furuset Hageby, novú dedinu Alzheimerovej choroby a demencie v nórskom Osle. Na čo sa projekt zameriava?

Projekt spĺňa široké spektrum potrieb ľudí so zníženými kognitívnymi schopnosťami a predstavuje víziu budúcnosti. Future Built je program, ktorý už desať rokov podporuje rozvoj uhlíkovo neutrálnych mestských oblastí a vysokokvalitnej architektúry. Jeho cieľom je realizovať pilotné projekty, ako je Furuset Hageby, ktoré môžu inšpirovať ďalšie stavebné iniciatívy.

Projekt získal 1. cenu v súťaži poroty, ktorá ho označila za „prelomový projekt, ktorý odpovedá budúcim požiadavkám v oblasti starostlivosti o seniorov a zdravotnej starostlivosti“. Koncepcia dediny, integrovaná do svahovitej krajiny, vytvára malú komunitu s bohatými priestorovými a krajinnými kvalitami. Celý areál je prepojený zelenou slučkou a tromi záhradami, z ktorých každá má jedinečnú tému a rôznorodé rastliny.

Hlavným cieľom je umožniť obyvateľom pokračovať v ich každodenných činnostiach, čím sa vytvára kontinuita života a minimalizuje pocit izolácie spojený s pobytom v inštitúcii. Dedina by mala fungovať ako bezpečná a starostlivá komunita, kde sa ľudia s demenciou cítia ako doma, žijú v prostredí, ktoré je rozpoznateľné, zdravé, prirodzené a úzko prepojené s miestnym kontextom.

Akú úlohú hrá zdravotná starostlivosť v oblasti sociálneho bývania v Dánsku?

Dánsko má silný centralizovaný systém zdravotnej starostlivosti, no je potrebné posilniť blízkosť služieb k občanom, ktorí ich najviac potrebujú. Cieľom je vytvoriť rovnejší a dostupnejší systém zdravotnej starostlivosti s rovnakým prístupom pre všetkých.

V tomto kontexte je dôležité zamyslieť sa nad úlohou sociálneho bývania. Najnovšie údaje z BL – Danmarks Almene Boliger (Dánske sociálne bývanie) – poukazujú na výrazné zdravotné nerovnosti, pričom v oblastiach sociálneho bývania je výskyt najbežnejších chorôb takmer dvojnásobný v porovnaní s inými časťami krajiny. Očakáva sa, že s rastúcim počtom starších obyvateľov sa tento problém bude ešte prehlbovať.

V súčasnosti existuje v Dánsku približne 7 500 objektov sociálneho bývania, ktoré sa nachádzajú vo všetkých obciach. Keď tieto budovy potrebujú rekonštrukciu, ponúka sa príležitosť integrovať zdravotnícke zariadenia – nielen pre obyvateľov týchto domov, ale pre celú miestnu komunitu.

Architektonické štúdio NORD Architects preto vypracovalo štyri modelové príklady, ako je možné priblížiť zdravotnú starostlivosť občanom v rámci štyroch rôznych typov sociálneho bývania – prvým je transformácia existujúcich budov na nové druhy bývania, druhý sa zameriava na spoľahlivosť vo vlastnom dome,.

Tretí sa týka miestnych a mobilných zariadení starostlivosti, štvrtý sa zameriava na nové miestne zdravotné stredisko a rozšírenú úlohu správcu nehnuteľnosti. Každé z nich má svoje špecifické výzvy, miestne podmienky a potenciál. Tieto príklady poukazujú na dôležitý problém, ktorý je aktuálny pre mnohé obce v Dánsku.

Ako plán rozvoja miest „Community for Life“ (Komunita pre život) začleňuje princípy sociálnej udržateľnosti, najmä pokiaľ ide o integráciu ľudí s demenciou do širšej komunity? Ako jeho návrh podporuje inkluzivitu jednotlivcov všetkých vekových skupín a zdravotných stavov?

„Community for Life“ je ambiciózny plán mestského rozvoja, ktorý kladie dôraz na základné hodnoty severskej sociálnej spoločnosti a vytvára novú normu sociálnej udržateľnosti. Územný plán inovatívne integruje dedinu pre ľudí s demenciou do širšej obytnej štvrte, ktorá zahŕňa bývanie pre mladých, kolektívne bývanie, materskú školu, dielne a komunitné domy.

Projekt je navrhnutý pre ľudí všetkých vekových kategórií, zdravých aj chorých. Zohľadňuje skutočnosť, že choroba je prirodzenou súčasťou života, a preto sa snaží vyhnúť tradičnému modelu presunu chorých ľudí do ústavov. Namiesto toho vytvára prostredie, ktoré zahŕňa všetkých obyvateľov vrátane tých s demenciou – chorobou, ktorá často postihuje ľudí ešte pred dosiahnutím vysokého veku, keď sú inak fyzicky zdraví.

Krajina je organicky prepojená s hustou mestskou štruktúrou. Malé námestia, záhrady, parky, ihriská a modrozelené biotopy poskytujú množstvo príležitostí na spoločenskú interakciu aj tiché rozjímanie. Plán zahŕňa aj priestory na starostlivosť o zvieratá a pestovanie zeleniny, ktoré sú známe svojimi terapeutickými účinkami na ľudí s demenciou.

Celý areál je navrhnutý tak, aby povzbudzoval ľudí pohybovať sa v rámci komunity, čo je kľúčové pre bezpečnosť osôb trpiacich demenciou. Automobily sú preto umiestnené na okraji, vďaka čomu je centrálna zóna bezpečná a určená výlučne pre pomalú, „mäkkú“ dopravu.

Váš projekt „City X“ je pozoruhodným dielom zapojenia komunity. Ako vnímate vplyv tohto procesu na dizajn mesta?

City X zapája deti a mládež do mestských rozvojových projektov priamo v ich okolí. Cieľom je zlepšiť kvalitu projektov a zároveň podporovať, vzdelávať mladých ľudí a vytvárať u nich pocit spolupatričnosti a zodpovednosti za svoje mesto.

Tento nápad vznikol pred niekoľkými rokmi a dnes je plne integrovaný do štruktúr samosprávy Kodane, kde funguje ako samostatný sekretariát. Prostredníctvom City X sa podarilo zapojiť niekoľko tisíc detí do procesu rozvoja Kodane.

Jedným z najinovatívnejších výsledkov bolo otvorenie niekoľkých školských dvorov v Kodani, ktoré boli zbavené tradičného oplotenia a premenené na kombinované mestské komunitné priestory, čím sa vytvorili nové príležitosti na stretávanie, hranie a spoločenský život.

V článku, ktorý ste napísali pre Can We Design a New Country ste predstavili pojem (ne)udržateľná architektúra. Ako to súvisí s krízou, či už hospodárskou, alebo environmentálnou, a ako vidíte túto formujúcu prax?

Udržateľnosť by mala byť samozrejmosťou. Keď sme pripravovali tento článok, prekvapilo nás, akú silnú odozvu sme dostali. Dokonca nás pozvali do rozhlasu, aby sme odpovedali na množstvo otázok, pretože naše názory skutočne spochybnili zaužívané myslenie. Základnou otázkou, ktorú sme položili, bolo, ako definovať a riadiť koncept udržateľnosti v neustále sa meniacom svete.

Cieľom udržateľnosti v stavebníctve je vytvárať budovy s čo najdlhšou životnosťou. V praxi však často narážame na to, že na takéto projekty jednoducho nie je rozpočet. To nás priviedlo k úvahám o pojme (ne)udržateľnosti. Problém architektúry je, že jej životný cyklus je príliš dlhý. Možno by sme mali začať navrhovať stavby, ktoré nie sú určené na večnosť, ale ktorých životnosť je prispôsobená kratším cyklom – napríklad štvorročnému politickému obdobiu alebo sezónnym zmenám v prípade mestských priestorov.

Takáto architektúra by sa mohla prispôsobovať meniacim sa požiadavkám a kontextom, čím by sa architekti vrátili do „strojovne“ – k základnému pochopeniu sily architektúry a jej schopnosti reagovať na spoločenské zmeny.

Ak prijmeme koncept (ne)udržateľnosti, kde je rozpad a zmena integrovaná do architektonického návrhu, otvorí sa priestor pre neustálu inováciu a rozvoj zručností. Ide o obsahovo riadenú architektúru, ktorá vždy odráža ducha svojej doby.

NORD Architects sa často pýta na účel a funkciu projektu alebo organizácie, pre ktorú je určený. Čo sa z toho naučíte?

Naše projekty majú často veľmi zložité verejné rozhranie. Preto sme sa začali pýtať, aká bude ich hlavná úloha a akým spôsobom ju majú plniť – ako sa to postupne bude meniť. Následne sme analyzovali, ako by tento obsah mal komunikovať s priestorom, a to ešte predtým, než ho pretavíme do architektonického návrhu.

V podstate tak pracujeme na vytváraní jasnejšieho posolstva a konkrétnejšieho rozhrania prostredníctvom architektúry. Príkladom je recepcia v onkologickom centre, ktorá je navrhnutá ako jedálenský stôl. Návštevníkov víta dobrovoľník, ktorý ich pozýva, aby si spolu sadli za stôl. Prostredie je príjemné a mäkké, čím prekračuje hranicu medzi verejným a súkromným priestorom a vytvára pocit ľudskosti a blízkosti.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2025