Súťaž na rekonštrukciu Slovenského národného múzea bola zrušená. Neštandardné, krútia hlavami architekti
Broňa Tarnócy Približne v polovici júla mnohých z nás prebudila z letnej letargie správa, že Slovenské národné múzeum, ako vyhlasovateľ súťaže, zrušilo architektonickú súťaž návrhov overenú Slovenskou komorou architektov, v ktorej sa hľadala podoba obnovy sídelnej budovy Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží v Bratislave.
Situácia, ktorá ešte nikdy v histórii architektonických súťaží na Slovensku nenastala, má svoje následky i poučenia. Opýtali sme odborníkov, ako situáciu vníma Slovenská komora architektov (SKA), aké kroky podniká na obnovenie súťaže, či je obnovenie a riadne ukončenie súťaže vôbec možné. Zaujímali nás názory architektov, členov poroty a aj kvalita odovzdaných diel. Zvedavosť nás „donútila“ pýtať sa aj na to, ako ďalej, čo nám rozhodnutie o zrušení dalo a vzalo.
V oznámení z dňa 15. júla o zrušení Slovenské národné múzeum (SNM) uvádza ako dôvod informáciu od Ministerstva kultúry SR (MK SR), že momentálne nedisponuje financiami potrebnými na spracovanie projektovej dokumentácie a stavebnú realizáciu, ktoré nadväzujú na súťaž návrhov. A v decembri 2024 ich malo?
„To, že MK SR nemá aktuálne na projekciu a realizáciu prostriedky, nie je dôvod na zastavenie súťaže návrhov tesne pred jej koncom. Ostáva iba zopár krokov na to, aby sme (ako spoločnosť v najširšom zmysle slova) mali víťaza a čakali na dobu, keď sa prostriedky na daný zámer nájdu,“ priblížil svoj pohľad architekt Peter Lényi, predseda Výboru pre súťaže a verejné obstarávanie Slovenskej komory architektov (SKA), člen Predstavenstva SKA.
Nielen v tomto prípade zrušenia súťaže je dôležité rozlíšiť dva základné fakty – zrušenie súťaže a neuzavretie zmluvy. To sú dve absolútne odlišné situácie, ktoré je potrebné rozlišovať – súťaž je formálne ukončená vyhlásením výsledkov (určením poradia). Následne sa realizuje už samostatný proces uzatvorenia zmluvy na pokračovanie v projekcii – priame rokovacie konanie (PRK) – čo už ale nie je súťaž.
Na uzavretie zmluvy dokonca nemá víťaz vo väčšine prípadov ani právny nárok (inak povedané, ak sa dohodnú na podmienkach, tak sa zmluva uzavrie, ak sa nedohodnú, vyhlasovateľ má právo rokovania ukončiť a osloviť napríklad druhého v poradí). Na súťaž ako takú to už nemá vplyv. V tomto prípade ale nedošlo k ukončeniu súťaže, a teda proces PRK sa ani nemôže začať.
Unikátna budova, „unikátne“ ukončenie súťaže
Budova Slovenského národného múzea je v kontexte Slovenska do veľkej miery unikátna tým, že bola účelovo stavaná ako múzeum, kombinuje moderné stavebné prístupy s doznievajúcim vplyvom historizujúcich slohov. Posledná generálna rekonštrukcia sídelnej budovy múzea prebehla na konci 2. svetovej vojny. V budove sídli Prírodovedné múzeum a Generálne riaditeľstvo SNM. V roku 2022 navštívilo jej expozície 61-tisíc ľudí.
Dielo slávneho a rešpektovaného architekta Michala Milana Harminca, popredného predstaviteľa slovenskej architektúry 20. storočia bolo však v mimoriadne zlom stave, viditeľnom aj zvonka. V roku 2024 preto všetci s nadšením uvítali správu o vyhlásení dlhoočakávanej dvojetapovej verejnej projektovej architektonickej súťaže na podobu obnovy sídelnej budovy, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou (NKP), na Vajanského nábreží v Bratislave.
Podľa zadania by mal výsledný návrh ponúknuť skĺbenie histórie a súčasnosti, kvalitné, atraktívne, reprezentatívne riešenie historických priestorov tak pre verejnosť, ako aj riaditeľstvo a odborné pracoviská. Dôležitým aspektom návrhu je prevádzkové rozmiestnenie a usporiadanie všetkých funkčných celkov sídelnej budovy Generálneho riaditeľstva SNM a Prírodovedného múzea SNM s vyriešením všetkých komunikačných vzťahov. Súťažné podmienky boli overené Slovenskou komorou architektov dňa 27. 11. 2024 (a súťaž vyhlásená 5. decembra 2024).
Vláda odsúhlasila kľúčový materiál
Vedenie SNM a MK SR pred vyhlásením súťaže už dlhšie uvažovali nad rekonštrukciou. Začiatkom septembra 2023 vzala vláda SR na vedomie Rámcový návrh realizácie obnovy sídelnej budovy SNM a vyvolaných investícií. Vláda súhlasila s vypracovaním štúdie uskutočniteľnosti, ktorej súčasťou bude vypracovanie statického posudku, Building Information Modeling zamerania (BIM), architektonickej štúdie a stavebného zámeru a následne začatie verejného obstarávania projektovej dokumentácie.
Vtedajšia ministerka kultúry Silvia Hroncová vnímala rozhodnutie vlády ako pozitívnu správu pre slovenské múzejníctvo. „Vláda odsúhlasila kľúčový materiál k spusteniu veľmi potrebnej rekonštrukcie sídelnej budovy SNM v Bratislave. Posledná generálna oprava prebehla pred viac ako sedemdesiatimi rokmi a dnešný technický stav budovy nevyhovuje plnohodnotnej prezentačnej a vzdelávacej činnosti v 21. storočí. Vedenie SNM teraz môže zadať štúdiu uskutočniteľnosti a začať niekoľkoročný proces kompletnej rekonštrukcie,“ vyjadrila sa v septembri 2023 Hroncová.
Historicky prvé zrušenie súťaže
Je možné, že niektorí majú pocit, že k zrušeniu súťaže nedošlo prvýkrát, a vynárajú sa im spomienky na súťaže o Valaliky alebo Úrad vlády SR. Opak je však pravda. Prípad takto zrušenej architektonickej súťaže návrhov je v histórii súťaží prvýkrát. „Pri súťaži Valaliky síce bola snaha o jej zrušenie, no po intervenciách zo strany komory aj samotnej odbornej poroty bola súťaž nakoniec riadne ukončená, vyhodnotená a ocenená.
To, že sa ďalej nepokračovalo v priamom rokovacom konaní s víťazom, je pravda, ale to je proces, ktorý nasleduje až po súťaži. Boli by sme radi, keby súťaž na SNM dopadla aspoň takto. Čo sa týka úradu vlády, tam súťaž prebehla úplne transparentne a v súlade s podmienkami. Uskutočnila sa aj verejná výstava výsledkov súťaže v Slovenskej národnej galérii (SNG).
Rokovacie konanie s víťazom bolo začaté, no zmenilo sa vedenie úradu a celý proces sa zastavil. V oboch prípadoch má vyhlasovateľ k dispozícii kvalitné riešenia, na ktorých bude môcť v budúcnosti pokračovať,“ potvrdila nám Vranová.
Kvalita návrhov a práca poroty
V prvej etape súťaže bolo podaných 28 návrhov. Do druhej etapy postúpilo päť tímov, ktoré odovzdali vypracované návrhy do 30. 6. 2025. Následne, ešte pred vyhodnotením súťaže, bolo publikované oznámenie o jej zrušení. „Zrušenie súťaže na obnovu budovy Slovenského národného múzea nie je šťastným krokom. Podľa môjho názoru predovšetkým pre inštitúciu SNM.
Pretože národné múzeum každej krajiny má byť dôveryhodnou a váženou inštitúciou, pretože budova úpravu potrebuje a pretože architektonické súťaže sa nerušia. Aj keď som to už zažil, vtedy sa vypisovateľ, samozrejme, s účastníkmi finančne vyrovnal. Je mi ľúto, že sa vypisovateľ pre zrušenie tejto súťaže rozhodol, pretože úloha nie je jednoduchá.
Návrhy, ktoré postúpili do druhého kola, boli veľmi kvalitné. Mal som radosť, že do súťaže boli zaslané takéto dobré návrhy a že porota jednohlasne, ak si dobre spomínam, vybrala na dopracovanie jednoznačne tie najlepšie. To sa v každej súťaži nepodarí. V tomto prípade to bolo prísľubom mimoriadne kvalitného výsledku a tešil som sa na finálne zasadnutie poroty, ktorá pracovala veľmi zodpovedne a kultivovane,“ vysvetlil Petr Pelčák, architekt (CZ) a predseda poroty.
Podobne sa o súťažných návrhoch vyjadril aj člen poroty a architekt Irakli Eristavi: „Porota vybrala návrhy, ktoré mali najväčší potenciál priniesť zadávateľovi najlepší architektonický návrh obnovy sídelnej budovy SNM a erudovaného partnera pre ďalší postup projektových prác a úspešnú realizáciu diela.“ Podľa vlastných slov sa ani on „… s niečím podobným za svoju kariéru nestretol…“ Podľa tohto významného architekta to „… signalizuje nedostatok odbornej expertízy na strane investora…!“
Kvalitu návrhov potvrdil aj ďalší člen poroty, architekt Andrej Alexy: „V porote sme sa relatívne rýchlo zhodli na postupujúcich návrhoch, pričom každý z nich vynikal mimoriadnou architektonickou kvalitou a bol jedinečný svojím prístupom. Súťaž zároveň potvrdila niekoľko princípov, ktoré sa opakovane objavili v mnohých návrhoch, čo svedčí o ich oprávnenosti. Na druhej strane ma príjemne prekvapilo, aké široké spektrum ideí bolo možné rozvinúť pri práci s takou ikonickou a pamiatkovo chránenou budovou. Cieľom bolo neublížiť jej, ale jemnými, sofistikovanými zásahmi ju „posunúť“ do súčasnosti.“
Oplatí sa súťažiť?
Zrušenie súťaže v čase, keď už sú všetky návrhy odovzdané, je prinajmenšom veľmi neštandardné. „Zrušenie súťaže overenej komorou zo strany vyhlasovateľa, a to po odovzdaní súťažných návrhov v druhom kole, jednoznačne narúša dôveru v inštitút súťaží návrhov. Overenie, že súťažné podmienky sú v súlade so súťažným poriadkom SKA dáva súťažiacim istú záruku, že súťaž je nastavená korektne a férovo, čo sa často odráža v počte zaslaných návrhov. Žiaľ, SKA nemá reálny vplyv na to, či sa súťaž v skutočnosti podľa overených podmienok aj zrealizuje,“ uviedla Nora Vranová, architektka, predsedníčka SKA.
A doplnila: „Napriek tomu sa snažíme prostredníctvom súťažného výboru získavať spätnú väzbu od súťažiacich aj porotcov, vyhodnocovať ju a komunikovať smerom k našim členom i navonok spolu s našimi stanoviskami. Bez potrebnej sebareflexie zo strany vyhlasovateľov však nápravu nevieme zaručiť.“
Podobne sa pre ASB vyjadril aj Eristavi: „Bezpochyby naštrbuje takto zrušená súťaž dôveru v inštitút súťaží. A áno, zrušenie tejto súťaže môže vyvolať úvahy a otázky, či sa vôbec súťažiť oplatí. Organizovanie súťaží návrhov je však úplne v poriadku a stále mám v neho dôveru.“
Aj predseda Výboru pre súťaže a verejné obstarávanie SKA Peter Lényi si myslí, že dôvera môže byť naštrbená: „Príprava každého zo súťažných návrhov predstavuje stovky hodín práce. Architekti ich investujú na základe verejnej dohody, obsiahnutej v súťažných podmienkach, že proces súťaže bude prebiehať férovo, ich práce budú posúdené a najlepšia vyhrá. Takto to funguje dlhodobo, podobný príklad, ako je terajší, si hádam ani nikto nepamätá.“
A dodáva: „Sám osebe súťažné prostredie nezničí, ale každý architekt si naň pri zvažovaní účasti do niektorej z budúcich súťaží spomenie. A či sa oplatí ďalej súťažiť? Samozrejme. To, že sa niečo takéto deje, je nečakané a ukazuje to možnosti, o ktorých niektorí ani netušili, ale verím, že vo všeobecnosti verejní vyhlasovatelia súťaže vyhlasujú s úmyslom dokončiť ich a ísť ďalej.“
Aj podľa architekta Eristaviho sa súťažiť „určite oplatí“. Ako hovorí: „Je však potrebné vyberať si súťaž precízne a zhodnotiť nové riziká.“ Podľa slov Vranovej „… je tu stále veľa príkladov dobrej praxe, keď súťaže prebehli korektne, boli riadne vyhodnotené a ocenené návrhy nominované napríklad na cenu CE ZA AR“. „Vyzdvihla by som najmä prístup samospráv, ktoré začínajú doceňovať prínos architektonických súťaží a chcú v ich vyhlasovaní pokračovať,“ dodala.
Architekt a predseda poroty súťaže Pelčák pre ASB napísal: „Nemyslím si, že je dôvod mať obavu, že zrušenie jednej súťaže poškodí dôveru v architektonické súťaže ako spôsob verejného obstarávania.“
Ako ďalej? Odpovede sme sa zatiaľ nedočkali
Predsedníčka SKA nám neoficiálne potvrdila informáciu, že je možné vyhlásenie zrušenia súťaže vziať späť a súťaž riadne dokončiť. „SKA oslovila pani generálnu riaditeľku SNM Andreu Predajňovú so žiadosťou o stretnutie 17. júla, teda dva dni po vyhlásení zrušenia súťaže. Z jej kancelárie sme po niekoľkých urgenciách dostali odpoveď, že pani generálna riaditeľka odkladá stretnutie na neurčito z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Následne sme 25. júla listom oslovili pani ministerku kultúry SR Martinu Šimkovičovú, rovnako so žiadosťou o stretnutie a možnosť vysvetliť dosahy vzniknutej situácie. Na odpoveď stále čakáme,“ vysvetlila kroky SKA jej predsedníčka, architektka Nora Vranová.
Bohužiaľ, SKA nemá zákonné možnosti zasahovať do priebehu súťaže po jej overení či prípadnom zrušení. „Kroky, ktoré podnikáme, robíme v snahe podporiť účastníkov súťaže komunikovaním odborných stanovísk, vysvetľovaním prínosov súťaže, ako aj možných reputačných, ale aj ekonomických škôd v prípade jej zrušenia. Zákonný nárok podať námietku voči postupu kontrolovaného vyhlasovateľa – doslova preskúmanie úkonov kontrolovaného, ktoré UVO realizuje o. i. aj v námietkovom konaní – majú najmä súťažiaci. SKA takéto oprávnenie nemá,“ dodáva Vranová.
Jej slová dopĺňa predseda Výboru pre súťaže a verejné obstarávanie Slovenskej komory architektov a člen Predstavenstva SKA Peter Lényi: „Myslím si, že najlepšie by bolo, ak by vyhlasovateľ – Slovenské národné múzeum, prípadne jeho zriaďovateľ, teda Ministerstvo kultúry SR – reflektoval na ponuku Slovenskej komory architektov stretnúť sa a hľadať riešenie.“
Redakcia kontaktovala aj vedenie SNM a MK SR. Do publikovania článku sme odpovede na otázky nedostali.
