Archa Nenačovice – učebnica úspor
Galéria(4)

Archa Nenačovice – učebnica úspor

Partneri sekcie:

Archa v Nenačoviciach bola prvým domom v pasívnom štandarde, ktorý bol v Českej republike postavený. Priekopníci to nemajú nikdy ľahké. Pri realizácii tohto projektu pred piatimi rokmi sa začali peripetie tak pre architekta, ako aj pre investora. Ekologicky šetrný prístup je pre neho totiž celoživotným krédom.

Autor nenačovickej Archy, architekt Aleš Brotánek, a investor Otakar Jiránek, riaditeľ firmy Country Life, mohli pri rokovaniach o podobe stavby postupovať vo vzácnom súlade. „Oto Jiránek ma oslovil vďaka tomu, že som sa nízkoenergetickými domami zaoberal už pred rokom 89 a náhoda nás dala dohromady. O nízkoenergetické stavby dlho nikto nemal záujem,“ vraví Aleš Brotánek.

Country Life poznajú najmä Pražania ako firmu prevádzkujúcu jedálne s vegetariánskym občerstvením a obchodov, zameraných na produkty ekologického poľnohospodárstva. V Nenačoviciach nedaľeko Berouna si táto firma zriadila svoju centrálu, má tu veľkosklad, baliareň, pekáreň, kde pečie biopečivo pre svoje prevádzky, jedáleň, školiace stredisko a byty pre zamestnancov. Potrebovala rozsiahle priestory. Otakar Jiránek ich najskôr plánoval vybudovať na zelenej lúke, ale územný plán neumožňoval stavať mimo intravilánu obce. Keď sa naskytla možnosť kúpiť od reštituentov budovu bývalého kravína a prestavať ju, rozhodol sa investor pre tento variant, ktorého realizácia sa javila ako priechodnejší a rýchlejšia.

Ľanový olej, včelí vosk a slama
Predstavy investora boli z pohľadu architekta Brotánka oveľa dôslednejšie v snahe o šetrný prístup k životnému prostrediu, než vôbec štandard pasívneho domu vyžaduje. „Napríklad chcel, aby sa na stavbu využilo čo najviac materiálov z miestnych zdrojov alebo takých, ktoré sa dajú jednoducho recyklovať,“ vysvetľuje Aleš Brotánek. Drevená konštrukcia vrátane masívnych dubových stĺpov pochádza z miestnej píly. Stĺpy vyrástli priamo v okolitých lesoch. Nie sú však namorené syntetickými moridlami, ale iba emulziou z prírodného ľanového oleja a včelieho vosku. „Z konštrukčného hľadiska by nemuseli byť také masívne, je to však z dôvodu požiarnej odolnosti. Musia mať minimálnu výdrž 45 minút,“ vraví Aleš Brotánek. Na podlahách leží prírodné linoleum na báze ľanového oleja, nie ako jeho bežne používaná PVC náhrada, ktorá sa veľmi ťažko likviduje (pri jej spaľovaní vznikajú okrem iného rakovinotvorné dioxíny).

Na izoláciu budov mala poslúžiť slama z posledného zberu na tamojších poliach. Lenže zasiahlo počasie a zámery prekazilo: víchrica strhla fólie z balíkov a slama premokla. Realizácia stavby sa samozrejme nemohla zastaviť a ďalšie balíky slamy neboli v tom čase k dispozícii. Investor preto pristúpil na kompromis a budovu Archy nakoniec izoluje minerálna vlna.

Okná sú tie najlepšie, aké sa v roku 2003 dali v Českej republike zaobstarať. Bilancia prechodu tepla izolačných trojskiel je o zlomok horšia, než akú majú súčasné dostupné sklá, ale „vtedy tu neexistoval iba jediný distribútor skiel v požadovanej kvalite, tobôž výrobca. Dnes už existujú aj výrobcovia na Morave,“ hovorí Aleš Brotánek. Preto – a vďaka primeranej veľkosti zasklených plôch – táto stavba celkom nespĺňa kritérium spotreby energie pre pasívne domy 15 kW/m2. Spotreba sa pohybuje do 20 kW/m2.

Noe by závidel
Samotná Archa je vlastne neveľká prístavba k budove zrekonštruovaného kravína, ktorá teraz slúži predovšetkým ako spoločenský priestor a priestor na bohoslužby tunajšej adventistickej cirkvi. Alegória Archy Noemovej ako útočiska pre nové pokolenia je zjavná. Country Life trvalo propaguje zdravý životný štýl, šetrný k prírode, ku ktorému nerozlučne patrí aj vegetariánstvo. Zvieratá v Arche by sa, podľa spoločnosti Country Life, nemuseli báť, že prídu pod mäsiarsky nôž.

Oblý tvar Archy však podľa architekta Aleša Brotánka vychádzal aj z rýdzo prozaických dôvodov. Z oboch strán budovy sú totiž priestory (sklady, pekáreň), ku ktorým  musia jazdiť automobily, vrátane väčších nákladných vozov. Hranatá budova by zúžila ich manévrovací priestor.

Cirkevný priestor na prvom poschodí Archy naznačujú úzke pozdĺžne okná. Budovu charakterizuje fasáda zo zvislých dosák a s výrazne presahujúcimi rímsami, nad ktorými vyčnieva podkrovie trojuholníkového pôdorysu a nadstavba so šikmými strieškami. Podkrovný prístrešok dodáva bohoslužobnej miestnosti v prvom poschodí bazilikálne osvetlenie. Zároveň decentne zakrýva štít sedlovej strechy nadväzujúcej budovy a odvádza pozornosť od jednotvárnej pozdĺžnej hmoty zadnej budovy. Pod strieškou – na najvyššom mieste – však nesídli symbolický Noe, čiže pán riaditeľ, ale jeho sekretárka. Nie je tam totiž toľko miesta. Riaditeľova kancelária je až za ňou, už v podkroví zrekonštruovanej budovy.

Túžba investora po využití prírodných materiálov je zrejmá na každom kroku. Zábradlie v Arche je z obrúsených drevených palíc. Z dreva sú zhotovené informačné štítky na dverách. Na podlahe v prízemí je prírodná dlažba. Výnimkou sú – z funkčných dôvodov – iba vonkajšie schody z pozinkovaného kovu.

Drevená fasáda

S drevenou fasádou Archy a jej schodiskom korešpondujú aj rovnakým spôsobom zhotovené zastrešené pavlače so schodiskami do podkrovných bytov v nadväzujúcej budove. Na hladkej fasáde budovy tvoria rytmický prvok. Pri troche fantázie môžu predstavovať nástupné schodíky na palubu biblickej záchrannej lode. Architekt, samozrejme, myslel aj na praktickú stránku veci – pavlače sú nezávisle predstavané vedľa hlavnej budovy, aby nedošlo k vytvoreniu tepelných mostov v konštrukcii.
 
Pod schodiskom Archy je pod zemou skrytý rezervoár dažďovej vody. Ďalšie nádrže sú pozdĺž budovy bývalého kravína (ide o bývalé zásobníky na hnoj). Dažďová voda zo strechy totiž nemôže iba tak bez úžitku odtiecť do tunajšieho potoka. V zhode s ekologicky šetrným prístupom sa voda najskôr využije na splachovanie toaliet, prípadne na pranie. Ak by pršalo príliš, Archa aj tak neodpláva – všetky nádrže disponujú prepadom do potoka. Pokiaľ by bolo sucho, priviedla by sa voda z vlastného studničného vrtu.

Strecha Archy je zazelenená, v ideálnom prípade by mala byť vysadená skalničkami, ktoré nepotrebujú silnú vrstvu pôdy (stačí päť centimetrov) a vydržia extrémnu klímu aj silný vietor. „Nie je to síce na prvý pohľad zaujímavá zelená záhrada s kríkmi a stromami ako napr. na novej budove ČSOB v pražských Radliciach, ale pol metra zeminy na streche kladie väčšie nároky na statiku. Navyše, je to náročné na údržbu, musíte platiť záhradníkov, aby sa o to starali. Sukulenty sú prakticky bezúdržbové,“ konštatuje architekt Brotánek.

Mýty o vetraní
Konštrukciu obvodového plášťa Archy tvorí drevený skelet obložený OSB doskami, ktoré po pretmelení a prelepení parotesniacimi páskami plnia funkciu parozábrany. Výplň je zhotovená z minerálnej vaty s hrúbkou 375 mm, ktorá je uzatvorená záveternou kontaktnou fóliou. Murovaná stavba kravína je zrekonštruovaná v nízkoenergetickom štandarde, preto bola dodatočne zateplená minerálnou vatou s hrúbkou 200 mm.
 
Pri oknách sú zošikmené špalety zlepšujúce presvetlenie, pribudli strešné okná v podkroví. Fasádne opláštenie tvorí záveterná kontaktná fólia s diagonálnym doskovým obitím a multibatovou omietkou s rabicovým pletivom na heraklitových doskách. Pôvodné okenné otvory na južnej strane budovy kravína sú výškovo zväčšené vybúraním okenného nadpražia až pod stropnú betónovú konštrukciu a šírkovo vybúraním bočnej strany otvoru. Okenné otvory na severnej strane stavby ostali v nezmenených rozmeroch, prípadne sú zmenšené alebo premenené na dvere. Okná majú asi tretinu otváravých častí a zvyšné časti sú zasklené napevno.

Mylný názor o pasívnych domoch, ktorý si mnohí ľudia vytvorili je, že v týchto domoch nemožno vetrať, že okná sú zasadené napevno všade a jednoducho ich neotvoríte. Pokiaľ v Arche ľudia chcú vzduch zvonku, nie je problém si okno otvoriť. Využívajú to hlavne obyvatelia podkrovných bytov, kam okná v lete predsa len pustia o trochu viac tepla, ako je nutné. Počas väčšej časti roka to samozrejme nutné nie je, pretože potrubie, rozvedené po celej budove, privádza systémom rekuperácie stále čerstvý vzduch, ktorý navyše prechádza cez čistiace filtre. V každej miestnosti je niekoľko prieduchov s prívodom vzduchu. Pasívne domy sa preto odporúčajú napríklad alergikom, pretože filtre dokážu odstrániť aj všetky druhy peľu a prach.
 
Aleš Brotánek ponúka pohľad na okná z iného uhla: „Pomyslite na to, koľko okien v dome skutočne otvárate. Určite to nie je viac ako polovica. A pritom všetky sú otvárateľné a uniká nimi teplo. Otvárajú sa iba kvôli umývaniu. V niektorých krajinách, napríklad v Holandsku, nemajú otvárateľné okná dokonca ani v nadzemných podlažiach. A čistia sa z plošiny.“ Okná v prízemí budovy Archy skutočne všetky otvárateľné nie sú, ale pohodlne sa dajú umyť z úrovne terénu.

Koniec horúcich fénov
Sídlo firmy Country Life nie je klasický rodinný dom s bežnými nárokmi na spotrebu, nedá sa preto s týmto typom domu porovnávať. Vzhľadom na prevádzku pekárne a jedálne sú tu nárazové výkyvy spotreby elektriny aj teplej úžitkovej vody.

Vykurovanie a teplú úžitkovú vodu zabezpečujú kotly na drevoplyn s výkonom 50 kW a 25 kW, ktoré možno výkonovo kombinovať. Firma využíva drevo z okolia, ktoré skladuje v areáli. Teplá voda sa zhromažďuje v štyroch tisíclitrových nádržiach a v ohrievačoch umiestnených vždy čo najbližšie k miestu odberu.

Cez jar a leto dotuje výrobu teplej vody deväť solárnych fototermických kolektorov na niekoľkých miestach na sedlovej streche. „V zime, bohužiaľ, kolektory nefungujú, pretože slnko je od decembra do februára schované za neďalekým kopcom,“ vysvetľuje „solárny problém“, spôsobený zovretým údolím riaditeľ firmy Country Life.
 
Obe budovy majú rozdielnu tepelnú zotrvačnosť, preto napríklad pri zhromaždení ľudí v spoločenskom priestore v zime možno všetok teplý vzduch z rekuperačnej jednotky pustiť iba tam a vedľajšia budova napriek tomu nevychladne. Ak je Archa prázdna, systém možno opäť okamžite „prepnúť“ do kancelárií alebo prevádzok.

Rekuperačný systém funguje na princípe recirkulácie: vytvára zmes, v ktorej časť tvorí prefiltrovaný vzduch z budovy s odpadovým teplom a do neho je obyčajne z tretiny „primiešaný“ vzduch zvonku. Pomer si môžu užívatelia domu prispôsobiť podľa aktuálnej potreby. Vzduch zvonku prichádza podzemným potrubím, preto v zime nie je taký mrazivý ako vzduch vonku. Počas letných horúčav to zas nie je horúci fén, aký nás udrie do tváre, keď cez dusný deň otvoríme okno. Nedochádza tu k obrovským výkyvom teplôt, na ktoré sú ľudia zvyknutí v konvenčne izolovaných budovách.

V niektorých publikáciách sa hovorí o suchom vzduchu ako možnom probléme, ktorý môže v pasívnom dome nastať v čase mrazov. Stretol sa s tým riaditeľ ako užívateľ budovy? „Za celé štyri roky sme to nezaznamenali. A prepínať systém na vykurovanie je tu nutné až zhruba od desiatich stupňov pod nulou. Izolácia je skutočne perfektná,“ pochvaľuje si úspornú budovu Otakar Jiránek. Architekt Brotánek pridáva príklad odinakiaľ: obyvatelia pasívnych domov v brnianskych Židlochoviciach (projektant Ing. Petr Mareček) už druhú sezónu nekúrili, resp. nemuseli prepnúť systém rekuperácie na dohrev privádzaného vzduchu, pretože v zime neklesli teploty pod –5°C. „Do tejto teploty to nie je potrebné, pretože domy stačia vykúriť vnútorné pasívne zisky zo života v dome.“

Otakar Jiránek, v zhode so svojím neutíchajúcim ekologickým optimizmom plánuje ďalšie možnosti úspor energie: „Odporúčam všetkým, ktorí plánujú stavať nízkoenergetický alebo pasívny dom, aby boli ešte dôslednejší ako my. Uvažoval som napríklad už o tom, že by sme určitým spôsobom využívali odpadové teplo z pekárne. Stále je tu čo zdokonaľovať.“

Iva Nachtmannová
Foto: Country Life, Iva Nachtmannová

Článok bol uverejnený v časopise ASB.