Qiyi City Forest Garden: Ako sa z čínskeho obytného lesa stalo mesto duchov

The Qiyi City Forest Garden
Zdroj: Facebook / Vườn Tường Xanh

Komplex novostavieb v čínskom meste Čcheng-tu mal byť kusom prírody uprostred chaosu metropoly. Zelenou oázou, ktorá okolie naplní čerstvým vzduchom, pohltí hluk a vytvorí príjemnú klímu. Z miestnej ekologickej senzácie sa však rýchlo stalo neobývateľné mesto duchov. Čo v projekte Quyi City Forest Garden nevyšlo? 

Výstavba projektu Quyi City Forest Garden na juhozápade metropoly Čcheng-tu sa začala v roku 2018. Developeri sústavu ôsmich stavieb propagovali ako vertikálny les. Lákadlom mal byť hustý porast na balkóne každého z 826 bytov. Moderná stavba, pokrytá zeleňou a celá ladená do prírodného štýlu, uprostred betónového mesta skutočne vynikala. 

Pri navrhovaní projektu Quyi City Forest Garden sa však nepočítalo s miestnym vlhkým subtropickým podnebím, píše iDnes.cz. Hustá zeleň tak nakoniec prilákala výrazne viac komárov ako rezidentov. Pre inváziu bodavého hmyzu sa do predtým vypredaných obytných priestorov nasťahovalo iba 10 rodín.

O stavby sa dnes nikto nestará. Vertikálny les vyzerá skôr ako džungľa. Bujný porast zarástol celé balkóny, do bytov takmer nevidno. Konáre prevísajúce cez okraje sa ťahajú po stenách budovy a pripomínajú postapokalyptickú scenériu.

Projekt sa stal ďalšou pripomienkou temnej stránky čínskej ekonomiky. Po raketovom raste miestneho hospodárstva nie je Quyi City Forest Garden ani zďaleka jediným developerským projektom, ktorý zostal prázdny. Mestá duchov, ako napríklad 50-tisíc nízkonákladových bytov na predmestí hlavného mesta Peking, sú v Číne bežným javom. 

Prečo je zeleň pre mestá výhodná

Jeden dospelý strom vyprodukuje dostatok kyslíka pre 10 ľudí. To však nie je jediný benefit. Zeleň tiež:

Ochladzuje mikroklímu

Výpary z tovární a áut či industriálne materiály ako betón alebo oceľ. To všetko sú faktory, ktoré zvyšujú teplotu vo veľkomestách. Rastliny pôsobia doslova ako prírodná oáza. Zvlhčujú vzduch a tienia. Zelené fasády na výškových budovách v centre Hongkongu napríklad znížili okolitú teplotu až o 10 stupňov.

Vstrebáva škodlivé výpary 

Listy rastlín pohlcujú mikroskopické čiastočky z toxických výparov. Zeleň v mestách tak dokáže zredukovať znečistenie ovzdušia aj o 10 až 20 %. Záleží to na jej množstve a rozložení.

Vďaka vstrebávaniu oxidu uhličitého (CO2) ďalej mestské rastliny prispievajú k zmierňovaniu globálneho otepľovania. Jeden dospelý strom môže za rok pohltiť až 22 kilogramov CO2.

Znižuje hluk

Zeleň robí mestá tichšími. Tlmí zvuky, ktoré sa najviac odrážajú od tvrdých povrchov. Rastliny môžu hluk v mestách znížiť aj o 10 decibelov. Tento efekt je najciteľnejší v noci. Vtedy je šum prostredia, ktorý tvoria napríklad rozprávajúci sa ľudia, eliminovaný. Hluk z ostatných zdrojov sa preto javí silnejší.

Chráni pred záplavami

Korene dospelého stromu dokážu vstrebať až 450 litrov vody denne. Listy rastlín tiež vsakujú dážď a tak eliminujú jeho dopad na zem. V mestách, ktoré zväčša pokrývajú nepriepustné materiály ako betón, tak zeleň bráni hromadeniu dažďovej vody.

Zlepšuje psychický stav

Žurnál Environmental and Public Health dokázal, že rastliny prospievajú psychike a sociálnemu životu. Zeleň znižuje počet úzkostí a depresií, odbúrava stres či zlepšuje kognitívne funkcie.

Qiyi City Forest Garden
Qiyi City Forest Garden: nasťahovala sa len hŕstka rezidentov. | Zdroj: Facebook / Александр Романов

Záhrada potrebuje záhradníka

Je teda celá myšlienka vertikálneho obytného lesa nerealizovateľná alebo zlyhal tento konkrétny prípad? Záhradný architekt a autor knihy New Gardener’s Handbook Daryl Beyers v rozhovore pre magazín Curbed tvrdí, že ide o dobrý zámer, ktorý však niekto nedomyslel. Vysvetľuje, prečo sa projekt Quyi City Forest Garden skončil fiaskom.

Každá záhrada potrebuje niekoho, kto sa o ňu bude starať. V Quyi City Forest Garden však tento aspekt podľa slov architekta chýbal. Hoci developeri novým rezidentom prisľúbili návštevu záhradníka 4-krát ročne, podľa Daryla Beyersa to nestačí. Rýchlo rastúca zeleň potrebuje údržbu aspoň raz do týždňa. Ak začne prerastať, vytvára tieň, ktorý láka komáre. 

Druhým problémom čínskeho projektu sú nesprávne zvolené kvetináče. Tie zadržiavajú príliš veľa vody z vlhkého prostredia. Balkónom tiež chýba premyslená sústava odtokov. Projekt Quyi City Forest Garden bol problematický už od návrhu. Po celom svete však stojí množstvo iných podobných stavieb, ktoré spĺňajú svoj účel a pomáhajú mestám ku krajšiemu a zdravšiemu prostrediu.

Zelené bytové projekty, ktoré nesklamali

Projekt britského dizajnérskeho a architektonického štúdia Heatherwick Studio dokazuje, že stavby plné zelene nie sú utópiou, pokiaľ sa im venuje dostatok pozornosti. Takmer 105-metrový rezidenčný mrakodrap má 20 poschodí. Každý byt má veľké okná, dostatok slnečného svetla, najmä svoju vlastnú bujnú záhradu. 

Z polovice komerčné priestory, z polovice rezidenčný komplex. Zelená stavba v známej štvrti Beverly Hills je prvým americkým projektom architektonickej a dizajnérskej firmy MAD so sídlom v Pekingu. Architekt a zakladateľ spoločnosti Ma Yansong mal pri navrhovaní jasnú víziu: spojiť miestnu metropolitnú komunitu s prírodou. Bielu budovu zdobí zelená fasáda, na streche rastú stromy a vnútri je komunitný park.

Budova s názvom „lesná špirála“ je zaujímavá ďalším ekologickým fenoménom – zelenou strechou. Netradičnú špirálovitú stavbu, hrajúcu rôznymi farbami a tvarmi, navrhol umelec a architekt Friedensreich Hundertwasser. Z tisícky jej okien nie je ani jedno rovnaké. 

Sľubný projekt budúcnosti

Urban Forest, Brisbane

Za 30-poschodovou obytnou budovou, ktorá bude mať vlastný interiérový a strešný park, stojí architektonické štúdio Koichi Takada. Projekt má priniesť 392 bytov, 1 000 stromov a 20 000 rastlín. Celá stavba z návrhu pôsobí skôr ako prírodný výtvor než ako niečo, čo má postaviť človek. Architektonické štúdio Koichi Takada chce, aby sa budova Urban Forest stala najzelenšou stavbou sveta.

Natália Mrázová