Nástup logistiky ťahá dopredu aj priemyselné budovy

Logistické centrá sú podľa zákona NR SR č.193/2001 Z. z. definované ako „regionálny dodávateľsko-odberateľský uzol, ktorý poskytuje zákazníkom dopravné a manipulačné služby spojené so všestranným zabezpečením výroby a predaja výrobkov“. Predmetom tejto témy nie je hlbšie rozoberať ďalšie aspekty, len pripomeňme, že definícia rozoznáva popri charakteristike logistických centier aj priemyselné parky, agroparky, technologické parky a vedecko-technické parky. Je pritom zaujímavé, že pred niekoľkými rokmi na Slovensku žiadny logistický development neexistoval a ponuka bola minimálna. Potreby vykrývali staré budovy, ktoré však už nevyhovovali nielen svojou kvalitou, ale ani kapacitne.

Deficit po skladoch a prekladiskách nezaplátali ani bývalé výrobné haly prerobené na nový účel, a tak sa developeri čoraz častejšie obzerali po moderných logistických priestoroch.

Prvé náznaky zlepšenia sa začali črtať v roku 2003 spolu s rozvojom priemyslu. V hlavnom meste a okolí pribudlo niekoľko tisíc štvorcových metrov nových logistických priestorov. Od vstupu Slovenska do Európskej únie sa investície rozbehli rýchlym tempom. Na hodnote získali lokality s dobrým prístupom k dopravným komunikáciám.

Naštartoval to logistický park neďaleko automobilky Volkswagen v Devínskej Novej Vsi pre dodávateľov fabriky, nasledoval Auto Logistic Park Slovakia pri Lozorne, logistický park v Rači, v súčasnosti sa dokončuje vo Svätom Jure, Westpoint D2 Distribution Park v Lozorne a industriálny park Eurovalley pri Malackách. Najsilnejší logistický uzol Slovenska však vzniká na severovýchod od Bratislavy. Senec sa stáva obľúbeným miestom nielen pre obyvateľov sťahujúcich sa mimo hlavného mesta, ale i pre spoločnosti hľadajúce kvalitné skladové priestory za prijateľnú cenu v ľahko dostupnej lokalite.

„Celková plocha moderných skladov v bratislavskom regióne, do ktorého patrí aj Senec, sa odhaduje na 421-tisíc m² a na Slovensku celkovo na 805-tisíc m²,“ hovorí Miroslav Barnáš zo spoločnosti King Sturge pre týždenník Trend (12. 3. 2007). „Väčšina z nich sa vybudovala v uplynulých štyroch rokoch. Nová ponuka v roku 2006 v Bratislave predstavovala takmer 70-tisíc m2 logistických priestorov, čo je relatívne nízke číslo v porovnaní s rekordným rokom 2005, keď sa dokončilo takmer 125-tisíc m².“

S pokračujúcim ekonomickým rozvojom stúpa aj význam ostatných území Slovenska s výhodným napojením na diaľnicu, železnicu či letisko. Najatraktívnejšie je okolie diaľnice v úseku Bratislava – Žilina. Neďaleko Trnavy sa nachádzajú skladové priestory pre dodávateľov automobilky PSA. Celková rozloha parku predstavuje približne pol milióna štvorcových metrov, čistá úžitková plocha tvorí 180-tisíc m². „Keďže logistika sa vďaka záujmu investorov stáva zaujímavým obchodom, aj tento rok príde niekoľko nových projektov od slovenských a zahraničných developerov. Nepôjde len o Bratislavu, trendom bude pozvoľný posun smerom na východ,“ dodáva M. Barnáš. Začiatok tohto roka napovedá, že Slovensko naďalej ostáva veľmi atraktívnym miestom pre logistiku.

Zmysel priemyselnej budovy je zrejmý: priniesť investorovi čo najrýchlejší a najväčší zisk, a to pri minimálnych nákladoch. Napriek tomu už priemyselná budova nie je len veľkorozmernou „škatuľou“ pohodenou kdesi na hnedej periférii mesta. Začiatok 21. storočia jej totiž už aj na Slovensku prisúdil rolu, ktorá sa neodmieta. Dynamické čísla národného hospodárstva zvyšujú i význam priemyselných hál. Nové priemyselné parky a areály sa síce budujú mimo centier miest, sú však pokračovaním a vstupnou bránou miest. Preto je architektúra priemyselnej haly rovnako dôležitá ako architektúra centra mesta. O jej podobách sme sa porozprávali s hlavným ­architektom IPEC Projekt, s. r. o., Ing. arch. Milanom Škorupom.

Predovšetkým musí fungovať ich logistika. Priemyselná architektúra má vlastnú technológiu, čiže je determinovaná vnútorným chodom samotnej stavby. Samozrejme, sú tu špecifické požiadavky na protipožiarnu ochranu, denné osvetlenie a domovú techniku. Tie závisia od toho, čo sa v hale vyrába, koľko je v nej ľudí, aké je tam množstvo horľavých či nehorľavých materiálov atď.

Halová budova je archetypom, ktorý v sebe skrýva istý vopred definovaný vnútorný priestor, ale najmä základnú výrazovú charakteristiku formy.

Čo sa týka typológie, odvíja sa od súčasného trendu, ktorý sleduje čoraz lacnejšie investície. Najmä zahraničné firmy stláčajú náklady nižšie, čo sa však často odráža aj na znižovaní technického štandardu. Niektorí chcú halu naozaj len ako nutný prostriedok na výrobu produktov, ktoré im prinášajú zisk.

Veľkí investori akoby sa postupne nasycovali, prichádzajú strední a menší podnikatelia, ktorí majú nižšie plošné nároky. Preto sme vyvinuli produkt pod názvom IPEC Point, ktorý bude predstavovať výrobné, resp. logistické haly s plochou asi 10-tisíc štvorcových metrov s tým, že budú slúžiť pre viacerých potenciálnych nájomcov. Takúto sieť máme záujem vytvoriť v krajských a okresných mestách v rámci SR a taktiež v Rumunsku, Čechách, Ukrajine a Bulharsku. Zároveň budú tieto haly flexibilné a budú sa dať deliť od 2-tisíc štvorcových metrov vyššie.

Podľa mojich skúseností sa do istej miery dá vyhnúť navrhovaniu architektonicky minimalistických „škatúľ“. Miera možností závisí takmer vždy iba od investora, od jeho predstavy a financií. Keď sa pozrieme na haly v zahraničí, vidíme, že okrem malých výnimiek ide o absolútne jednoduché hmoty, kde sú minimalizované zasklené plochy. Projektujú sa vyslovene na účel, teda zakrývajú výrobný priestor a vytvárajú nevyhnutné predpoklady na pracovné podmienky ľudí.

Áno. I v architektúre týchto hál možno docieliť určitú osobitosť architektonického stvárnenia. Hoci sa človek snaží tvorivo vyriešiť každý detail, niekedy zistí, že to nemôže ísť na úrok funkčnosti a ekonomickej náročnosti stavby. Pretože tu viac ako inde treba uplatniť princíp, že aj v jednoduchosti možno dosiahnuť estetický výraz.

Aj tu zaznieva imperatív investora, ktorý chce postaviť čo najefektívnejšiu halu. Samozrejme, v našej práci s materiálmi a konštrukciami je smerodajné hľadisko protipožiarnej ochrany. Preto používame najmä železobetónové nosné konštrukcie. Občas ich kombinujeme s oceľou, no vtedy treba na dosiahnutie vyššej požiarnej odolnosti nosných konštrukcií použiť špeciálne nátery. Pravda, nie pre každú výrobu je prijateľné experimentovanie s materiálmi. Rovnako ako výber konštrukcií aj materiály závisia od spôsobu výroby a počtu ľudí vo výrobnom procese. Vzhľadom na potrebnú rýchlosť realizácie uprednostňujeme sendvičové konštrukcie alebo kompozitné panely. Na fasáde je ďalším klasickým materiálom trapézový či vlnitý plech a sklo.

Vo svojich projektoch nad tým uvažujeme, ba dokonca pracujeme na projekte variabilnej haly so širokými možnosťami využitia aj pre viacerých menších investorov z rôznych výrobných odvetví „pod jednou strechou“. V tomto smere upozorňujeme investorov na dva faktory: odporúčame im, aby radšej išli na vyššie svetlé výšky tak, aby spodná hrana väzníka bola vyššie, a druhým dôležitým bodom je únosnosť podlahy. Potom nemusí byť budova postavená len na jeden účel a v prípade, že sa firma presťahuje, sa môže využívať ako obchodný priestor, logistické centrum alebo na rôzne iné komodity.

V rámci Slovenska nám bežia projekty v Krakovanoch, Senci, Bratislave, Dubnici nad Váhom. Mimo SR realizujeme projekt pri Ostrave, Břeclavi a v Rumunskom Cluji.

Predovšetkým sa to odvíja od záujmov investorov, ako aj od účelu. Ak ide o dodávky just in time, musí sa zvážiť lokalita haly – t. j. aby boli časovo dosiahnuteľné, aby výrobca mohol urobiť svoju časť, za ktorú zodpovedá, a transportovať tovar na miesto. Samozrejme, najviac sú zaťažené vetvy okolo diaľničných komunikácií, no ich výstavba sa postupne sťahuje aj na východ. Náš predpoklad je, že v najbližších troch až piatich rokoch ešte bude na Slovensku priestor na priemyselné haly.