Za posledných 15 rokov nastal v našej krajine veľký rozmach stavebných technológií. Objavili sa nové stavebné systémy, v remeselníckych profesiách došlo k rýchlemu vývoju pracovných postupov i k zdokonaleniu používaných materiálov. Zároveň sa informačné technológie začali celkom prirodzene využívať na plánovanie, riadenie a sledovanie ekonomickej situácie vo väčšine firiem.
Návrh rodinného domu v okolí Františkových Lázní určovali obyčajné dve slová: interiér a exteriér. Architekti z ateliéru A69 si však na stavbe, odbornej verejnosti známej ako Villa Lea, neoverovali svoj určitý teoretický predpoklad. Naopak hľadali, ako spracovať zadanie a východzie podmienky čo najfunkčnejšie a zároveň tak, aby stavba mala jasný a čitateľný koncept.
Tvárou v tvár účtom za energie sa veľa ľudí zamyslí nad predstavou energeticky sebestačného domu. Domu, do ktorého nevedú drôty ani potrubia, kde netreba nikomu za nič platiť. Bývanie v prostej chatrči v pustých lesoch alebo v kartónovej krabici pod mostom zďaleka nie je pre každého. Skôr budeme chcieť dom poskytujúci dostatočný komfort aj človeku rozmaznanému 21. storočím.
Rekonštrukcia a prístavba stanice v Ostrave-Svinove od Václava Filandra bola vo svojej kategórii ocenená českou cenou Grand Prix 2007. Je nielen príkladom šťastného urbanistického riešenia priestranstva pred železničnou stanicou, ale aj vydareným dizajnérskym dielom z oblasti verejných priestorov.
Čím je starší, tým je produktívnejší – a pre mnohých aj stále lepší. Coop Himmelb(l)au len v lete otvoril v Spojených štátoch ocenené Akron Art Museum a už je tu s ďalším originálnym príspevkom – BMW Welt v Mníchove. Spoluzakladateľ a ideový vodca tejto viedenskej kancelárie Wolf D. Prix zapojil do projektu vyše 200 architektov, stavebných inžinierov a ďalších špecialistov, aby opäť posunul svoju predstavu o súčasnej architektúre o poriadny kus ďalej. „Pri interpretácii našej novej budovy v Mníchove by som použil slová spisovateľa Hermana Melvilla, ktorý to vo svojom Moby Dickovi napísal veľmi výstižne: Prial by som si, aby vietor mal telo,“ hovorí Wolf D. Prix.
V obci Bodružal nedaľeko Svidníka nedávno dokončili pomník pre padlých vojakov prvej svetovej vojny. Leží na existujúcom obecnom cintoríne v tesnej blízkosti dreveného artikulárneho kostolíka, ktorý je zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok. Pohrebisko tvorí spolu 39 masových hrobov, kde je pochovaných 400 vojakov rakúsko-uhorskej a ruskej armády. Susedstvo s dreveným kostolíkom do značnej miery ovplyvnilo aj celkový výraz bodružalského pohrebiska.
Prijatím dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z roku 1972 na úrovni UNESCO vyvrcholilo dlhoročné úsilie chrániť v celosvetovom rozsahu najhodnotnejšie prírodné a kultúrne objekty a lokality našej planéty. Prvé tri slovenské lokality – Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad a pamiatky okolia a Vlkolínec pri Ružomberku – boli zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO roku 1993. Roku 2000 sa k nim pripojilo historické jadro mesta Bardejov. Aký je však praktický význam tohto zápisu pre dané lokality?
V roku 1970 sa vo Vysokých Tatrách uskutočnili lyžiarske majstrovstvá sveta v klasických severských disciplínach. Boli dôvodom na to, aby sa vybudovalo viacero zariadení, ako napr. obnova zubačky z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso s novými stanicami, hotely Patria a Panoráma, Park-hotel, hotel Bellevue, budovy Čedoku a Horskej služby, obchodný dom atď. K dominujúcim objektom však patrili skokanské mostíky a hotel FIS na Štrbskom Plese, ktoré vytvorili základné prvky nového lyžiarskeho areálu, ktorý sa v tom čase stal pýchou Slovenska.
Dubajský hotel Mall of the Emirates, ktorý patrí reťazcu Kempinski, je známy tretím najväčším krytým svahom s prírodným snehom na svete s rozlohou približne troch futbalových štadiónov. Nedávno mu udelili dve prestížne medzinárodné ceny: Zlatý kľúč v 27. ročníku podujatia v kategórii Najlepší dizajn hotela a Najlepšia izba. Ceny, ktoré sponzorujú americké časopisy Interior Design a Hotels, budú odovzdané 12. novembra v New Yorku. Autor interiérov, veľká firma Wilson and Associates, získal cenu v rôznych kategóriách už viac ako 20-krát.
S francúzskou dizajnérkou Matali Crasset sme sa stretli v Bratislave na Clubovke v októbri tohto roka. Svojou tvorbou i netypickým účesom rozvírila na pôde Erdödyho paláca v Starom Meste vášnivú diskusiu. Cieľom jej dizajnérskej práce je totiž oslobodzovanie od zaužívaných stereotypov, ktoré riadia náš život. Nečudo, že sa stretáva s klientmi, ktorí vyhľadávajú experiment, ako napríklad Hotel Hi vo francúzskom Nice. Svoj originálny pohľad na každodenný život pretavuje nielen do tvorby nábytku, ale aj interiérov či scénografií, ktoré s dizajnom úzko súvisia.
Prístavbu múzea Nelson-Atkins v Kansas City, otvorenú tento rok v lete, mnohí považujú za to najlepšie, čo sa v segmente múzeí a galérií vôbec postavilo od prestavby elektrárne Bankside na Tate Modern v Londýne (Herzog & de Meuron, 2000). Na prístavbe kansaského múzea od newyorského architekta Stevena Holla (SHA) je zaujímavé najmä špecifické osadenie v teréne a vzťah k neoklasicistickej budove z roku 1933 s výstavnou južnou fasádou. Zdanlivo prosté, v skutočnosti však asymetrické tvary prístavby, meniacej sa cez deň podľa svetelných podmienok a v noci žiariacej v deviatich odtieňoch, dopĺňajú mimoriadne dlhú, masívnu budovu s troma iónskymi portikmi. Zároveň ju nechávajú vyniknúť – vžité pohľady na budovu nezanikli.
Dostatok času je pre mnohých luxus, ktorý si – možno ani nevediac prečo – odriekame. Každú ušetrenú minútku venujeme behu za šetrením času na ďalšie okamihy – a napokon napriek tomu, či možno práve preto, na samotný život nejak neostáva čas. Tí najuvážlivejší si ho však doprajú. Mať čas na seba, na priestor, ktorý nás obklopuje, je totiž ekvivalentom kvality života. Dobrá architektúra a dostatok času idú v nedávno zrekonštruovanej Ville Nečas v Žiline ruka v ruke. Nielen tým, že si tvorcovia konceptu našli čas špekulovať, zhovárať sa, spoznávať potreby a cítenie klienta, ale aj preto, že vďaka tomuto prístupu vznikol architektonicky zaujímavý a „nerýchlený“ priestor reštaurácie, vinotéky, salónikov a hotela, v ktorom si návštevník rád posedí pri rozhovore, začíta sa do dobrej knihy či si len tak vychutná dobrú kávu pozerajúc von z okna.
Hrad Ľupča nefiguruje medzi najväčšími hradmi na Slovensku, no svoju popularitu stavia na pevnejších hradných múroch: dlhovekosti a zachovanosti. Jeho dejiny sa podľa nových výskumov začínajú v polovici 13. storočia, čo znamená, že je jedným z najstarších kamenných hradov na Slovensku. A čo sa týka stupňa zachovanosti, „podobne zachované sú iba Oravský hrad, Zvolenský zámok a Krásna Hôrka,“ hovorí Ivan Gojdič, ktorý viedol architektonický výskum Hradu Ľupča. Od kráľovského hradu cez sídlo rehoľného rádu mníšok až po reprezentačné priestory súčasného investora. Priam vzorová premena funkcií a kvalitná rekonštrukcia, ktorá je stále v procese.
Amsterdamská verejná knižnica, ktorú otvorili na začiatku júla, je budova superlatívov. Nezvyčajné je samotné prostredie. Stavenisko s rozlohou 21 hektárov na Ostrove východných dokov v bývalom prístave je jedným z najväčších súčasných projektov reštrukturalizácie mestských celkov v Európe. Okrem knižnice, ktorá je prvým dokončeným objektom z plánovaných desiatich a zároveň najväčšou verejnou ustanovizňou tohto druhu v Európe, má primát aj hotel s 550 izbami, ktorý bude stáť na západnom okraji ostrova. Bude najväčší v Holandsku.
Decentná fasáda z Hlavnej ulice v košickom Starom meste len opatrne napovedá o svojom dominantnom vnútri. Hotel Zlatý Dukát s cvengom štyroch hviezdičiek síce aj zvonka ponúka prísľub, svoju architektonickú tvár však naplno odkrýva až po otvorení vchodových dverí. Áno, estetika výrazu je tvorená zvnútra, kde je čitateľný aj autorský koncept pri rekonštrukcii pôvodne až stredovekého domu a následnej súčasnej prístavbe. „Do stredoveku sme vstupovali s rešpektom, ale to nám nebránilo, aby sme históriu nekonfrontovali so súčasnosťou,“ hovorí spoluautor rekonštrukcie Ing. arch. Štefan Pacák. Výsledkom je originálny košický dukát, ktorého lesk cizeluje aj narastajúca obľuba návštevníkov.
