Architektúra

Výška prvej desiatky najvyšších budov sveta sa pohybuje v rozpätí približne 370 až 500 metrov, na budúci rok to bude vyše 410 až 800 metrov a o päť rokov možno 510 až 1 200 metrov. Supervysoké budovy sú nielen čím ďalej tým vyššie, ale práve v týchto rokoch vzniká i nový trend bývania v závratnej výške. Dnes je spomedzi desiatich najvyšších budov na svete iba jedna, v ktorej náplni je aj bývanie, resp. hotelové služby. Budúci rok ich bude slúžiť na rezidenčné účely už šesť, o päť rokov sedem. Okrem nárastu výšok a postupnej zmeny funkcií mrakodrapov badať ešte jeden posun – paralelne s geometricky koncipovanými mrakodrapmi je evidentný aj nástup organických tvarov.

Hlavné mesto Lombardie je každoročne v apríli nabité tisíckami publicistov a návštevníkov, hladných po novinkách v dizajnérskej tvorbe a bytovej kultúre. S očakávaním prevratných myšlienok a nových trendov v nábytkovej tvorbe sa s veľkou dávkou trpezlivosti či s utopistickým predsavzatím prejsť si všetky pavilóny snažili dostať sa k zánovnému veľkolepému výstavisku Rho v Miláne. Toto užívateľsky veľmi pohodlné futuristické výstavisko od architekta Massimiliana Fuksasa ponúklo aj tento rok asi štvrť miliónu návštevníkom možnosť prežiť atmosféru Salone Internazionale del Mobile 2007.

Jeden zo súčasných životaschopných prúdov v dizajne, nadväzujúci na reč tvarov 50. rokov, vďačí za mnohé dánskemu organickému funkcionalizmu. Jeho dvaja dnes už nežijúci hlavní predstavitelia Arne Jacobsen (1902 – 1971) a Hans Jørgen Wegner (1914 – 2007) boli v tých časoch hviezdami prvej veľkosti – popri ďalších vynikajúcich dizajnéroch ako Finn Juhl, Verner Panton, Børge Mogensen, Ole Wanscher a Nanna Ditzelová. Trend škandinávskeho dizajnu, švédskeho a fínskeho skla, fínskeho a najmä dánskeho nábytku sa šíril z USA, kým ho na konci 60. rokov nezastavil záujem o talianskych tvorcov. Dnes dizajn 50. rokov zažíva veľký návrat.

Nedávno otvorené nové Slovenské národné divadlo v Bratislave sa stáva novým kultúrnym a spoločenským centrom. Podvečer k nemu prichádzajú divadelní návštevníci, pred predsatvením i po ňom sa prechádzajú po okolí. Vývoj územia dáva tušiť, že po dostavaní komplexu Eurovea a ďalších už ohlásených projektov na blízkych územiach vznikne životaschopná štvrť Zóna Pribinova, čím sa význam divadla ešte umocní. SND je snáď najdlhšie realizovanou kultúrnou stavbou posledných desaťročí – výstavba trvala 21 rokov. Verejnosť kritizovala neustále predlžovanie času výstavby a zvyšovanie investičných nákladov. Nechajme však kritiky a poďme sa chvíľku venovať architektúre a stavebnej stránke tejto významnej stavby.

Niekoľkoročná snaha Štátnej vedeckej knižnice v Prešove o vybudovanie nových priestorov vyústila do architektonickej súťaže. Víťazný návrh na novostavbu pochádza z bratislavského ateliéru architekti SPDe, no podľa architekta Štefana Lichvára z víťazného architektonického ateliéru bude jej realizácia náročná. „Ak pôjde všetko podľa plánu, samotná stavba by sa mala realizovať v rokoch 2009 a 2010,“ uviedol Š. Lichvár s tým, že všetko sa bude odvíjať od schválenia stavebného zámeru štátnou expertízou. Jej stanovisko by malo byť jasné do pol roka a od jej rozhodnutia zrejme bude závisieť ďalší osud stavby. Samotný projekt je však ambicióznou, ale zároveň kultivovanou prezentáciou samotnej architektúry objektu v kontexte okolitého urbanizmu.

TriGránitu sa v bratislavskom Novom Meste páči. Po úspešnom projekte Polus City Center a dvoch výškových budovách s kancelárskymi priestormi plánuje táto medzinárodná developerská spoločnosť v spolupráci s rakúskym investorom stavať v ich blízkosti tretiu administratívnu vežu – Millennium Tower III. Dvadsaťdvapodlažná zasklená budova bude súčasťou komplexu Polus City Center, s ktorým bude priamo prepojená. Dopyt po administratívnych priestoroch v Bratislave podľa všetkého ešte stále nie je napriek pribúdajúcim budovám nasýtený.

Vývoj nábytkového dizajnu sa v učebniciach zvykne opisovať prostredníctvom príkladov dizajnu stoličiek z rôznych období, pri riešení ktorých dizajnéri nachádzajú stále nové inšpirácie. Riešenie každodenných predmetov je v dizajne skutočne témou večne živou. Najmä keď sa menia požiadavky na ten-ktorý predmet. Príkladom môže byť aj jednoduchý kancelársky stôl. Naše kancelárie sú čoraz pretechnizovanejšie. Počítače sú už dávno samozrejmosťou, k nim sa však neustále pridávajú ďalšie pripojiteľné technické „hračky“ – MP prehrávače, telefóny, faxy, fotoaparáty, notebooky, mobilné telefóny a iné. Väčšina moderných kancelárskych stolov však tento neustále sa zrýchľujúci vývoj kancelárskej techniky nereflektuje. Vonkajšiu modernú formu len málokedy podporujú aj vnútorné technológie stola.

„Je jedno, kde človek žije. Život v Petržalke neurčuje množstvo betónu, ale ľudia, ktorí v nej žijú,“ tvrdí režisér a scenárista Vlado Balco vo svojom dokumente Nebeské geto o tomto bratislavskom sídlisku. Dá sa tomu veriť rovnako ako anonymným príbehom ľudí bezprizorne tápajúcich v neprehľadných uličkách unikátneho stredoeurópskeho megasídliska, o ktorom kedysi prezident Václav Havel vyhlásil, že je to „socialistická králikáreň“. Rovnako sa však dá veriť úprimným snahám o architektonickú revitalizáciu a poľudštenie veľkoplošného panelákového mesta. Jednu z ciest ponúka v tomto smere aj projekt Centrum Gercenova od Ing. arch. Ľubomíra Boháča, ktoré sa nachádza na novovybudovanom Petržalskom korze spájajúcom železničnú stanicu Bratislava-Petržalka s areálom Incheby a Sadom Janka Kráľa. Koncom mája generálny dodávateľ a zároveň investor Reding, a. s., dokončil a odovzdal do užívania štvrtú stavbu, pričom celý súbor by mal byť dokončený v roku 2009.

Na Drieňovej ulici v bratislavskom Ružinove, v tesnej blízkosti nedávno dostavaného a odbornou verejnosťou oceňovaného obytného súboru Boria, vyrastie rezidenčný komplex, ktorý sa pravdepodobne tiež bude môcť uchádzať nielen o priazeň laickej verejnosti v podobe záujemcov o byt, ale podobne ako jeho spomínaný sused aj o uznanie architektonickej verejnosti. Jeho názov Eden Park prezrádza myšlienku hľadania ideálnej formy bývania v danom prostredí s dostatkom voľnej plochy, ktorou sa hrdia architekti i developer projektu.

Existuje niekoľko spôsobov spájania drevených prvkov krovu, ako napr. použitie klasických tesárskych spojov, príložiek, špeciálnych platní alebo kovových uholníkov. Spôsob spájania jednotlivých prvkov závisí od výrobnej a montážnej technológie, veľkosti zaťaženia konštrukcie i jednotlivých spojov.

Československo bolo jedinou krajinou východného bloku, kde ani po skončení 2. svetovej vojny nebola prerušená kontinuita funkcionalistickej architektúry. Slovenskí architekti mali aj po roku 1945 možnosť pokračovať v tom, čo robili v 20., 30. a 40. rokoch. Netrvalo to dlho. Do roku 1950 vznikli viaceré pozoruhodné diela z ateliérov E. Belluša, J. Štefanca, M. Scheera, F. Čapku a M. Škorupu s V. Cibulkom. Najdôležitejšie práce však zanechali Eugen Kramár so Štefanom Lukačovičom. Medzi nimi vyniká tzv. Poštový palác na Námestí Slobody v Bratislave.

Stavebná produkcia v SR v máji tohto roka dosiahla 13,9 miliardy Sk, čo predstavuje medziročný nárast o 5 %. Dynamiku rastu ovplyvnil vývoj v podnikoch s 20 a viac zamestnancami, kde produkcia vzrástla o 1,6 %. Podľa veľkostných kategórií bol v máji najnepriaznivejší vývoj v podnikoch s 500 a viac zamestnancami, v rámci ktorých produkcia klesla o 6,3 %. Produkcia realizovaná v tuzemsku dosiahla 13,4 miliardy Sk (zvýšenie o 4,6 %). Jej podiel na celkovej stavebnej produkcii sa znížil o 0,4 percentuálneho bodu (p.b.) na 96,5 %.

V architektúre priemyselných objektov došlo vo svete v posledných desiatich rokoch k zásadným zmenám – pribudli nové funkcie a akcenty. Postupným rozvojom miest už prestáva byť rozčlenenie miest z hľadiska funkcií aktuálne. Tak ako sa z centier pomaly strácajú továrenské a prístavné štvrte, mení sa aj postoj k priemyselným objektom. V mnohých prípadoch neustupovali novým stavbám, ale hľadalo sa pre ne nové využitie. Škoda, že sa k zaujímavým starším priemyselným stavbám nestaviame rovnako aj my a miesto adaptácie budov na nové funkcie radšej asanujeme.

Najvyššia stavba sveta sa týči 508 metrov nad hlavným mestom Taiwanu – Taipei. Mrakodrap Taipei 101 je obrazom toho, aký úchvatný boom a rast v súčasnosti zažíva Ázia. Automatizované systémy technického riadenia a správy energie sú pre budovu tohto druhu také dôležité ako centrálna nervová sústava pre ľudské telo. Ako sa rieši integrovaný bezpečnostný systém a systém riadenia a osvetlenia v takejto výškovej kancelárskej budove?

Medzi najvýznamnejšie diela Daniela Libeskinda sa rozhodne zaradil Krištáľ, ako sa oficiálne volá prístavba Kráľovského ontárijského múzea v Toronte. Jej slávnostné otvorenie na začiatku júna sa uskutočnilo pod sugestívnym mottom Začiatok doby krištáľovej.