Dňa 25. júna 2008 sa v bratislavskej historickej budove Slovenského národného divadla (opera) konalo v rámci oficiálneho programu 14. ročníka Dňa stavebných podnikateľov pod záštitou prezidenta SR Ivana Gašparoviča slávnostné vyhlásenie výsledkov celoštátnej verejnej neanonymnej súťaže Stavba roka 2008.
Výškové budovy sa stávajú realitou bežného života mestského človeka. Čo si však málokto uvedomuje, s výstavbou takýchto stavieb je spojené množstvo špecifík – a tie nemožno opomínať. Otázniky, ktoré visia nad väčšinou výškových budov na Slovensku, sú výsledkom nekomplexného riešenia pri plánovaní týchto stavieb. Na otázky nielen o súčasnosti, ale aj prognózach vývoja „výškového urbanizmu“ nám odpovedali renomovaní odborníci z praxe – projektanti Ing. arch. Michal Chudík, PhD. a Ing. arch. Ľubomír Klaučo zo spoločnosti AUREX, hlavný architekt Žiliny Ing. arch. Martin Pavelek, sociologička doc. PhDr. Dagmar Petríková, PhD., dlhodobo pôsobiaca v oblasti architektúry, výkonný riaditeľ developerskej spoločnosti J&T REAL ESTATE, Ing. Pavel Pelikán a hlavný architekt Bratislavy prof. Ing. arch. Štefan Šlachta, PhD.
Obchodné centrum, administratívne budovy, obytné súbory, dopravný uzol – to všetko je v Kamppi Centre, ktoré sa svojou výstavbou stalo novým srdcom Helsínk. Nové je teda v tesnom, ba až fyzickom dotyku so starým, s ktorým vedie aktívny dialóg. Historické motívy sa nevtieravo prelínajú s 21. storočím, pričom rozmanitá polyfunkčnosť celého centra nepotláča ľudské meradlo. Naopak, veľmi veľkoryso otvára náruč každému, kto prichádza na zelené námestie Tennispalatsinaukio obkolesené nielen obchodmi, kaviarňami a reštauráciami, letnými i zimnými terasami, ale aj kinom a muzeálnym strediskom.
V 14. ročníku súťaže Stavba roka 2008, ktorej výsledky sa zverejnili 25. júna v historickej budove SND v Bratislave, získala hlavnú cenu cestná komunikácia Diaľničný úsek D2 Lamačská cesta – Staré Grunty s tunelom Sitina v Bratislave, ktorú na slávnostnom večere odovzdal minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny. Spolu s hlavnou cenou bolo v tejto súťaži udelených 13 cien deviatim stavebným dielam.
Medzinárodná organizácia CoreNet Global priniesla nedávno zaujímavú správu, že Košice lákajú firmy z oblasti IT a priemyslu solídnou infraštruktúrou, zásobárňou dvojjazyčných pracovných síl s univerzitnou základňou produkujúcou vychádzajúce talenty. Je preto len prirodzené, že súčasťou čoraz väčšej stavebnej expanzie vo východoslovenskej metropole budú aj obchodné centrá. Akousi vlajkovou loďou je aj rozšírenie nákupného a zábavného centra Optima II, ktoré sa po svojom dokončení stane najväčším mimobratislavským obchodným domom.
Pasívny dom nemusí byť len dogmou technických riešení. Jediným cieľom by nemalo byť iba magické číslo 15 kwh/m2, čo je jeho priemerná energetická spotreba za rok. Samozrejme, efektivita využitia energie je prioritou, ale architektúra nie je v závoze. „Naopak, poskytuje širokú škálu použitia architektonických foriem, typologických druhov a svojou povahou flexibilne reaguje na rôzne klimatické podmienky,“ tvrdil pre ASB otec myšlienky pasívneho domu Dr. Wolfgang Feist z Passivhausinstitutu v nemeckom Darmstadte a s charakteristickým úsmevom dodal: „Navyše, máme tu zdatných nasledovníkov.“ Myslel tým na medzinárodné kolo študentskej súťaže Isover Architectural Contest, ktoré sa v dňoch 1. – 4. júna uskutočnilo v chorvátskom Dubrovníku.
Svet dizajnu je svetom tvorivých hier a odvážnych myšlienok s rešpektom pred zákonitosťami hmoty a materiálu. Každoročne sa predvádza na mólach výstaviska Rho-Pero v Miláne v podobe nových trendov a smerov vývoja nábytku a interiéru. Tlaku módnych trendov podlieha aj komoda (nie je to síce spisovné slovenské slovo, ale je obľúbené a používa sa oveľa častejšie ako pravé slovenské pomenovanie tohto nábytku – bielizník), ktorá je neodmysliteľným doplnkom bytového interiéru. Podobne ako kabelka ukrýva aj ona tajomstvá a odhaľuje moderné myšlienky.
Dá sa povedať, že výškové stavby súvisia s ľudskou povahou a snahou smerovať hore, do výšky. Človek, pevne pripútaný k zemi, vždy túžil vidieť ďalej. Preto vystúpil na vŕšok alebo horu, prípadne si na rovine postavil vyhliadku či pozorovateľňu – zvyčajne v tvare veže.
Vznikajúce mestské centrum na Tomášikovej ulici v Bratislave neďaleko jazera Kuchajda začína nadobúdať svoje ďalšie kontúry. Po bytovom komplexe Koloseo a budove Ústredia Slovenskej sporiteľne sa v týchto dňoch dokončila výstavba 22-poschodovej výškovej budovy, ktorá je prvou súčasťou veľkého administratívneho komplexu Lakeside Park. Takmer 100 metrov vysoká dominanta na nároží ulíc Tomášikova a Vajnorská poskytne nielen nové vysokokvalitné kancelárske priestory s rozlohou približne 25 000 metrov štvorcových, ale aj koncept unikátneho parku. Ten s miernym náklonom vizuálne previaže areál s rekreačnými plochami jazera Kuchajda pozdĺž Tomášikovej ulice a vytvorí vstupné predpolie k administratívnej veži.
Meno architekta Siegfrieda Theissa je spojené predovšetkým s viedenskou medzivojnovou architektúrou, v rámci ktorej navrhol a zrealizoval mnohé projekty obytných budov, škôl, hospicov a kostolov. Svojou kvalitou a originálnym prístupom k architektúre patril tento bratislavský rodák spolu s kolegom Hansom Jakschom dokonca medzi vedúce osobnosti tzv. viedenskej moderny. Theiss však aj na Slovensku zanechal pomerne rozsiahle a zaujímavé architektonické dielo. Patrí sem aj evanjelický kostol v Bratislave-Prievoze z roku 1924.
Progresívne formy uplatňovania geografických informačných systémov a s nimi spojená tvorba 3D modelov sídiel či území sa stále viac využíva v plánovacích procesoch v urbanizme a architektúre. Široké využitie nachádza predovšetkým pri tvorbe analytických štúdií priestorových vzťahov objektov v sídle. Medzi ešte stále horúce projekty, pri ktorých bol použitý fotogrametrický spôsob mapovania s následným vyhotovením 3D modelu sídla, patrí aj Štúdia výškového zónovania v Mestskej pamiatkovej rezervácii a v jej ochrannom pásme, ktorú dalo vypracovať mesto Brno. Druhý diel priblíži využitie leteckého snímkovania pri analýzach krajiny a s ním spojenú tvorbu 3D modelov krajiny.
Avenue des Champs Élysées je demokratickým bulvárom. Po Eiffelovej veži je to najnavštevovanejšie miesto v Paríži. Odhaduje sa, že tadiaľ prejde 300 až 400-tisíc ľudí. Je to miesto pre bohatých aj chudobných, bielych aj farebných. Parížska radnica si je plne vedomá čara tohto najkrajšieho bulváru sveta. Jeho urbanistická a architektonická hodnota sa nesmie nijako narušiť. Preto tu každá rekonštrukcia objektov prebieha v osobitnom režime a návštevníci Paríža dychtivo očakávajú, aké prekvapenie prinesú nové úpravy. Jednoznačné to bolo v prípade rekonštrukcie objektu spoločnosti Vuitton. Fasádu totiž chránilo lešenie v tvare plastického maxikufra. Veľkým prekvapením pre laikov i verejnosť bolo aj otvorenie showroomu automobilky Toyota na konci roka 2006 a takisto minuloročné dokončenie nových priestorov spoločnosti Citroën.
Ground Zero už dávno nie je bod nula, ktorý traumatizoval New York. Šesťhektárový areál v centre Manhattanu sa prostredníctvom investície vo výške 17 miliárd dolárov mení na nový World Trade Center, ktorý bude zahŕňať päť veží, obchodné priestory, nový dopravný uzol, centrum umenia a pamätník. Prvou budovou, ktorá otvorila svoje brány už pred dvomi rokmi, je 52-poschodová veža s názvom 7 World Trade Center od architekta Davida Childsa. V týchto dňoch to na Ground Zero doslova vrie. Začali sa stavebné práce na ďalších vežiach, ktoré by mali stáť v roku 2012.
Prvá rekonštrukcia pôvodného obytného domu na pasívny štandard v Rakúsku sa realizovala ako demonštračný objekt, ktorý má preukázať obrovský potenciál energetických úspor – až takmer 95 % z celkovej spotreby energie na vykurovanie. Aj keď nové pasívne domy sa v Nemecku a v Rakúsku bežne stavajú už vyše 10 rokov, s renováciami existujúcich objektov sa aj tu iba začína.
Ateliér hannoverského architekta Axela Nieberga existuje asi osem rokov a realizácie má prevažne doma v Nemecku. Napriek tomu si však získal pozoruhodné medzinárodné renomé. Dá sa očakávať, že aj nadstavba viac než storočnej vily na fotogenickom mieste v Hamburgu sa dočká značnej publicity – za niečo vyše roka od dokončenia vzbudila pozornosť nielen výrazným architektonickým rukopisom, ale aj zariadením, ktoré Nieberg, nasledujúc vzor klasikov, do svojich stavieb navrhuje.
