Architektúra

Zo zastavaných strání a vrcholkov kopcov v okolí miest a mestečiek je zrejmé, že na vytvorenie vysokého štandardu bývania nestačia um, talent a skúsenosti architekta. Dôležitá je aj poloha, ráta sa výhľad. Dom mladej rodiny na kopci Freiberg v podunajskom Klosterneuburgu je ním obdarený trojnásobne. Z jednej strany je ďaleká perspektíva, kde sa oko zastaví na medenkových kopulách svetoznámej kláštornej budovy, na druhej strane blízky zelený chrbát kopca a na tretej sa ponúka nie menej premenlivý a nie menej zaujímavý pohľad na stonky a steblá na zvažujúcej sa lúke.

Predstavme si bežný deň na jednej z množstva ulíc. Chodci prechádzajú po chodníkoch, ľudia posedávajú na lavičkách, predavač umýva okná svojho obchodíka, na rohu ulice postáva hlučná skupinka smejúcich sa študentov. Tento úžasný kolotoč pohybu a aktivít na verejných priestranstvách ovplyvňuje množstvo podmienok, medzi ktoré možno zaradiť aj kvalitu prostredia. Aktivitu človeka v ňom možno brať aj ako meradlo kvality tohto verejného priestoru – neodmysliteľnej súčasti každého sídla. Súčasné realizácie a projekty na Slovensku dokazujú, že obnova či výstavba nových verejných priestorov je výzvou mnohých slovenských miest.

Súťažné návrhy rodinných domov a víl v minuloročnej súťaži Stavba roka ťahali za kratší koniec. Možno svojím objemom a preinvestovanými financiami nedočiahli na veľkých bratov v iných kategóriach, ale pozornému oku odbornej verejnosti neušlo niekoľko zaujímavých projektov. Za jedným z nich sme sa vybrali na východ našej krajiny.

Moskovská 15 vždy patrila k dobrým bratislavským adresám. V časoch dávnominulých tam bola známa piváreň Gemer, neskôr ju vystriedal podnik s podobným zameraním Budvar, navyše, aj s priestorom pre nezávislú hudobnú scénu. Blízkosť Medickej záhrady, Lekárskej fakulty UK, tiché prostredie pri Ondrejskom cintoríne, blízkosť centra – to všetko robí z tejto lokality príťažlivé miesto. Uvedomil si to aj nový investor, ktorý z Moskovskej 15 opäť urobil dobrú adresu – tentoraz na nadštandardné bývanie. Polyfunkčný dom s prevládajúcou obytnou funkciou priniesol príťažlivú architektúru, ktorá nedemoluje všetko okolo seba, ale zároveň púta na seba pozornosť svojou kvalitou.

Udržateľnosť miest je v súčasnosti často skloňovanou otázkou odbornej verejnosti. Stále viac sa hovorí o takzvanom Novom urbanizme, ktorý je reakciou na dôsledky masívnej suburbanizácie. Ideový prúd stavia na využívaní technologických inovácií a poznatkov z rôznych vedných odborov pri zabezpečovaní dlhodobej kvality života v mestách. Princípy a metódy vytvárania udržateľného prostredia sa síce neustále vyvíjajú, ale developerské projekty málokedy sledujú aj iný výskum ako ten trhový. Určitú mieru zodpovednosti za tento stav nesú aj miestne samosprávy, ktoré nedokážu pružne reagovať na tlak súkromných investícií a presadzovať verejný a sociálny záujem.

V súčasnosti možno nájsť množstvo definícii pojmu mesto. Väčšina z nich ho charakterizuje ako komplexný systém architektonicko-priestorových, spoločensko-ekonomických a kultúrnych premenných, ktoré sú lokalizované na určitom nezameniteľnom teritóriu. Miera urbanizácie neustále narastá a mesto sa stáva rozhodujúcou arénou ďalšieho spoločensko-ekonomického vývoja. Je nielen miestom stretu svetonázorov či politických programov, ale tiež miestom tvorby spoločenskej paradigmy. Takmer všetky dôležité výdobytky ľudskej civilizácie sa uplatnili práve v mestskom prostredí, a mesto je tak dejiskom väčšiny spoločenských konfliktov, projekčným plátnom najrôznejších názorových platforiem a protikladov. Nielen v dôsledku tohto potenciálu je mesto predmetom rôznych analógií. Pozrime sa na niektoré z nich podrobnejšie.

Azda žiadna iná téma súčasnej architektúry nežije väčšou dynamikou ako mesto. Nezaobíde sa bez nej žiadne väčšie svetové stretnutie architektov a urbanistov či prestížne prehliadky súčasnej architektonickej tvorby a ich vízií. Prečo? Anglický teoretik architektúry Richard Burdett odpovedá veľmi jasne: „Všetci raz budeme v mestách.“ Burdett vie, o čom hovorí, veď niekoľko rokov pôsobil ako poradca starostu Londýna pre architektúru. „Súčasná naliehavosť rozkošateného obsahu fenoménu mesto má množstvo kapitol a riešení,“ zamýšľa sa zase konceptuálny americký architekt Peter Eisenman. „Záleží aj na architektoch, aby príbehy miest získali novú tvár a priliehavejší kabát pre ľudí, ktorí ich svojím životom píšu.“

Na žilinskom Bôriku pribudne ďalší bytový komplex, ktorý investor SKYBAU-INVEST, s.r.o., nazval 3*STAR a realizuje ho ako bývanie s vyšším stredným štandardom. Podľa Ing. Petra Janíčka, predstaviteľa investora, bytovým jednotkám nebudú chýbať ani podporné funkcie, akými sú parkovanie a garážovanie osobných áut či oddychové zóny so zeleňou. Investícia za vyše 300 miliónov korún by mala byť dokončená na jar budúceho roka.

Je dosť frustrujúce písať o urbanizme Bratislavy pár dní po návrate z Turína. Oproti mestskej atmosfére a kvalite života v tomto kompaktnom a bohatom severotalianskom meste mi všetko v Bratislave pripadá ešte viac provinčné a deformované. Ulice tam sú síce plné áut, ale bez kolízií, ľudia sa pohybujú v prekrytých galériách, mestská doprava má vyčlenené koridory. Väčšina našich občanov nezažila fungujúce veľkomesto. Na problémy si obyvatelia Bratislavy postupne zvykli. Riešia sa až tie nedostatky, ktoré presiahnu hranicu trpezlivosti priemerného Slováka. Po čase praskne ďalší problém, a tak sa tie neriešené resty histórie kopia. Netuším dokedy.

V bratislavskom City Business Centre vznikol interiér sídla developerskej spoločnosti, ktorý nás zaujal jarnými farbami, jednoduchým a prehľadným riešením s viacerými sviežimi akcentmi a ľahkou zapamätateľnosťou celkového dojmu z priestoru. To je presne to, o čo investorovi išlo. Developerská spoločnosť Grunt si je vedomá toho, že interiérom, ktorý sa návštevníkovi pozitívne zafixuje v pamäti, môže pomôcť tomu, aby sa firme darilo úspešne rokovať.

Záhorskú Bystricu, ktorú možno v súčasnosti zaradiť k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim bratislavským mestským častiam, čaká nový prírastok. Prvá etapa výstavby projektu West Park I predstavuje moderný polyfunkčný komplex s prevahou funkcie bývania. Komplex by mal disponovať kapacitou 113 bytov. Investičná spoločnosť West park, s. r. o., plánuje na parcelách v blízkom sídla TV Markíza ešte výstavbu dvoch ďalších polyfunkčných súborov.

V slovenskej architektúre ešte stále nachádzame mená, ktoré doterajšie dejiny a historici neobjavili, ignorovali či zabudli. Najmä v období po vojne, keď funkcionalistická slovenská architektúra bola tabuizovaná ako tzv. „buržoázna architektúra“, mnoho pozoruhodných autorov upadlo do zabudnutia. Ostali však ich diela, ktoré ponúkajú možnosť skúmať a hodnotiť aj týchto „zabudnutých“. Jedným z nich je architekt Adolf Drexler (1905 – 1955).

Neďaleko Šanghaja sprístupnili začiatkom mája najdlhší most na svete. Most na východnom pobreží Číny vedie ponad záliv Hangzhou. Konštrukcia tohto visutého mosta je skutočne impozantná – jeho dĺžka je neuveriteľných takmer 36 kilometrov a rozpon medzi dvoma najvzdialenejšími podperami je úctyhodných 448 metrov. Most spája dva regióny – Šanghaj a Ningbo a skracuje vzdialenosť ich dopravného spojenia o 120 km.

Prvá časť článku sa zaoberala využitím geografických informačných systémov (GIS) pri tvorbe 3D modelov sídla. Uvedená technológia však ponúka využitie aj v omnoho menších mierkach. Druhá časť približuje nové možnosti virtuálneho trojrozmerného zobrazenia pri  vytváraní priestorových modelov krajiny. 3D krajinný model nachádza uplatnenie nielen v územno-plánovacích procesoch,  odborných  analýzach, ale aj ako informačný a propagačný materiál na rozvoj služieb.

Po najvýznamnejších príkladoch medzivojnovej a povojnovej slovenskej architektúry minulého storočia sa rubrika Nadčasová architektúra bude v tomto roku venovať „nepoznanej architektúre“. Teda takej architektúre, ktorú „nepoznaní“ slovenskí architekti s úspechom realizovali po celom svete. Prvým je Ladislav Hudec – architekt, ktorý sa narodil v Banskej Bystrici, vyštudoval na Technike v Budapešti, ako dôstojník rakúsko-uhorskej c. k. armády padol v 1. svetovej vojne do ruského zajatia, dostal sa na Sibír, odkiaľ sa mu spolu s bratom Gejzom podarilo v roku 1916 ujsť do Číny.