Podľa zelene v záhrade a okolí domu by asi málokto tipoval, že dom stojí na predmestí texaského hlavného mesta Austin, v rovnakej zemepisnej šírke ako napríklad Káhira. Čosi naznačujú kryté terasy a slnečné clony, tie by však boli užitočné aj v našich letách! Túto nevšednú rezidenciu navrhol Richard Gluckman, známy najmä projektmi pre svetové múzeá.
V súčasnosti sa dostávajú do popredia nové materiály, ktoré na rozdiel od tých tradičných často spájajú dve alebo viac zložiek s rozdielnymi vlastnosťami. Príkladom takéhoto materiálu je drevoplastový kompozit — spojenie dreva (vo forme drevných vlákien alebo jemného drevného prachu) a polyméru s rôznymi prídavnými látkami.
Bankové priestory, notár, wellness, konferenčné sály, ale aj heliport – aj to by mal byť 5-hviezdičkový hotel Senec navrhnutý v najvyššom štandarde. Novodobý hotel už ani zďaleka nie je len ubytovanie a strava, ale aj priestor na biznis a oddych jeho klientov. Polyfunkčné hotely sú už aj v našich zemepisných šírkach čoraz pravidelnejším úkazom, pričom hotel Senec tieto služby rieši v tesnom dotyku s vodnou rekreáciou. V architektonickom koncepte sleduje objekt lineárnosť, dynamický charakter je zase podčiarknutý ostrými uhlami hmoty. Strohé materiálové riešenie v spojení s okolitým prostredím vytvárajú kontrast a zároveň harmóniu medzi prírodou a ľudským dielom.
V Žiline sa pripravuje ďalší ambiciózny projekt. Drevená športová hala, budúcnosť ktorej už dlhšie bola nejasná a ktorá v poslednom období chátrala, by sa po rekonštrukcii mala stať súčasťou veľkoryso koncipovaného Národného športového centra. Rozsiahly komplex, ktorý má na jej mieste a priľahlých parcelách vyrásť, nebude poskytovať len priestory na športové aktivity. Okrem dvoch športových hál má obsahovať aj hotel, obchodné centrum, kongresovú časť a výškové bizniscentrum.
Využívanie služieb bytového dizajnéra pri rekonštrukcii či stavbe bytu sa v našich zemepisných šírkach stále považuje za výraz bezmocnosti a neschopnosti. Veď na tom nič nie je, myslia si mnohí. Iných zas odradí cena za služby. Domnievajú sa, že si takúto službu nemôžu dovoliť.
Jedni o ňom hovoria, že doviedol architektúru do slepej uličky, iní ho velebia za odvahu experimentovať. Patrí k architektom, ktorí predbiehajú čas, a tí vždy vyvolávali protichodné názory a často aj rozbúrené vášne. Reč je o Frankovi Gehrym, ktorý rád zdôrazňuje, že architektúra je umenie. Niekedy až tak, že svoje stavby vymodeluje ako sochár sochu. Sedemdesiatdeväťročnému americkému architektovi udelia na 11. Bienále architektúry v Benátkach (14. 9. – 23. 11.) prestížneho Zlatého leva za celoživotné dielo.
V jednoduchosti je krása. Vytvoriť niečo jednoduché však vôbec nie je ľahké. Naopak, stojí za tým veľa práce. O tom nás presviedča aj rodinný dom Gabbie House vo Veľkej Británii, ktorý nápadmi šetrí. Ale iba zdanlivo. Všetky použité prvky sú premyslené a vypracované do detailov.
Drevené priehradové konštrukcie sa navrhujú ako prútové rovinné sústavy rôzneho geometrického tvaru podľa účelu, ktorému majú slúžiť, a podľa zaťaženia, ktoré majú preniesť. Umožňujú preklenúť rozpätie do 30 m. Okrem bežne používaných sedlových, pultových a priamo-pásových priehradových konštrukcií sa realizujú aj komplikovanejšie tvary, napr. priehradové oblúky.
Architektúra priťahuje. Aspoň to naznačil 23. svetový kongres Medzinárodnej únie architektov (UIA), ktorý sa na prelome júna a júla uskutočnil v talianskom Turíne. Niekto bude oponovať, že čo iné má pritiahnuť ľudí, ak nie akési majstrovstvá sveta v tejto oblasti. No viac ako desaťtisíc účastníkov o tom hovorí jasnou rečou. A to sa pritom počas piatich dní ani zďaleka neprišli pozrieť na diskusie, prednášky a sprievodné programy len ľudia od fachu. Zdalo sa, že najmä mladí udávajú tón. „A to je dobre,“ výrazne zaintonovala talianska hviezda Massimiliano Fuksas. Na jeho prednáške v olympijskom štadióne Palavela to naozaj vyzeralo ako na športovom podujatí. „O domy sa nemusíme báť ani v budúcnosti. Chce to len jedno – odvahu.“
Dlhoročná kultivácia tradičných panelákových sídlisk z čias dávnominulých sa neuskutočňuje len na najväčšej vzorke v Petržalke, ale čoraz intenzívnejšie sa prejavuje aj v menších slovenských mestách. Patrí k nim aj Trnava, ktorá slovami svojho primátora Štefana Bošnáka „čoraz dychtivejšie hľadá nové bytové priestory pre svojich obyvateľov a súčasne chce skvalitňovať už zabývané sídliská.“ Bytový dom na trnavskom sídlisku Prednádražie napĺňa túto ambíciu a v autorskom rukopise rakúsko-slovenskej architektonickej spoločnosti MSM Architekti, s. r. o., prináša do slovenského Ríma technický štandard rakúskych nízkoenergetických domov.
Podľa neustále pribúdajúcich administratívnych centier v Bratislave sa zdá, že trh s kancelárskymi priestormi stále nie je nasýtený. Írska developerská spoločnosť Quinlan Private Golub, ktorá pôsobí v strednej a východnej Európe, ohlásila nedávno začiatok výstavby kancelárskeho projektu Emporia Towers v bratislavskej Petržalke. Po dokončení majú Emporia Towers obsahovať 22 800 m2 kancelárskych plôch triedy A.
Na svahovitom pozemku v nemeckom Švábsku vznikol dom, ktorý ocenia nielen znalci architektúry, ale aj pragmatickí stavitelia. Dobrým nápadom ušetrili architekti, ktorí boli zároveň aj investormi, značnú sumu peňazí už pri stavbe domu a mysleli aj na finančnú náročnosť jeho budúcej prevádzky. Vznikol tak nízkoenergetický dom, ktorý rozhodne nerezignuje na vkus a estetiku.
Stačí hodiť očkom na uličnú fasádu a je zrejmé, že dom stojí niekde v teplých krajinách. Za ľahučkou fasádou dlhá veranda, kde masívna starožitná pohovka vábi na chvíľku si zdriemnuť cez siestu. Alebo si len užívať vánok, príjemne prefukujúci cez latky. Tu vo Wellington Pointe, v subtropickej časti Austrálie neďaleko Brisbane, bývajú aj napriek blízkosti mora naozaj veľké páľavy.
Holandská architektka Jeanne Dekkersová si v priebehu svojej praxe vytvorila vlastný štýl práce, založený na mimoriadnom kresliarskom talente a emocionálnom cítení, avšak súčasne na úplne racionálnej analýze zadania. Nedávno ho predviedla na prístavbe Geotechnológie v komplexe Technickej univerzity v holandskom meste Delft. Svojou fasádou priniesla dynamické línie, štruktúry vytvárajúce architektonickú hru svetiel a tieňov a rozmanitých tvarov, ale aj poetických obsahov. Fasáda je zároveň pozvánka dovnútra stavby, v ktorej sa logicky premietajú dispozície pracovísk a učební. Rozum a cit, ale aj napätie a harmónia.
Lokalita Bosque de Mar Azul na východnom pobreží Argentíny je blízko pri ceste P11, ktorá vedie pozdĺž atlantického pobrežia z hlavného mesta do Mar del Plata. Je to asi len hodinka cesty autom do Madel, ako hovoria domáci sedemstotisícovému mondénnemu letovisku. Obrovské dvanásť a pol miliónové Buenos Aires je ďaleko, takmer štyristo kilometrov na severozápad. Práve tu, neďaleko vychýrených pláží, sa trojica argentínskych architektov rozhodla tráviť dovolenky. Uprostred borovicového hája si postavili dom, ktorý splýva s okolitou prírodou – jednoduchý, nie drahý a nenáročný na udržiavanie.
