Nenapíname si plachty vetrom mediálnych trendov

Spomínam si na slová Jana Kaplického, ktoré raz povedal v rozhovore pre ASB, že pri projekte novej budovy myslí na človeka, ktorý v nej bude bývať alebo pracovať. Vizionár svetovej architektúry pritom hovoril o slovách ako sloboda, kreativita, nadčasovosť, krása, farba, inovácia a inšpirácia... Všeobecné významy slov, ktorých realizovanie je v individuálnej rovine prístupov a rozmanitej asociácii nápadov. Aj podľa bratislavskej architektonickej kancelárie SPDe by sa architektúra mala usilovať o naplnenie svojich diel ľuďmi a nestrácať čas samoúčelnou exhibíciou a sledovaním módnych trendov. Samozrejme, zároveň je tu snaha vytvoriť niečo atraktívne, čo bude zaujímavé aj po desiatkach rokov, ale najprv to musí fungovať – dnes a bezpodmienečne. O týchto, ale aj iných aktuálnych otázkach sme sa porozprávali s ideovými lídrami SPDe – Ing. arch. Štefanom Lichvárom, Ing. arch. akad. arch. Máriou Lichvárovou, Ing. arch. Michalom Petrášom a Ing. arch. Alexandrom Schleicherom, PhD.

Hoci ateliér vznikol už v roku 1992, jeho súčasná právna podstata na úrovni štyroch rovnocenných partnerov sa vykryštalizovala pred štyrmi rokmi. Ako vyzerá tvorba konceptu pri jednotlivých projektoch a ako sa uskutočňuje vaša deľba zodpovednosti pri ich úspešnom dokončení?
M. Petráš: V posledných rokoch sa v našom ateliéri neustále zvyšuje počet zákaziek, čo nás veľmi teší a povzbudzuje k práci, no zároveň to kladie zvýšené nároky na organizáciu práce a manažmentu celého ateliéru. Tak ako sa vyvíjajú naše projekty, vyvíja sa a zlepšuje aj spôsob práce v ateliéri. Spomínam si, ako sme pred pár rokmi spoločne tvorili koncept väčšiny projektov. Dnes je spôsob komunikácie na projektoch trochu iný, je ovplyvnený rýchlosťou súčasného projektovania, čo však nemôže mať a nemá vplyv na kvalitu práce. Preto našou neustálou snahou, aj napriek stále sa meniacim náročným podmienkam, je udržiavať kvalitu našej práce a spokojnosť našich klientov.

M. Lichvárová: Snažíme sa, aby základné koncepty vznikali v spoločnej tvorivej diskusii, ale z časových dôvodov sa to nie vždy celkom podarí. V ďalších fázach projektovania už má každý projekt svojho „pána“. Ten si projekt potom riadi podľa svojho najlepšieho presvedčenia. Pravda, problematické otázky riešime spoločne.

Ateliér SPDe – zľava: Štefan Lichvár, Alexander Schleicher, Mária Lichvárová, Michal Petráš         
Foto: Tibor Škandík

Ako potom v tomto dialógu vzniká súlad medzi zámerom investora a smerovaním samotného ateliéru?
A. Schleicher: Čím je diskusia v rámci ateliéru tvrdšia, tým väčší je potenciál na vznik dobrého diela. Tvorivé hádky sú prínosné, pretože v rámci nich je prítomná sebakontrola každého z nás. Človek potom neuletí svojím smerom. Domnievam sa, že v takomto rozložení prispieva každá myšlienka – či už dobrá, alebo zlá – k dobrému výsledku. Názor ateliéru je tak vyfiltrovaný väčším množstvom ľudí a voči investorovi vyjde v čistom tvare.

M. Lichvárová: Možno, že sme mali aj šťastie, ale s investormi nemáme vážnejšie nezhody. Vždy existujú drobné výnimky, no v ostatnom čase vo všeobecnosti prijali náš koncept. Detaily sú už potom vecou cizelovania a financovania projektu, ale to je prípad azda každej stavby. Dnes už máme aj oveľa stabilnejších partnerov, ktorí vedia, prečo sa obracajú s novým projektom práve na nás.

M. Petráš: Zároveň treba zdôrazniť, že aj investori sa časom vyprofilovali a pri výbere architekta už čiastočne vedia, koho oslovili a čo môžu od nás očakávať. Dnes sa už, našťastie, nestretávame s tým, čo sa stávalo niekedy v minulosti, že architekti boli mechanickí vykonávatelia predstáv investorov. Keď si nás investor vyberie, očakáva, že mu prinesieme riešenia, ktoré ho zaujmú a splnia jeho očakávania.

Š. Lichvár: Do kvalitnejšej roviny sa posúva aj architektúra a vôbec celé stavebníctvo, ktoré používa neporovnateľne hodnotnejšie materiály a technologické postupy ako napríklad pred desiatimi rokmi. Dnes už investori radšej zaplatia za kvalitný detail, ktorý v budúcnosti prinesie zmysel a hodnotu.

Vizualizácia Štátnej vedeckej knižnice v Prešove – vo verejnej urbanisticko-architektonickej súťaži získal ateliér SPDe 1. cenu.

Čo považujete za dobrú architektúru? Je pre vás dôležitá progresívnosť, resp. experiment v architektúre?
M. Petráš: Snažíme sa profilovať ako ateliér, ktorý dovedie stavbu od tvorby konceptu až po jej realizáciu. To znamená od počiatočných konzultácií s investorom ohľadom jeho zámeru cez koncept, exteriérovú a interiérovú štúdiu, ďalej cez projekt na územné rozhodnutie, stavebné povolenie a realizačné projekty až po samotnú prácu na stavbe. Projekt a následná realizácia sú živé procesy a my sa snažíme byť súčasťou tohto procesu po celý čas. Pri väčších projektoch je to beh na dlhú trať, no hotové dielo je nakoniec náplasť za často dlhoročnú prácu. Na otázku, čo je dobrá architektúra, má každý inú odpoveď, ale pre nás je to niečo, s čím sme vnútorne stotožnení, máme z toho dobrý pocit a súčasne je s tým spokojný aj investor a ľudia, ktorí napokon výsledok našej práce užívajú.

M. Lichvárová: Zastávam názor, že architektúra musí byť koncipovaná pre ľudí, ktorí ju budú užívať. Musí byť predovšetkým funkčná, ale, samozrejme, aj krásna. Názory na krásu sú však veľmi rozmanité. Hoci sme sa v ateliéri v našich názoroch zblížili, predsa má každý z nás vlastnú preferenciu. Preto ten z nás, kto vedie konkrétny projekt, má v tomto smere rozviazané ruky a uskutoční aj svoje estetické predstavy.

A. Schleicher: Podstatný je náš vnútorný pocit, že nielen objekt ako celok, ale aj jednotlivý detail sú dobré. Keď sme s tým spokojní v ateliéri, tak väčšinou rovnaký pocit majú aj budúci užívatelia.

Je dôležité hovoriť o vyhranenom štýle ateliéru alebo o sledovaní programu?
M. Lichvárová: Rozhodne nechceme byť módny ateliér alebo byť v nejakej štýlovej škatuľke. To, čo je dnes in – a tieto trendy mnohokrát podporujú aj časopisy –, možno už o päť rokov bude nepoužiteľné.

M. Petráš: Dnešná doba prináša mohutný mediálny vietor s množstvom informácií z celého sveta, v ktorom sa dá ľahko stratiť. My si však ním nechceme napnúť našu plachtu, aby nás samoľúbo unášal. Niektorí tvorcovia sa snažia byť možno za každú cenu iní, čo je ,samozrejme, motorom vývoja a neustáleho napredovania, len neviem, či to je to vždy pre architektúru najdôležitejšie. Dobrá architektúra totiž podľa nášho názoru môže byť aj architektúrou nenápadnou, ktorá v sebe skrýva množstvo zážitkov a funkčných hodnôt. Symbióza vnemov a funkčnosti je práve to, čo vo svojej tvorbe hľadáme a snažíme sa implementovať do projektov.

Ako absorbujete inšpirácie a pretavujete ich do vlastnej tvorby? 
M. Petráš: Existujú vedomé a podvedomé inšpirácie. Niekedy sa mi zdá, že na nás viac vplývajú podvedomé podnety, o ktorých človek ani nevie. Zrazu sa mu však objaví obraz, ktorý niekde dávno videl, a pretransformuje sa mu do vlastného riešenia. Čo s tým? Pamäť sa v niektorých prípadoch vymazať nedá.

A. Schleicher: Človek sa možno schválne snaží vyhnúť vedomým inšpiráciám, ktoré by prvoplánovo brali impulzy zo svojho okolia. Samozrejme, veľa čítame, cestujeme po zahraničí –- vplyvy sú, jednoducho, všade. Zapisujú sa nám do podvedomia a už ich ani nepovažujeme za vedomú inšpiráciu. Pri rozličných príležitostiach sa potom z podvedomia vynárajú a už ani nevieme, odkiaľ prišli.

M. Lichvárová: Každý z nás iste má svojho obľúbeného architekta alebo možno aj výtvarníka, ale určite ho vedome nikto z nás nechce kopírovať. Je však lepšie si svoje inšpirácie uvedomiť a nepredstierať, že tu nie sú – ak sme už po nich v akejkoľvek podobe siahli.

Š. Lichvár: Inšpirácie nemusia byť len štýlové či tvarové, ale môžu byť aj technické. Tie technické vidíme ako prínos pre našu prácu, preto sa snažíme pomáhať si dobre vymyslenými technickými či technologickými postupmi. Tie spolu s modernými materiálmi prinášajú aj zmeny v našich názoroch. Technické pokroky akceptujú aj naši investori. 

Americký architekt Steven Holl vo svojej teórii zdôrazňuje, že architektúra dneška by mala mať fenomén spojeného zážitku. Je to dôležitá črta súčasnej architektúry?
M. Petráš: Každá architektúra je komplexný zážitok – či je dobrá, alebo zlá, či ide o rodinný dom, veľký polyfunkčný komplex, alebo divadlo. Prostredie a architektúra formujú ľudí a dávajú im množstvo zážitkov. No a my sme potom tí „manipulátori“, ktorí človeka vnesú do takéhoto priestoru a ovplyvňujú jeho život.

M. Lichvárová: Prostredím sa človek kultivuje a to je už trochu aj o výchove. Nie som si istá, či ľudia napríklad aj pri kúpe bytu zohľadňujú fakt, že sa im objekt páči… Dúfam v to, ale to je už vyššia rovina nášho vzťahu s budúcim užívateľom.

Š. Lichvár: Nároky sa menia a meniť sa budú a aj na Slovensko prichádza čoraz väčšia kvalita. Novonavrhovaný objekt nikdy neberieme ako solitér, ale skúmame, čo urobí v širšom urbanizme. Naša snaha je vytvoriť atraktívne prostredie, ktoré bude zaujímavé aj po desiatich a viac rokoch. Teší nás, keď vidíme, že vzniká kontinuita a súvislá zástavba a človek nemusí pre zaujímavý dom najprv prejsť kilometre holou pláňou. Toto je tvorba dôverného priestoru pre človeka v našom ponímaní či v širších súvislostiach premyslený masterplan.

Polyfunkčný súbor na Hrachovej ulici v Bratislave   
Foto: Tibor Škandík

To už voľne prechádzame do problémov a anomálií, ktoré najvypuklejšie rezonujú v Bratislave…
A. Schleicher: Žiaľ, Bratislava sa ešte dlho bude vyrovnávať s dlhou absenciou územného plánu, pričom aj dnes úplne chýbajú štúdie istých urbanistických zón.

M. Lichvárová: V súvislosti s územným plánom je zrejmé, že každý investor sa ešte v nedávnej minulosti snažil zastavať svoju plochu od jedného konca po druhý. Mal záujem iba o to svoje a nezaujímalo ho, čo bude vedľa neho, prípadne po ňom. To je veľká chyba, lebo potom chýba nadväznosť na vedľajšie objekty, o dopravných riešeniach už ani nehovoriac. Dúfajme však, že toto obdobie sa definitívne skončilo. Veď aj bratislavský magistrát začína viac dbať na tieto záležitosti, ako aj na zvýšenie celkovej kultúrnosti mestského prostredia.

Ako vnímate meniacu sa pozíciu architekta v súčasnej spoločnosti, ktorý už nie je len tvorcom pri aplikovaní estetických názorov či režisérom rôznych profesií, ale čoraz viac aj manažérom?
Š. Lichvár: Nepoviem nič nové, keď skonštatujem, že k samotnej tvorbe architektúry sa pristupuje takpovediac v nedeľu popoludní. Ja sám som už z troch štvrtín manažér. Pred dvadsiatimi rokmi to bolo nepochopiteľné, lebo som si robil iba to svoje – čiže architektúru. Dnes sa už musí celá zákazka zmanažovať; čím je komplikovanejšia, tým je podiel manažérskej roboty väčší. Tomu sa však už dnes žiadny architekt nevyhne.

M. Lichvárová: Potom však naozaj chýba čas a priestor na sústredenú tvorivosť. Ja potrebujem byť pri architektonickej tvorbe úplne odosobnená od všetkých vonkajších problémov… A to nie je jednoduché dosiahnuť!

M. Petráš: Činnosti architekta prechádzajú pri projekte vývojom – od prvého stretnutia s investorom, kde zisťujeme, či sa k sebe hodíme, cez dlhé sedenia architektonického a ekonomického druhu nad projektom so spolupracovníkmi a investormi, cez rôzne pohľady počas realizácie až po definitívny výsledok a prestrihnutie pásky. No a medzi tým je ešte tisíc ďalších položiek najrozličnejšieho typu, ktorými architekt prechádza. To všetko robí architekta architektom – komplexnosť a všestrannosť.

A. Schleicher: Aby táto diskusia nevyznela až tak čierne – s viacerými investormi zostaneme vynikajúci kamaráti a aj po ukončení samotnej stavby s nimi napríklad riešime interiérové doplnky a ďalej sa stretávame.

Sledujete si svoje stavby aj s odstupom rokov? Kontrolujete ich dôstojné starnutie?
M. Lichvárová: Určite áno, klientov sa často pýtame na ich spokojnosť s prevádzkou. Vždy je príjemné počuť, že sa im tam dobre býva a funguje to tak, ako si to predstavovali. Samozrejme, klienti prichádzajú za nami aj vtedy, keď budova morálne zastaráva, a spolu rozmýšľame, ako tento stav vieme zmeniť.

M. Petráš: Dôstojné starnutie budovy treba, možno trochu paradoxne, zohľadňovať úplne na začiatku konceptu. Snažíme sa, aby budova vyzerala rovnako sviežo nielen mesiac po kolaudácii, ale aj o niekoľko rokov. A tu už nastupuje význam facility managementu, ktorý výrazne pomáha objektu. Aj my vítame spoluprácu so správcovskými spoločnosťami, ktoré vedia predĺžiť životnosť budovy a zabezpečiť jej optimálnu prevádzku tak, aby si budova zachovala svoj charakter a nestala sa starnúcim objektom.

Vo vašej tvorbe sú aj rekonštrukcie budov. Aký je váš vzťah k dielam iných autorov? Môže moderná architektúra razantnejšie vstúpiť do historickej zástavby?
M. Lichvárová: Nedávno sme zrealizovali nadstavbu bytového domu od architekta Ľudovíta Jendrejáka. Išlo o ideálnu spoluprácu, pretože s pánom architektom sme všetko osobne prekonzultovali, pričom bol s naším riešením spokojný.
Ostatne, keď hovoríme o vzťahu k dielam iných autorov: architekt si veľakrát robí nároky, že keď dom postavil, bude sa až do smrti o neho „architektonicky“ starať. Domnievam sa, že to nie je celkom najsprávnejšia cesta, resp. iste nie jediná možná cesta.

M. Petráš: V celej histórii sa staré nahrádzalo novým, na miestach starých budov sa vždy stavalo niečo nové a súčasnosť v tomto nie je odlišná. Možno je však rýchlejšia, nové veci prichádzajú v oveľa dynamickejšom slede a výmena starého za nové je častejšia. Nároky človeka dneška sú vysoké a to sa odráža aj v prístupe k starým veciam. Pri nahrádzaní starých objektov v danom prostredí je však nutná hlavne citlivosť architekta a pochopenie daného priestoru. Vždy ide v prípadoch rekonštrukcií o autorskú citlivosť v miere súčasného vkladu, ako aj o vzájomný rešpekt.

A. Schleicher: Dokonca by sa dalo povedať, že v predchádzajúcich obdobiach architektúra nebola vôbec citlivá k histórii. Barok napríklad nekompromisne urobil nové fasády na starších gotických či renesančných budovách. Pravda, vtedy ešte nebola oponentúra v pamiatkaroch.

Š. Lichvár: Architektúra smie byť aj provokujúca, ale jej samotné tvarovanie by malo závisieť od konkrétnej lokality. Realizácia takéhoto vstupu by však mala prebehnúť na základe širšej diskusie.

Ktorá stavba je vám najbližšia?
M. Lichvárová: Je to ako s vlastnými deťmi – všetky ich máme rovnako radi. Hoci, ktovie, či najbližšie mi nie je práve to, čo je momentálne ešte len na papieri a s čím človek žije. Nikto iný o tom nevie, ale vy už stojíte pri jeho zrode. Máte už za sebou zážitok z prvotnej tvorby!

M. Petráš: Každá naša stavba má svoj príbeh a každá je časťou nášho života, preto sa asi veľmi ťažko robí kritika alebo výber z vlastnej tvorby. S mnohými stavbami sme aj dnes veľmi spokojní, niektoré by sme dnes robili už trochu inak. Len my vieme, kde sme museli urobiť kompromis a ako by bolo fajn, keby sa zrealizovala tá pôvodná myšlienka. Preto je ťažké vyberať najosobnejšiu stavbu, keď každá z nich je v čase svojho vzniku našou súčasťou.

Ako vyzerá v tomto smere polyfunkčný komplex Olympia na križovatke Záhradníckej a Bajkalskej ulice v Bratislave, s výstavbou ktorého by sa malo začať tohto roku?
A. Schleicher: V súčasnosti je vydané stavebné povolenie a prebieha výber dodávateľa stavby. Je plánované, že vzápätí nato by sa malo začať s realizáciou stavby.

Máte aj ďalšie svoje projekty, ktoré v najbližšom období čakajú na svoju realizáciu? 
M. Lichvárová: V ateliéri máme na stole viacero projektov v rôznej fáze rozpracovanosti. Pracuje na nich celý kolektív mladých architektov aj stavebných inžinierov. Najbližšie k ukončeniu má momentálne rozšírenie nášho vlastného ateliéru na Obchodnej ulici, kde zostáva už len dokončiť interiér. Okrem toho mám na stole veľmi zaujímavý projekt rodinného domu pre známeho slovenského výtvarníka.

Projekty a realizácie – výber od roku 1998 1998 – 2000    Rekreačno-vzdelávacie stredisko v Studenom, revitalizácia, novostavba a interiér, realizácia 1999    Revitalizácia kina v Piešťanoch, architektonická súťaž (cena) 2000    Informačná kaviareň IBA 2000, medzinárodná architektonická súťaž 2000    Národná technická knižnica v Prahe, medzinárodná architektonická súťaž 2001    Dotvorenie predstaničného priestoru v Bratislave, urbanisticko-architektonická súťaž (cena) 2002    Premostenie Staromestskej ulice v úseku od Katedrály sv. Martina po Starý rozhlas, vyzvaná urbanisticko-architektonická súťaž (cena) 2002    Novostavba Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského a kňazského seminára v Bratislave, urbanisticko-architektonická súťaž 2002    Wien West – dotvorenie priestoru okolo železničnej stanice vo Viedni, urbanistická súťaž (s ateliérom Hermann + Valentiny, Wien – Luxembourg) 2002    Administratívna budova a výrobná hala GKT Topoľčany, realizácia    2003    Vinanza Vráble, rekonštrukcia administratívnej budovy a interiér predajne vína, projekt 2003    Rekonštrukcia a modernizácia areálu SNG v Bratislave, architektonická súťaž 2003    Polyfunkčná budova na Kollárovom námestí v Bratislave, urbanisticko-architektonická súťaž 2003    Hádzanárska hala v Michalovciach, štúdia 2003    Interiér kancelárií firmy Daikin, realizácia 2003    Bytové domy v Ružinove, v Petržalke a v Novej Lesnej, vyzvané súťaže 2003    Kongresové centrum hotela Forum (dnešný Crowne Plaza) v Bratislave, štúdia 1998 – 2008    Interiéry bytov, rodinných domov a verejné interiéry, realizácie: interiér kancelárií firmy Trans Trad Invest (2004), interiér kancelárie primátora mesta Nitra (2004), interiér Unique – nákupné centrum Galerie Vaňkovka Brno (2005), výstavné expozície firmy GKT (2005 – 2006), interiér klientskeho centra MÚ Nitra (2006), interiér predajne Five X – Bratislava (2007) 2006    Polyfunkčný objekt Amethyst Bratislava, vyzvaná súťaž 2006    Štátna vedecká knižnica v Prešove, verejná urbanisticko-architektonická súťaž (1. cena) 2007    Bytový dom Weinhauerhaus na Jozefskej ulici v Bratislave, projekt na stavebné povolenie 2007    Polyfunkčný objekt Park v Šamoríne, dokumentácia na územné rozhodnutie 2007 – 2008    Bytový komplex Malý Dunaj na Kazanskej ulici v Bratislave, realizačný projekt, Apartmánový dom Blue Wave v Piešťanoch, štúdia, projekt na stavebné povolenie 2008    Bytový dom na Vietnamskej ul. Bratislava, realizácia 2008    Budova Jachtklub Bratislava, realizácia 2008    Polyfunkčný súbor Hrachová, realizácia 2008    Polyfunkčný súbor Olympia v Ružinove, projekt na stavebné povolenie 2008    Grandhotel Praha v Tatranskej Lomnici, vyzvaná súťaž

Ľudo Petránsky
Foto:Tibor Škandík, Mária Lichvárová
Vizualizácie: SPDe

Článok bol uverejnený v časopise ASB.