Cieľom projektu Mestské zásahy, ktorého autormi sú Matúš Vallo a Oliver Sadovský z architektonického ateliéru Vallo Sadovsky Architects, je spojiť dobrý nápad architektov s vôľou investorov finančne podporiť originálne a zmysluplné návrhy. Mestské zásahy vytvárajú priestor, kde sa stretávajú záujmy mestských úradníkov, špičkových odborníkov a obyvateľov Bratislavy. Všetky návrhy je možné si pozrieť od 5.12.2008 do 15.3.2009 v SNG, ktorá je spoluorganizátorom projektu.
Architekt Ivan Matušík nedávno dokončil štúdiu ďalšieho zaujímavého rodinného domu. Nachádza sa v Horskom parku v Bratislave a jeho riešenie aj členenie naznačujú, že ide o dom väčšieho rozsahu – nielen rozlohou, ale tiež suverénnosťou autorovho rukopisu a voľného, čistého, zľahka sa rozliehajúceho priestoru, ktorý je pre dom charakteristický. Napriek tomu, že samotná parcela pripomína zo strany ulice stavebnú prieluku, zvolená koncepcia vytvorila ideálne vzťahy medzi novostavbou a vzácnymi prírodnými danosťami okolia.
Výsledky urbanisticko-architektonickej súťaže na PHAROS Bussines Park v lokalite bratislavského letiska posunuli vývoj projektu do nového štádia. Momentálne sa finalizuje urbanistická štúdia a prebieha územné konanie na technickú a dopravnú infraštruktúru.
Osamotený tropický ostrov pripomína východisková situácia výstavby vysokohorskej chaty pod vrcholom populárneho alpského štítu Monte Rosa – intenzita slnečného žiarenia, izolácia od vonkajšieho sveta a nutnosť spoľahnúť sa na vlastné zdroje energií i rozumné nakladanie s odpadom.
„Každá budova je prototypom,“ vyhlásil kedysi architekt Helmut Jahn a zdá sa, že pritom myslel najmä na svoje stavby. Čo objekt, to originalita a, aj keď sa niektoré objekty podobali, napríklad One Liberty Place vo Philadelphii a Messeturm vo Frankfurte, išlo o logiku rozvíjania štýlového výrazu a primeraných) tvarov. Ale aj to je postmoderna, ktorá našla v Jahnovi svojho skvelého propagátora. Pravda, nie každý jeho výsledok bol prijatý s bezvýhradným nadšením, ale jeho „highlighty“ sú architektonickými ikonami prelomu 20. a 21. storočia. Nech je ako chce, dnes 68-ročný Helmut Jahn patrí podľa American Institute of Architects medzi najvplyvnejších žijúcich amerických architektov a chicagská kancelária Murphy/Jahn patrí svojím ročným obratom medzi dvadsať špičkových architektonických firiem na svete. Je to teda dostatočný dôvod na profil v inšpiráciách svetovej architektúry.
Budova, ktorá bola pôvodne pôrodnicou, sa pred štyrmi rokmi premenila na apartmánový dom so šetrným prístupom k životnému prostrediu. MaMaison Rezidence Sulekova je oficiálne vôbec prvým ekologickým hotelom na Slovensku, za ktorým sa skrýva rok práce na zosúladení jeho prevádzky s environmentálnymi kritériami Európskej únie.
Projekt House of Music v dánskom Aalborgu zverejnil Wolf Prix len nedávno, koncom septembra v Utzon Center v Aalborgu. Stalo sa tak na výstave s príznačným názvom House of Music Design Process – Creativity, Art, Music (Dom hudby: vývoj dizajnu – tvorivosť, umenie, hudba). Podľa vedúcej tlačového oddelenia v Coop Himmelb(l)au Cynthie Kallmeyerovej všetko je zatiaľ len v začiatkoch a termíny začiatku výstavby sa ešte upresňujú. Prvé vizualizácie však naznačujú, že to bude opäť porcia rýdzej „prixovskej“ architektúry.
Keď som v roku 1991 prvý raz navštívil čokoládovú a tabakovú továreň van Nelle v Rotterdame, stála opustená a prázdna. Patrila už vtedy medzi klenoty holandskej architektúry, ale jej osud bol neistý. Dnes sa stala symbolom a príkladom prístupu k industriálnym pamiatkam. Desiaty medzinárodný kongres DO.CO.MO.MO. s hlavnou témou The Challenge of Change – výzva k zmene (funkcie) sa nemohol konať v lepšom prostredí.
Strecha bola pre Coop Himmelb(l)au v architektonických kompozíciách vždy dôležitým stavebným, ale najmä významovým prvkom. Ostatne, čiastočne to vyplýva aj z názvu kancelárie, ale strecha je pre Wolfa Prixa naozaj tou povestnou piatou fasádou, ktorá obsahuje podstatné konštanty ich konceptu. Nie je to inak ani pri projekte Cinema Center v meste Busan, kde tím z viedenskej kancelárie rozprestrel širokú strešnú náruč nad okolitým priestorom.
Spoločenské uvedomenie firiem o životnom prostredí vo svete stále rastie, čo ovplyvňuje ich správanie pri určovaní firemnej stratégie. "Mení sa už pohľad na energeticky úsporné budovy aj u firiem na Slovensku," uviedol Andrew Thompson, výkonný riaditeľ bratislavskej kancelárie Cushman & Wakefield zameranej na služby v odbore komerčných nehnuteľností.
Novovybudovaný terminál 3 pekinského medzinárodného letiska sa pýši prvenstvom v kategórii najväčších budov sveta, no špecifík spájaných s touto budovou je omnoho viac. Táto znamenitá štruktúra obdivuhodnej kvality, navrhnutá, postavená a otvorená v priebehu neuveriteľných štyroch rokov, patrí k najdokonalejším svetovým letiskám. Vďaka technológii, úrovni prevádzky, udržateľnému architektonickému konceptu a komfortnému cestovaniu sa odlet a prílet stávajú jedinečným cestovateľským zážitkom. Návrh pochádza z dielne anglického architekta Normana Fostera a spoluprácovali na ňom mnohí odborníci. Terminál je schopný naraz obslúžiť 125 lietadiel a disponuje tromi stovkami registračných pultov.
Ešte ani nedozreli politické prestrelky okolo Národnej knižnice a už prišiel Jan Kaplický, najsledovanejší český architekt s anglickým pasom, s novým výrazným projektom. Štúdiou koncertného a kongresového centra Antonína Dvořáka vtrhol do kraja juhočeských rybníkov s ďalším príkladom výsostne futuristickej architektúry.
Prvou fázou stavby jedného z najväčších zábavno-nákupných komplexov v regióne je budova záhrebskej Arény, ktorej dokončenie je naplánované koncom tohto roka. Už v januári 2009 ju čaká prvá zaťažkávacia skúška v podobe svetového šampionátu v hádzanej mužov. Obidva susediace objekty – Zagreb Arena a Arena Centar –sa budú navzájom funkčne dopĺňať, pričom okrem športových priestorov tu vyrastie spoločné parkovisko, multiplexové kino, wellness centrum, rôzne reštaurácie, kaviarne a obchody.
Hlavné mesto Chorvátska Zagreb sa nadýchlo na veľké realitné projekty. Akousi vlajkovou loďou najbližšieho obdobia nepochybne bude Arena Centar situovaná na predmestí chorvátskej metropoly. Tá má patriť k najväčším a najmodernejším obchodným a zábavným centrám v regióne. Oficiálne otvorenie celého projektu v hodnote 220 miliónov eur sa predpokladá na jar roku 2010.
Neberme to ako božie prikázania, normalizácia architektúre nesvedčí. No zamyslime sa nad tým, ako naše stavby ovplyvňujú životné prostredie. Sú s ním v súlade alebo ho ničia? Naznačíme tu desať prístupov, ako to robiť lepšie...
