Výtvarné dielo chce vstúpiť do mesta

Chýba spolupráca architekt – výtvarník

Ak prijmeme nadčasovú myšlienku o tom, že architektúra je zrkadlom spoločnosti, potom by sme mohli povedať aj to, že umenie stavať by sa nemalo zredukovať len na súperenie v disciplíne o najvyššiu budovu postavenú za najkratší čas. Veď architektúra je koncept životného prostredia, v ktorom je mierou všetkých vecí človek. Teda, aspoň by mal byť. A výtvarné dielo bolo po mnohé tisícročia organickou súčasťou architektonických konceptov (aspoň tých dobrých). Dnes akoby sa výtvarné dielo skôr len k domom pašovalo – ako prívesok nafúknutých objemov. Teda väčšinou…

Hovorí o tom aj akademický sochár Jozef Vachálek: „V projektoch sa neobjavuje spolupráca architekt – výtvarník a chýba aj dizajnové riešenie drobnej architektúry. A keď, tak iba ojedinele.“ Autor mnohých úspešných sochárskych realizácií vo verejnom priestore pokračuje: „Kým platil Stavebný zákon hl. 5, tak sa na Slovensku realizovalo veľké množstvo výtvarných diel v architektúre a dizajnovom dotvorení verejných priestorov. Takéto projekty sa však mohli realizovať iba v spolupráci architekta a výtvarníka. Dnes je zaujímavý stav. Solidarita mlčania a postoj architektov. Zdá sa mi, akoby chceli povedať, veď my to vieme aj bez kolegov výtvarníkov.“

Takisto vedúci Ústavu dizajnu na Fakulte architektúry STU v Bratislave doc. Milan Lukáč si myslí, že súčasní investori len veľmi ojedinele počítajú vo svojich plánoch s výtvarným dielom. „Asi by sa bolo treba poučiť štvrťou La Defénse v Paríži či výpravnou ulicou Castellana v Madride, kde sú svetové mená, ale aj menej známi autori, ktorí urobili zaujímavé práce. Veľké spoločnosti sa tak prezentujú nielen zaujímavými budovami, ale aj dielami, ktoré sú súčasťou budov.“ Podľa Milana Lukáča by sa výtvarné dielo malo vnímať ako organická súčasť architektonického diela či urbanistických súvislostí. Socha, sochársky objekt, mozaika či monumentálna maľba by mala estetizovať životné prostredie.“

Ako ďalej upozorňuje Jozef Vachálek, na rozdiel od minulosti pochádzajú financie na súčasný stavebný boom zo súkromných zdrojov. Aj preto vidí reálnu šancu na spoluprácu architekta a výtvarníka vo vytvorení kompletného projektu. „Je to iba vec riešenia,“ dodáva Vachálek. „Mohlo by sa to aplikovať ako doplnok do Stavebného zákona pre spracovateľov, pričom v návrhu by bol zahrnutý aj investor. Napríklad formou daňovej úľavy.“

Umenie pôsobivé i hravé

Čo by malo obsahovať výtvarné dielo v architektúre? „Malo by byť interaktívne, pôsobivé, malo by vedieť upútať pozornosť,“ odpovedá akademický sochár Martin Lettrich. „Zároveň pobaviť a potešiť; malo by sa s ním dať pohrať, dokonca by malo byť počuť a byť spoločníkom pri oddychu.“

Jednoducho, výtvarné dielo v meste by malo spĺňať iné predpoklady ako výtvarné dielo v interiéri. Mení sa mierka, pribúdajú diaľkové pohľady, realizuje sa v trvanlivých materiáloch a náročných technikách. Preto investor logicky zvažuje takúto investíciu. Jednou z možností môže byť aj výtvarne riešená fontána pred nákupným centrom. Dá prostrediu novú kvalitu, pritiahne deti a rodičov, potenciálnych klientov.

Skúsenosti, ale aj tvorivý program, naučili Martina Lettricha vložiť do spracovanej témy viac plánov a polôh. Ideálne je, keď sa koncept výtvarného vkladu rozvíja už od architektonickej štúdie v spolupráci s architektom a investorom. Tým, že investor má priestor a čas stotožniť sa so zámerom, obmedzia sa kompromisy a nežiaduce zásahy.

Nie vždy to ide, lebo do vzťahu vstupujú ďalší partneri, ktorými sú často veľké stavebné firmy a tie si svoj balík strážia,“ približuje sochár.

Martin Lettrich pritom nevyhľadáva jeden typ architektúry. Naopak, jeho diela sa dobre cítia v rekonštrukciách, novostavbách, ale aj pred nákupnými centrami (fontána pred Polus City Center v Bratislave). Môže ísť o funkcionalisticky čistú architektúru, ale aj klasicistickú prestavbu (Kernov dom v Bratislave). Svoj príspevok chápe ako výtvarný problém s témou, špecifickou pre konkrétny dom či priestor.

Príbehy záhrady

Milan Lukáč cez letné mesiace pripravil výstavu v bratislavskej Galérii Forzet na Panenskej ulici, ktorej dal názov Príbehy záhrady. Expozícia je súčasťou  široko koncipovaného projektu Socha a objekt bratislavských ulíc a námestí a predstavuje autorove dve výtvarné polohy: komornú, v ktorej ponúka mikroskopický pohľad do života prírody a hmyzu, a makrosvet väčších plastík, ktorým je dobre v prírode a čistej architektúre.

Od drobných sochárskych nuáns až po väčšie party bronzových plastík. Obidva výtvarné názory však vystupujú zo siene galérie a s ľahkosťou sa pohybujú aj v okolitom objekte spoločnosti Iuris, ktorej nedávna rekonštrukcia vyvolala pozitívny ohlas u odbornej i laickej verejnosti.

V tom vidí aj sochár Lukáč optimálnu prezentáciu diel väčších rozmerov a začlenenie výtvarného diela do architektúry. „Malo by ísť o dielo, ktoré nadväzuje na rukopis komornej tvorby, a nie o dielo prispôsobované danému prostrediu,“ tvrdí Lukáč.

„Potom sa totiž autorský rukopis stráca a nie je natoľko čitateľný. Je túžbou každého výtvarníka umiestniť svoju voľnú tvorbu do priestorov kvalitnej architektúry.“

Zelená strecha, humanizácia životného prostredia

Iný zaujímavý príklad ponúka projekt Zelená strecha, ktorú autorsky pripravujú Akad. soch. Jozef Vachálek a Ing. arch. Martin Vachálek.

Ide o návrh na pochôdznu terasu nad garážami v Karlovej Vsi na Silvánskej ulici. Autori ho chcú využiť na revitalizáciu životného prostredia, ktoré je narušené a čiastočne aj likvidované. Túto skutočnosť vidno najmä v prehusťovaní výstavby bytových a občianskych stavieb, ale aj v zvýšenej doprave na komunikáciách, čo prináša väčší hluk a znečisťovanie ovzdušia.

„Stále sa zabúda na relaxačno-oddychové zóny, zariadenia pre deti s matkami, mládež, starších občanov či telesne postihnutých ľudí,“ hovorí Jozef Vachálek. „Z tohto dôvodu sme podali návrh a spracovali štúdiu využitia projektu Zelená strecha, ktorý má približne 21-tisíc štvorcových metrov na relaxačnú zónu. Dominantným materiálom bude parková zeleň na trávnatom koberci, kde celá kompozícia plochy bude rozdelená do sektorov určených na hry, cvičenia, pohyb, pitné fontánky, spoločenské hry, stretnutia a pod.“

Projekt zapája drobnú architektúru a dizajn od profesionálnych výtvarníkov a dizajnérov. Okrem vzťahu k životnému prostrediu chce riešiť aj jeho humanizáciu.

Ľudo Petránsky
Foto: Ľudo Petránsky, Slavomír Tomašovič, Martin Lettrich, Dano Veselský