Architektúra

Stavanie z dreva naberá v regióne strednej Európy na obrátkach, mnohí odborníci označujú drevo za ekologický stavebný materiál 21. storočia.

Už prvotná predstava majiteľov o rekonštrukcii squash-relaxačného centra v Bratislave bola založená na zakomponovaní skla do všetkých priestorov. A to pomerne zásadným spôsobom.

Vytvoriť ojedinelý architektonický koncept je vždy pomerne náročné. Situácia je komplikovanejšia, ak nemáte k dispozícii voľný priestor a pozemok meria v najužšom mieste iba 4 metre. Dom v úžine vo finále súťaže BEFFA získal 1. miesto v kategórii Rodinné domy a 2. miesto v kategórii Drevostavby.  Viac v rozhovore s architektom Ing. Michalom Procházkom.

Zo samoobsluhy reštaurácia? Bývanie v opustených továrňach? Premena funkcie prázdnych objektov sa postupom času nestáva len módnou záležitosťou, ale aj novým prístupom v stavebníctve. Využitie existujúcich priestorov tak nielen zodpovedne rozvíja prostredie, ale je aj ,,in“. Piváreň a reštaurácia Bokovka je netradičný príklad toho, ako sa samoobslužná predajňa potravín v Ružinove zmenila na modernú piváreň.

Keď sa do pozície developera dostane stavebná spoločnosť, je to na detailoch stavby vidieť. V prípade bytového domu na Teslovej ulici v Bratislave v pozitívnom zmysle.

Dizajn, architektúra a umenie zosúladené v jednote site-specific inštalácií. Umeleckú i architektonickú kritiku už dlho provokuje otázka hraníc medzi oboma tvorivými disciplínami. Navyše, ak sa „demarkačné úsilie“ rozvinie aj do sfér interiéru a priemyselného dizajnu, stráca táto problematika zrozumiteľnejšiu dvojstrannú platnosť, aby sa naplno otvorila teritóriám zložitých kolaterálnych vzťahov.

Zaujímavým spôsobom stvárnené možnosti využitia víkendovej chaty, ktorá vznikla rekonštrukciou starej garáže. Staré materiály našli novú funkciu, ale pribudli aj nové ako napr. corian, z ktorého je vyrobená kuchynská linka. Viac o projekte na graypants.com

Pamiatky industriálnej architektúry v Bratislave nám miznú pred očami a nenávratne sa strácajú do roviny spomienok podobne ako obrazy starého sveta. Režisér Dušan Hanák tieto spomienky na niekdajších ľudí a spôsob ich života aspoň zafixoval do filmu, o pamiatky industriálu nemá takmer nik záujem. Prečo?

Dočasný pavilón pre umelecké aktivity Serpentine Gallery navrhol čílsky architekt Smiljan Radić. Polopriehľadná cylindrická štruktúra zo sklolaminátu je umiestnená na blokoch kameňa. Pavilón v sebe ukrýva kaviareň a podľa autora nadväzuje na "romantické" stavby v parkoch, ktoré boli populárne v minulých storočiach. O tom, či táto ulita organických tvarov zapadla do prostredia parku, sa už musíte rozhodnúť sami?

Vďaka použitiu efektívnej dispozície a ekologického materiálu táto bytová jednotka ušetrí študentom až 50% nákladov na prenájom. Drevo ako obnoviteľný zdroj a technológia krížom lepeného dreva významne redukuje ekologickú aj uhlíkovú stopu budovy.

Šesťdesiate roky 20. storočia priniesli viacero veľmi dobrých architektonických diel. Medzi ne patrí aj Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Postupujúca liberalizácia spoločnosti sa odrazila v urbanizme, no najmä v architektúre. Pamätník SNP v Banskej Bystrici, Krematórium v Bratislave, žilinská plaváreň, hotely vo Vysokých Tatrách, Kosodrevina na Chopku, niektoré zotavovne ROH a liečebné ústavy sú dielami, ktoré vzbudzovali obdiv a pozornosť. Hľadanie ikonického diela 60. rokov bolo preto zložité.

Kanadsko-americký architekt Frank O. Gehry (1929) navrhol ďalšie okázalé múzeum, ktorým potvrdil svoj koncept vnímania architektúry: „Aj keď rovnako ako iní často vkladám mnoho úsilia do toho, čo robím, výsledok sa vždy javí ako náhodný. A to je to, o čo mi ide.“

Ako sa vyrovnať s pozemkom, ktorý má vďaka svojmu tvaru a regulačnému plánu tesne vymedzenú zastavateľnú plochu? Samozrejme, je tu možnosť sa takéhoto pozemku čo najrýchlejšie zbaviť. No niekedy stojí za to obrátiť sa na profesionálov a spoločne nájsť vhodnejšie riešenie.

Príbeh premeny žilinskej synagógy na kunsthalle je dôkazom, že kultúra nemá na Slovensku na ružiach ustlané. Filantropi sa nehrnú dokonca ani vtedy, keď má stavba postavená v roku 1931 v rodnom liste zapísaného ako autora významného nemeckého architekta Petra Behrensa.

Architekt Ivan Jarina začal navrhovať prvé drevostavby v roku 1998. Postupne, ako získaval skúsenosti z rôznych typov drevostavieb v mestskej zástavbe a na vidieku, porozumel ich jedinečnosti, šetrnosti k prostrediu a k pôvodnej zástavbe.