Zdedili ste po starých rodičoch byt, ktorý má krásne vysoké stropy, ale máte pocit, že jeho plošná výmera by stačila sotva na polovicu vášho šatníka? Prezrite si realizáciu z dielne architektonického ateliéru KIVVI architects, ktorá ponúka nový pohľad na interiér v malých priestoroch.
Medzi slovenských autorov, ktorí sa dlhodobo zameriavajú na tvorbu interiérov, patrí dizajnér a pedagóg Miroslav Debnár. V roku 2012 bilancoval dvadsať rokov tvorby prostredníctvom rozsiahlej výstavy s názvom INTERIÉR 92XX2012 (kurátor: Ľubica Fábri, organizátor: Centrum ARCHA matériO Bratislava), predstavenej premiérovo v Lučenci a následne v Centre ARCHA matériO v Bratislave. Výstava na päťdesiatich paneloch, symbolizujúcich autorovo aktuálne životné jubileum, priblížila predovšetkým diela z oblasti interiérovej tvorby, ktoré vytvoril v rokoch 1992 – 2012.
Bola polovica októbra. Neďaleké lesy Slovenského rudohoria už zahaľoval opar hmly, slnko sa len s veľkou námahou predieralo cez clonu oblakov. Na zemi už ležalo opadané lístie, vzduch bol nasiaknutý vlhkosťou a melanchóliou. Prítomnosť cintorína tento pocit len podčiarkovala. Clivú náladu vo svojej podstate prebúdzal aj dom smútku. Bolo tu však predsa čosi, čo aj tento priestor robilo znesiteľnejším. Jeho architektúra.
Stotridsaťpäť rokov bežala výroba piva v pivovare založenom v roku 1873 bratmi Alexandrom a Bernátom Steinovcami. V roku 2008 pivovar ako priemyselný objekt skončil. V územnom pláne z roku 2007 mesta však 3 hektáre územia naďalej ostávali ako priemyselná zóna. Aj preto je dnes z bývalého pivovaru ruina. Z pivovaru asi neostane zachované nič, čo by pripomínalo jeho slávnu minulosť.
Interiérovým dizajnérom chce byť každý aspoň chvíľu. Je to jedno z najpopulárnejších povolaní. Niektorým sa to splní, keď sa vcítia do tejto roly pri zariaďovaní svojho domu alebo bytu. Nie vždy je jednoduché nájsť tú správnu mieru, keď je interiér funkčný aj pekný. Veľakrát sme svedkami preplnených, nasilu štylizovaných interiérov, ktoré nám uberajú životný priestor aj energiu. Nebudeme však už hovoriť o negatívnych veciach. Ukážeme si tie pozitívne príklady!
Nemocnica akademika Ladislava Dérera v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto je pomerne známa. Budova nemocnice bola postavená v rokoch 1958 až 1961 architektom Milanom Šavlíkom (spoluautormi boli Oldrich Černý, Štefan Imrich, Richard Pastor a Jaroslav Rajchl). Odvtedy prešlo už veľa času, k rekonštrukcii celého komplexu však zatiaľ nedošlo. Ten, kto túto nemocnicu navštívil, iste uzná, že jej stav je na hranici tolerancie návštevníka i architekta.
Interiér Domu zlomu, vytvorený dvojicou architektov Branislav Hovorka a Martin Paulíny, získal v súťaži YAP.SK – Cena pre architektov do 35 rokov – ocenenie Zlatá Stopka 2012 za najlepší realizovaný interiér.
Keď sa vám dostane do rúk pexeso z Ostbloku, nevyhnete sa úsmevnej nostalgii a spomienkam. Potom vás začnú svrbieť prsty a najradšej by ste dva herné pláty hneď rozstrihali, aby ste sa mohli zahrať. Fenomén československého dizajnu sa vám dostane pod kožu a už nepustí. A napokon, keď sa nakazíte nadšením ľudí, ktorí za projektom Ostblok stoja, ste stratení úplne.
Rekonštrukcia apartmánu s rozlohou 115 štvorcových metrov v paláci Art Nouveau je dôkazom toho, že aj v historickej budove sa môže skrývať moderný interiér. Palác postavený v roku 1902 navrhol architekt C. M. Koch. Ide o 5-poschodovú budovu v centre Ľubľany, v tesnej blízkosti cesty v časti určenej na rezidenčnú výstavbu a výstavbu budov polyfunkčných objektov.
Úrad sociálnych služieb a Daňový úrad (La Defense office) od ateliéru UNStudio. Dajte sa uniesť zrkadliacim efektom farebnej fasády.
Prvý projekt Franka Gehryho v Latinskej Amerike, múzeum na ploche 4000 m2 v Paname. Rozbitá strecha plná jasných farieb rozpráva o pestrofarebnej faune a flóre tropických regiónov.
Nová budova synagógy, ktorá získala certifikát LEED Platinum, nahradila pôvodný objekt na okraji obytnej štvrte v meste Evanston (Illinois, USA) krížom cez mestský park a neďaleko trate prímestského vlaku. Vo výslednom návrhu sa architekti snažili dostať do rovnováhy limity pozemku a ambiciózny program, ktorý zahŕňa priestory na náboženské, vzdelávacie a komunitné aktivity. To všetko so zreteľom najmä na to, aby architektonické stvárnenie budovy reflektovalo vízie a ciele kongregácie.
Pozostáva z viacerých pôvodne chátrajúcich budov postavených v rôznych časových obdobiach. Architekti si už od začiatku uvedomovali, že veľké a staré kamenné múry, ktoré boli kedysi navrhnuté, vytvárajú optimálne podmienky pre bývanie v danom prostredí a klíme. V priestorovom členení vo vzťahu k interiérom zohrávajú neodmysliteľnú úlohu nezastrešené priestory - patia. Mierne nepravidelná geometria v nových častiach komplexu a vertikálna kompozícia vytvárajú spojivo medzi novým a starým, zvýrazňujú voľnú výšku rozličných úrovní budovy.
Ako vytvoriť interiér, ktorý zaujme, dá sa v ňom žiť, prináša radosť a lahodí pohľadu? V súčasnosti je interiér hlavným pútačom a lákadlom investorov, takže práve dizajn s vypovedajúcou hodnotou môže mať rozhodujúce slovo. Je teda na uváženie, koľko námahy a peňazí doňho investovať. Mladí architekti prinášajú najviac módnych trendov, vedia sa rýchlo zorientovať na trhu a prispôsobiť požiadavkám investorov. Ako teda zhodnotíte mladú slovenskú interiérovú tvorbu?
Kaviareň Thalmeiner je pomenovaná po nájomcovi a manažérovi kedysi vyhľadávaného podniku na pešej zóne. Kaviareň Othon, neskôr premenovanú na Európa, nenazýval nikto z Trnavčanov inak ako práve Thalmeiner. Podnik s obľubou navštevovali v tridsiatych a štyridsiatych rokoch minulého storočia popredné osobnosti predvojnovej i medzivojnovej Trnavy. V roku 1950 manažéra kaviarne pána Thalmeinera z podniku vyhnali komunisti. Skončil ako pracovník Zberných surovín v Bratislave. V časoch socializmu dostala kaviareň názov Krym. Ale to je iný príbeh…
