Novostavbu v exotickej krajine zdobí neprehliadnuteľný tieniaci systém inšpirovaný každodennosťou

Všetko sa začalo neformálnym rozhovorom riaditeľa Národného centra pre remeslá, umenie a dizajn (CNAD) a kanceláriou Ramos Castellano Arquitectos. Stretnutie sa týkalo vízie úpravy pozemku s historickým, koloniálnym domom, terasou a starou kôlňou.

Architekti predstavili svoje riešenie – ikonickú podobu múzea, ktorá sa stane ďalšou dominantou mesta Mindelo. “Chceli sme dosiahnuť efekt Bilbao,” uznáva Moreno Castellano, miestny rodák a spoluzakladateľ kancelárie, “aby sme demonštrovali, že aj na tomto malom ostrove uprostred Atlantiku môžete stavať veci, ktoré sa šíria po celom svete. Vzopreli sme sa pocitu, že len krajiny s najrozvinutejšími ekonomikami dokážu vytvoriť úžasnú architektúru.”

Rekonštrukcia historického domu

Historická budova z koloniálnej éry zohrávala v histórii mesta významnú úlohu. Počas rokov ju využívalo viacero inštitúcií: postavená ako rezidencia miestneho senátora, neskôr sídlo strednej školy a rádia. Už od začiatku projektu sa tak rátalo s jej ďalšou adaptáciou – tentokrát na galerijné priestory.

Ide o pomerne malú, prízemnú stavbu s rozlohou 465 m². Hlavný vstup je orientovaný z juhozápadnej strany, od ulice. V centrálnej časti objektu sa nachádza deväť výstavných siení rôznych veľkostí. Severozápadné, menšie krídlo je vyhradené pre kaviareň, v severovýchodnom sídli galerijný obchod. Zo všetkých zadných miestností sa dá vyjsť na vonkajšiu krytú chodbu.

Vzniklo tu aj malé námestie, ktoré prepája historický dom s novostavbou galérie do jednotného celku. Z oboch užších bočných strán je lemované ulicami. Pomocou posuvnej brány je však možné z námestia vytvoriť pomerne súkromný priestor, využiteľný na privátne akcie.

Novostavba ako remeselné dielo

Nová budova CNAD stojí za, respektíve oproti koloniálnemu domu. Na tomto mieste sa pôvodne nachádzala kôlňa, prislúchajúca k rezidencii. Hmotovo aj výškovo kopíruje novostavba bezprostredne stojacu budovu – má tvar úzkeho kvádra s rovnou strechou, na severozápadnom konci s dvomi, na severovýchodnom so štyrmi nadzemnými podlažiami.

Celková rozloha CNAD predstavuje 1068 m². V jedinom podzemnom podlaží sa nachádzajú archív a v oddelenej časti aj menšia studňa na vodu. Na prízemí a prvom poschodí sú rozľahlé výstavné siene, druhé zaberá knižnica a prístupná terasa. Tretie poschodie je využiteľné ako rezidencia pre umelcov. Okrem triedy s malou dielňou sem architekti navrhli aj dve vstavané spacie podložky s úložným priestorom.

Na najvyššom podlaží sídli vedenie galérie. Od druhého poschodia vrátane majú všetky ďalšie minimálne jednu stenu z posuvných dverí. Novostavba CNAD je v podstate remeslným dielom. Cieľom architektov bolo pracovať s čo najnižším počtom zahraničných dodávateľov a využiť hlavne miestnych remeselníkov, na čo kladú dôraz vo všetkých svojich projektoch.

Stavebné a montážne práce sa realizovali ručne pomocou jednoduchých pracovných nástrojov. Pohľadový betón vystužili tesári rôznymi dostupnými druhmi dreva. Vstavaný nábytok v interiéroch, vrátane stolov a sedadiel v knižnici, navrhli architekti a vyrobili miestni remeselníci. Energiu pre budovu zabezpečujú fotovoltaické panely, umiestnené na streche.

Tieniaci systém z recyklovaných vrchnákov

Z troch strán tvorí fasádu budovy CNAD originálny tieniaci systém. Architekti sa rozhodli nepostaviť pevné múry. Namiesto toho ich nahradili dvojitou ventilačnou fasádou – posuvnými, presklennými stenami a pohyblivou, kovovou konštrukciou podobnou žalúziám, na ktorej sú pripevnené farebné kruhové vrchnáky.

Disky je tak možné sklopiť o niekoľko stupňov, čím sa dá regulovať prísun denného svetla a čerstvého vzduchu. To zaisťuje pasívnu kontrolu teploty v interiéry bez nutnosti inštalovania klimatizácie. Tieniaci systém sa ovláda manuálne z úzkeho chodníka za sklenenou stenou. Farebné prvky kruhového tvaru sú v skutočnosti vrchnáky oceľových sudov, v ktorých sa na Kapverdy dodávajú takmer všetky druhy tovaru – napríklad ropa, oblečenie ale aj potraviny. Tieto barely sa nevyhadzujú, práve naopak.

Keďže je recyklácia neoddeliteľnou súčasťou života týchto afrických ostrovov, obyvatelia ich ďalej využívajú rôznymi spôsobmi – ako plechy na zakrytie domov, debnenie na odliatok z betónu či kuchynské riady a príbory. “Urobili sme prístavbu pre kultúru, umenie a remeslá pomocou materiálu, ktorý je dôležitý pre našu krajinu,” vysvetľuje Castellano.

Na konštrukcii je pripevnených 2532 vrchnákov s rovnakým priemerom 0,6 m. Ich cena za kus sa pohybuje od 3 do 5 dolárov, pričom každý z nich musel byť vybrúsený, naleštený a ručne nastriekaný farbou. Na túto prácu využívali architekti opäť miestne dielne remeselníkov, dostupné v pešej alebo cyklistickej vzdialenosti od svojej kancelárie.

Na umelecké spracovanie fasády architekti oslovili kapverdského skladateľa a multiinštrumentalistu pôvodom z Portugalska, Vasca Martinsa. Ten určil 14 farebných odtieňov, každý s vlastnou notou alebo špecifickým hudobným prvkom. Následne boli farebné vrchnáky pripevňované na konštrukciu podľa vopred určeného plánu, čím vznikla hudobná partitúra.

Budova CNAD bola slávnostne otvorená v auguste 2022 a takmer okamžite si vyslúžila označenie “národná ikona”. Snúbi v sebe totiž kultúrny význam, ekologický odkaz a vynaliezavosť ako architektonickej kancelárie, tak aj miestneho obyvateľstva.