Partneri sekcie:

Kostol Jána Pavla II. pri Budapešti stelesňuje stálosť v rozbúrenom svete

Kostola svätého Jána Pavla II. v maďarskej obci Páty je jedinečným príbehom so silnými momentmi. Za svoje kvality sa dostal do výberu najlepších kostolov za rok 2020, ktorý zostavil odborný portál dezeen.com.

Páty je neveľká obec v Maďarsku v Peštianskej župe v obvode Budaörs, v širšom predmestí Budapešti. Na mape architektúry nebola ničím výnimočná. Až donedávna. Približne v strede obce, v zástavbe rodinných domov pochádzajúcich ešte zo socializmu, sa už niekoľko mesiacov týči eliptická budova kostola, ktorá svojím tvarom akoby sústredila hmotu a stelesňovala stálosť v rozbúrenom svete.

Od zámeru výstavby a položenia základného kameňa až po vysvätenie kostola uplynuli takmer dve dekády. Navyše, celý proces projektovania a výstavby organizovala komunita rímskokatolíckej diecézy v Székesfehérvári, pričom samotná výstavba bola z veľkej časti financovaná z darov.

Jej autorom je renomované budapeštianske štúdio Robert Gutowski Architects, ktorého návrh sa realizoval na základe víťazstva v medzinárodnej architektonickej súťaži.

Náruč zážitkov okolo veriacich

Je to možno symbolické, ale eliptický oblúk s nádvorím a záhradou okolo kostola v Páty vytvára podobnú objímajúcu náruč božskej nekonečnosti okolo svojich veriacich a priaznivcov ako Námestie sv. Petra v Ríme. Akoby novodobé výrazové prostriedky hovorili: „Vstúpte, ste vítaní.“

Ostatne, taký bol aj pápež Ján Pavol II., ktorý bol pastierom všetkých ľudí. Ako je známe, Ján Pavol II. bol svätorečený v Nedeľu Božieho milosrdenstva 27. apríla 2014. Ako pre ASB upozorňuje architekt Robert Gutowski, architektonický návrh neobsahoval len riešenie náboženských funkcií.

Liturgický priestor je obklopený spoločenskými a vzdelávacími miestnosťami, priestorom pre rôzne eventy, hosťovskými izbami, farským domom, kanceláriami, prístupom do zvonice na prvom poschodí a technickými priestormi, ktoré sú usporiadané do jednotného pôdorysu, ktorý zahŕňa aj záhradu.

„Adaptabilita stavby je posilnená aj faktom, že slúži celému spektru života miestnej komunity,“ zdôrazňuje Robert Gutowski. „Pokiaľ to pandemická situácia dovoľovala, kostol sa stal i dejiskom koncertov alebo miestom výstav detských akcií, pričom záhrada chránená pred severným vetrom poskytovala pohostinné miesto na voľnočasové aktivity. Verím, že po doznení pandémie bude tento priestor opäť fungovať v celej svojej rozmanitosti.“

Eliptický oblúk s nádvorím a záhradou okolo kostola vytvára objímajúcu náruč okolo svojich veriacich a priaznivcov. Taký bol aj pápež Ján pavol II.
Eliptický oblúk s nádvorím a záhradou okolo kostola vytvára objímajúcu náruč okolo svojich veriacich a priaznivcov. Taký bol aj pápež Ján pavol II. | Zdroj: Tamás Bujnovszky

Prečo v strede? Nová liturgia

Cirkev v 21. storočí nanovo definuje svoje poslanie: zatiaľ čo v tradičnej liturgii sú Stvoriteľ a všemohúci Boh v strede diania, moderné liturgické snahy presunuli dôraz na Boha znovuvytvárajúceho, na obraz neustáleho vykúpenia Krista. Ako kedysi povedal svätý Augustín, „cirkev je stvorená prostredníctvom eucharistie“.

Dnes sa cirkev vracia k týmto slovám a aj viera v Krista, ako aj slávenie eucharistie sa dnes uskutočňuje v strede komunitného zážitku. „A z tohto sme vychádzali aj pri kreovaní vnútorného priestoru,“ hovorí Gutowski.

„Svojím usporiadaním reaguje na nové potreby pri zhromažďovaní sa, ako aj pri bohoslužbách. Náš kostol teda možno brať i ako súčasť experimentu súčasnej sakrálnej architektúry, ktorá sa usiluje vytvoriť model kostola s dôrazom na presun k aktívnej účasti komunity veriacich. Tí nie sú pasívnym pozorovateľom udalosti vo svätyni, ale aktívnym účastníkom svätého aktu.“

Výsledkom je priestorová organizácia smerujúca do stredu chrámu s hlavnou loďou, ktorá sa transponuje až do kostolnej záhrady. Samotný liturgický priestor v skutočnosti evokuje svätyňu uzavretú apsidou typickou pre barokový kostol. Tradície historickej sakrálnej architektúry sa objavujú v novej formulácii prvkov: zlomený uhol záhrady a priestoru kostola, teda osí hlavnej lodi a svätyne, je symbolom známym už zo stredoveku a je metaforou Kristovho zlomeného tela.

Kostolná veža so zvonicou v podvečernom osvetlení.
Kostolná veža so zvonicou v podvečernom osvetlení. | Zdroj: Tamás Bujnovszky

Oltár blízko ku každému

K najvýraznejším prvkom kostola patrí kamenný blok oltára zo zeleného ónyxu. Jeho blízkosť ku každému veriacemu, prirodzené svetlo magicky dopadajúce na tmavý masívny blok a pocit silného osobného prežívania inšpirujú prítomných k meditácii a úcte. Počas vysviacky kostola bola na spodok oltárneho kameňa umiestnená relikvia krvi pápeža Jána Pavla II.

Vyhĺbenie relikviára je uzavreté bielym vyrezávaným kararským mramorom s erbom pápeža. Pôdorys oltára je obdĺžnikový, prispôsobený panelovému usporiadaniu podlahy, odkazujúci na pozemský svet. Obrys kameňa sa mení a rozširuje smerom nahor. K oltáru vedú schody z bieleho mramoru, ktoré majú povrch s tvarom lichobežníka so zaoblenými rohmi, umožňujúce bezproblémové zhromaždenie sa okolo svätyne.

Priestorová organizácia smeruje do stredu chrámu. K najvýraznejším prvkom kostola patrí kamenný blok oltára zo zeleného ónyxu.
Priestorová organizácia smeruje do stredu chrámu. K najvýraznejším prvkom kostola patrí kamenný blok oltára zo zeleného ónyxu. | Zdroj: Tamás Bujnovszky

Sochárska modelácia

Z technológie výstavby je najkomplexnejšou časťou železobetónová kupola, z ktorej prúdia do priestoru rozptýlené i bodové svetlá zdôrazňujúce akcenty podľa sakrálnych funkcií. Sochársky modelovaná apsida kostola je v skutočnosti translačnou plochou súmernou so stredovou osou, ktorá vyplýva z radu rovnakých oblúkov situovaných pozdĺž danej priestorovej krivky.

Takzvaný generovaný povrch, vytvorený pomocou popisnej krivky (generator) a riadiacej krivky (directrix) aplikovaných technológiou výroby priemyselných strojov, umožnil ekonomické plánovanie a implementáciu pri optimálnych nákladoch na stavbu konštrukcie.

Vznik súčasnej architektúry, ku ktorej patrí aj tento kostol, má tiež dlhodobý pozitívny vplyv na zastavané prostredie. Je to zároveň dôležitá správa, že vysokokvalitnú architektúru možno umiestniť aj v rámci komunitnej organizácie bez ohľadu na dané ekonomické zázemie.

Priľahlá komunitná záhrada.
Priľahlá komunitná záhrada. | Zdroj: Tamás Bujnovszky

KOSTOL SV. JÁNA PAVLA II.

Miesto: obec Páty, Maďarsko
Investor: rímskokatolícka diecéza v Székesfehérvári
Architekt: Robert Gutowski Architects
Architektonická súťaž: 2004
Realizácia: 2007 – 2019
Vysvätenie kostola: 28. apríl 2019
Umelecké diela: Csaba Ozsvári, István Böjte Horváth
Podlahová plocha: 980 m2
Náklady: asi 1,8 mil. €

Ľudovít Petránsky

Článok bol publikovaný v časopise ASB 03/2021.

KategórieObčianske stavby