Čítať sa chodí do dokov

Čítať sa chodí do dokov

Amsterdamská verejná knižnica, ktorú otvorili na začiatku júla, je budova superlatívov. Nezvyčajné je samotné prostredie. Stavenisko s rozlohou 21 hektárov na Ostrove východných dokov v bývalom prístave je jedným z najväčších súčasných projektov reštrukturalizácie mestských celkov v Európe. Okrem knižnice, ktorá je prvým dokončeným objektom z plánovaných desiatich a zároveň najväčšou verejnou ustanovizňou tohto druhu v Európe, má primát aj hotel s 550 izbami, ktorý bude stáť na západnom okraji ostrova. Bude najväčší v Holandsku.



V megaprojekte má dôležitú úlohu projektant bratislavského River Parku Erick van Egeraat. Je predovšetkým autorom urbanistickej koncepcie, ale aj jedným z ôsmich architektov, ktorí tu budú mať realizovanú stavbu – navrhol administratívnu budovu a obchody v parteri troch bytových domov v susedstve knižnice.

Openbare Bibliotheek projektoval Jo Coenen, renomovaný holandský architekt, ktorý v rokoch 2001 až 2004 zastával funkciu člena vládnej Rady poradcov, zodpovedného za otázky výstavby. Medzi jeho najvýznamnejšie projekty patrí ďalšia knižnica Centrum Ceramique (1999) v rovnomennej novej štvrti v Maastrichte. V tom istom roku ako amsterdamskú knižnicu projektoval aj regionálnu knižnicu a kultúrne stredisko v Miláne, ktoré sa však nerealizovalo; tomuto typu stavby sa venoval aj v 90. rokoch minulého storočia, keď sa zúčastnil na súťažiach vypísaných na knižnice v Delfte a v Dortmunde.

Už stará amsterdamská knižničná budova na výstavnom historickom kanáli Prinsengracht v budove z roku 1919 bola najväčšia v Beneluxe. Nové sídlo je približne raz také veľké. Ostrov kvapkovitého tvaru, na ktorom stojí, ohraničuje z juhu hladina Východných dokov, zo severu koľajisko neďalekej hlavnej stanice na brehu rieky Ij.

Fasáda súperiaca o pozornosť

Vstup do knižnice je na užšej strane budovy, od nábrežia. Hlavná i bočné fasády sú variáciou rôzne veľkých a rôzne vystupujúcich obdĺžnikov, v prvkoch fasády sú aj početné odchýlky od pravouhlosti, čo sa napokon prejavuje aj v pôdoryse – už v obvodových múroch.

V hlavnej fasáde je hravá dvojznačnosť: dominujúci obdĺžnik s drevenou mriežkou pôsobí ako štandardné priečelie, za ktorým by sa dal očakávať zvyčajný vestibul na prízemí a potom klasický rozvrh podlaží. Na druhej strane široké monumentálne schodisko aj rámec fasády, masívny pravouhlý prvok, nesúci sklopený štít s hrotom smerujúcim nabok, by, naopak, naznačovali rozmerný vstupný priestor.

Kompozícia priťahuje pozornosť a inšpiruje, pravouhlý prvok môže evokovať knižničnú policu, v ktorej sú uložené pohľady na Amsterdam. Silné akcenty na priečelí, ktoré sprevádza hra tieňov z vychýleného štítu i obdĺžnikovej časti s mriežkou, treba vnímať aj v kontexte susednej zástavby, ktorá bude mimoriadne hustá.
Exteriérová kombinácia červenohnedého dreva, skla, kovu a obkladu zo svetlého kameňa sa opakuje aj v interiéri a tak, ako je priečelie domodelované svetlom a tieňom, aj interiér dotvárajú oblé tvary z náladového svetla na stropoch zo skrytých zdrojov a protikladné prudké denné svetlo prúdiace cez modrasté sklo, ktoré ho moduluje dostudena. Toto dvojaké svetlo vidieť vnútri takmer všade.

Po prvých krokoch prekvapenie

Predpoklad monumentálneho priestoru sa po vstupe vrchovato splní. Hneď tu navodzuje mierku tapiséria veľká 60 štvorcových metrov v bielo-žltej farebnosti z niekoľkých druhov vlny, surovej bavlny a šifónu od domácej výtvarníčky svetového mena Claudy Jongstrovej. Po niekoľkých krokoch vo vstupnom priestore nastane prekvapenie. Vysvitne, že je to galéria rozsiahleho átria – spoločenského a výstavného priestoru. Oblúkovitý obvod tejto vyvýšenej časti lemujú pulty na prezeranie publikácií a surfovanie po internete.

Galériu obkolesujú sklené fasády, zalieva ich aj svetlo z radu okrúhlych strešných okien, dnes frekventovanej modernistickej citácie spájanej zvyčajne s Philipom Johnso­nom a areálom v New Cannan (1947). Cez galériu, ktorú vzhľadom na jej hĺbku projektanti nazývajú terasy, pôsobivo prechádzajú štíhle biele stĺpy. Biela farba na stenách a mobiliári popri exteriérových ma­teriálových signáloch v knižnici prevažuje.

Zákutia na sústredenie aj na objavovanie

Vo východnej časti budovy „vystreľuje“ z galérie do výšky šiestich poschodí ďalšie átrium úzke ako zrkadlo schodišťa. Okolo átria sú sústredené intímne, ale vzdušné priestory otvorené do átria, určené na štúdium. Na každom poschodí je literatúra z iného odvetvia a časti sú spojené pohyblivými schodmi. Vo videotéke obrátenej sklenenými stenami na mesto a do druhého veľkého átria a v čitárni beletrie s pohodlnými pohovkami je odlišná atmosféra, je tam zdôraznený pocit spoluprítomnosti. Posledné podlažia sú spoločenské, sú tu prednášková, resp. divadelná sieň, reštaurácia a kaviareň. Každé z 11 podlaží má iný ráz, ktorý – ako ktosi výstižne a očividne s úctou ku klasickým hodnotám budovy povedal – treba objavovať ako v starom paláci.

Názov stavby: Amsterdamská verejná knižnica, Openbare Bibliotheek Amsterdam (OBA)
Miesto: Oosterdokseiland, Amsterdam
Investor: Mesto Amsterdam
Urbanistická koncepcia: Erick van Egeraat, EEA
Interiér a exteriér: Jo Coenen & Co Architekten, Jo Coenen
Krajinná architektúra: Agence Ter, prof. Henri Bava, Paris/Karlsruhe
Generálny projektant: Jo Coenen & Co Architekten, Ove Arup Amsterdam
Generálny dodávateľ: Bouwcombinatie Hillen & Roossen – De Nijs VOF
Projekt: 2001
Začiatok výstavby: máj 2004
Otvorenie: 7. júla 2007
Zastavaná plocha: 28 500 m2
Funkčná výška: 48,80 m
Náklady: 73,5 mil. eur

Knižnica
Počet kresiel v čitárňach: 1 375 (600 s PC/internet/MS Office)
Knižničný fond: 1,5 mil. publikácií
Katalógové terminály: 110
Výpožičné automaty: 26
Multimediálne pracovné jednotky: 50
Jednotky pripojené na internet: 600
Parkovacie boxy v suteréne:  1 200

Subdodávatelia
Technické inštalácie: Deerns te Rijkswijk
Elektroinštalácie: Burgers Ergon

Karol Klanic
Foto: Luuk Kramer, Jo Coenen & Co architekten