Mestský dom v centre Bratislavy
Dunajská ulica bola vždy Dunajská, už niekoľko storočí nezmenila názov a v podstate sa jej podarilo udržať si aj nezameniteľný charakter. Vďaka zosnulému Júliusovi Satinskému a jeho knihe Chlapci z Dunajskej ulice príbehy jej obyvateľov prekročili hranice hlavného mesta a preslávili ju aj u mnohých „nebratislavčanov“. Aj táto ulica však podlieha zmenám, nie je zakonzervovaná. Jednou z posledných zmien bolo vybudovanie bytového domu Inner City Residence. Architekti pri jeho projektovaní chceli a museli zachovať charakter miesta; navrhli preto mestský dom s nápadnou aj nenápadnou fasádou, ktorá splýva aj nesplýva s prostredím.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Manderlák, obuv Baťa, potraviny Teta, Liga pasáž. A potom Inner City Residence. Nový mestský dom na Dunajskej ulici by mal podľa svojich tvorcov pokračovať v príbehu, ktorý sa tu začal podľa historikov už niekedy v 14. storočí. „Projekt vznikol na základe potreby vrátiť život do chátrajúceho miesta na legendárnej Dunajskej,“ spomína na začiatok dlhej cesty manažér podpory predaja spoločnosti Hrivis developing, a. s., Miroslav Mahdalík. Zmena sa dala podľa neho dosiahnuť jedine asanáciou starých nevyužívaných budov a vybudovaním nových.
V roku 2004 preto developerská spoločnosť vyhlásila súťaž, ktorú vyhral dnes už neexistujúci architektonický ateliér FHP. „Neskôr na projekte kooperovali ateliér HPA (pokračovateľ FHP) a RAUM, ktorý dnes už tiež neexistuje. Do posledného stupňa realizačného projektu tieto ateliéry vstúpili už ako jeden spoločný ateliér Gutgut,“ hovorí Ing. arch. Peter Jurkovič, jeden z tvorcov bytového domu Inner City Residence. „Tento projekt nás teda sprevádzal vo všetkých personálnych fázach našej profesionálnej praxe,“ dodáva.
Identita fasády
Rezidenciu predstavujú dve voľne stojace budovy, ktoré tvoria súvislý komplex. Uličný objekt má klasický obdĺžnikový pôdorys a vypĺňa priestor medzi dvoma staršími budovami. Je doslova napojený na svoje okolie – dve jeho bočné steny sú „prilepené“ na steny susedných budov. Druhá budova v tvare písmena U je situovaná do vnútornej časti parcely a svojou pozíciou vo vnútri pozemku vytvára priestor pre zazelenený dvor. „Stavbu sme navrhli tak, aby rešpektovala historickú uličnú čiaru,“ hovorí architekt Peter Jurkovič.
Horizontálne aj vertikálne členenie uličnej fasády bolo podmienkou Krajského pamiatkového úradu v Bratislave. Z núdze je však cnosť – horizontálnym členením fasáda získala ľahkosť a vertikálnym zasa rytmus. Zaujímavou ju robí aj použitý materiál – je obložená holandskou tehlou, ktorou chceli architekti podčiarknuť mestskú funkciu bytového domu. Fasáda svojou dispozíciou zapadá do okolitej zástavby a tehlové priečelie budovu zasa zvýrazňuje tak, aby sa v pôvodnej zástavbe úplne nestratila. Ozdobou tváre stavby sú malé balkóny so skleneným zábradlím a korunu z uličnej strany jej nasadzuje vysunutá časť bytu na piatom poschodí s veľkým oknom do ulice, ktorá pripomína zvedavé oko.
Mezonety nie sú „in“
Podľa manažéra predaja developerskej spoločnosti Hrivis Miroslava Mahdalíka bolo najväčšou výzvou pri realizácii projektu vyhĺbenie jamy pre štyri podzemné podlažia. Aj tu, rovnako ako na mnohých iných miestach v Bratislave, totiž realizáciu skomplikoval problém so spodnou vodou. „Vodu bolo treba na istý čas odkloniť, aby nevytvárala tlak na steny. Budova preto stojí na betónovej vani, ktorú spodná voda obchádza,“ opisuje riešenie problému Miroslav Mahdalík.
Pre architektov bolo zasa výzvou „navrhnúť stavbu tak, aby všetky byty a administratívne priestory vzhľadom na ich vysokú hustotu spĺňali tie najprísnejšie svetlotechnické a hygienické požiadavky,“ konštatuje architekt Peter Jurkovič. Problematický však bol podľa neho len uličný objekt, pretože jeho fasády sú orientované na sever a juh. Z tejto orientácie vyplynulo aj pôvodné riešenie, ktoré počítalo s množstvom mezonetových bytov, v ktorých mala byť dvojpodlažná nočná časť orientovaná na sever a jednopodlažná denná na juh. Požiadavky trhu však nakoniec zmenili konečnú podobu stavby a mezonetové byty architekti preprojektovali na jednopodlažné. „Cesta ku konečnej podobe stavby bola dlhá a plná slepých uličiek,“ konštatuje architekt Peter Jurkovič. Zmeny sa museli zapracovať najmä do koncepcie dvorového objektu, pri ktorom sa pôvodne rátalo s dvoma kolmými líniovými objektmi. Neskôr podľa architekta pribudol parter s občianskou vybavenosťou a pôvodne sa dokonca počítalo s prepojením Dunajskej a Lazaretskej ulice formou krytej obchodnej pasáže. „Dvorové bloky však príliš atakovali vnútorný dvor a tak sa nakoniec pôdorys ustálil na súčasnom „účku“,“ dodáva. Ostatné zmeny iniciované investorom sa zapracovávali už len v rámci odsúhlaseného objemu budovy.
Dvor, balkóny, lodžie
Inner City Residence disponuje štyrmi podzemnými podlažiami určenými na parkovanie a administratívu. Nadzemná časť začína parterom, ktorý je v prípade uličného objektu určený na obchodné prevádzky, v parteri dvorového objektu sa nachádzajú priestory. Na streche partera, ktorý presahuje aj do priestoru medzi objektmi, je dvor so zatrávnenými plochami. Projektanti pôvodne zamýšľali nechať tento priestor spoločný pre všetkých obyvateľov. Na Slovensku však takého riešenia uprostred miest ešte nie sú bežné, a tak svoj zámer nakoniec prehodnotili a rozhodli sa jednotlivé časti dvora prislúchajúce k bytom oddeliť zazelenenými exteriérovými paravanmi.
Dvor v náručí objektov je príjemným miestom, evokujúcim vidiek. Od vidieckeho dvora sa však odlišuje mestským nedostatkom súkromia – pri stavbe v centre mesta je to však povinná daň za nejaký dvor a zeleň vôbec.
Za dvorovým objektom sa nachádza záhrada s detskými ihriskom, priestorovo oddeľujúca stavbu od susedných objektov.
Parter je dvojpodlažný, prístupný z ulice aj z pasáže. Celkovo má nadzemná časť budovy šesť podlaží, zo strany Dunajskej ulice však podlažia od štvrtého ustupujú. Takmer všetky byty majú balkóny, strešné terasy alebo lodžie, okrem dvoch na druhom podlaží, orientovaných do dvora – tu sa uplatnili francúzske okná.
Príjemne pôsobí množstvo zelene na strechách, vo dvore a v záhrade za dvorovým objektom, nehovoriac o tom, že sa časom rozrastie a bude jej pravdepodobne ešte viac ako v čase ukončovania výstavby.
Chladné aj teplé materiály
„Materiálové riešenie z nášho pohľadu rešpektuje polohu a architektonickú zodpovednosť objektu,“ hovorí za ateliér Gutgut architekt Peter Jurkovič. Spomínanú tmavú holandskú tehlu a balkóny so skleneným zábradlím na fasáde dopĺňa lesklý titánzinkový obal penthousov. Tieto chladnejšie materiály však vyvažujú drevené smrekové a agátové obklady, viditeľné najmä z nádvoria. „Navrhli sme tiež množstvo doplnkov z pohľadového betónu vo forme rôznych prefabrikátov – schodiskové ramená, lodžie, kvetináče na strechách a podobne. Iba málo z nich sa však podarilo ochrániť počas stavby tak, aby mohli byť exponované, čo nás mrzí,“ hovorí architekt.
Situácia |
Parkovanie aj pre susedov
Budúci obyvatelia Inner City Residence majú všetku občiansku vybavenosť takmer doslova na dosah ruky, pričom nezanedbateľnú výhodu predstavuje 200 parkovacích miest v centre mesta.
Zámer investora, vytvorenie obytného domu s vysokým štandardom moderného bývania, sa pretavil do projektu a realizácie naplno. „Chceli sme skĺbiť luxus bývania v pomerne rušnom centre s geniom loci vnútroblokových dvorov,“ hovorí architekt Peter Jurkovič. Na pohľad sa to architektom aj podarilo, oba objekty spĺňajú obe požadované funkcie. Preveria si ich však, samozrejme, až obyvatelia objektu.
Projekt je podľa manažéra predaja spoločnosti Hrivis Miroslava Mahdalíka určený náročným klientom, ktorí majú záujem o pokojný, ale zároveň mestský život. Centrum Bratislavy je charakteristické bytovou naplnenosťou, takže nové priestory sú pre mnohých záujemcov o život v srdci mesta zaujímavou ponukou. „Po konečnom predaji sa budú ostatným obyvateľom zóny odpredávať parkovacie miesta v podzemných garážach, takže projekt nielen poskytne možnosť bezproblémového parkovania svojim obyvateľom, ale aj susedom z okolitých objektov,“ hovorí Miroslav Mahdalík. Dodáva, že o garážové státie je obrovský záujem, prednosť však majú pochopiteľne majitelia bytov.
Priečne rezy |
Poloha číslo jedna
Centrum je centrum a Dunajská je Dunajská. Mnohokrát zdôrazňovaný fakt má však opodstatnenie – novostavieb v centrách miest nie je mnoho, a preto každá operuje práve svojou polohou. Je to pridaná hodnota, téma kampane, v prípade Inner City Rezidence sa poloha pretavila aj do názvu projektu. Táto časť centra má výhodu aj v relatívnej tichosti, nie je to korzo a na jej území sa nenachádza hlavný ťah pohostinstiev. „V blízkej budúcnosti sa v okolí navyše neplánuje žiadna výstavba, takže môžeme považovať túto stavbu za poslednú zástavbu tejto časti mesta,“ ozrejmuje Miroslav Mahdalík.
Stavba obsahuje 43 apartmánových bytov, ktoré sa vyznačujú prekvapujúcou priestrannosťou. Riešenie bytov je luxusné, každý byt má inteligentné ovládanie – obyvatelia môžu napríklad počas dovolenky prostredníctvom SMS nastavovať kúrenie, klimatizáciu, osvetlenie alebo žalúzie. Budova je monitorovaná a má spoľahlivý bezpečnostný systém. „Po ťažšom roku 2009 s neustále prítomným strašiakom krízy je v objekte momentálne predaných 27 zo 43 bytov a obchodných prevádzok,“ sumarizuje Miroslav Mahdalík. Dodáva však, že oživenie trhu na začiatku roka znova trocha rozhýbalo kupcov a v pláne je predaj ďalších 7 bytov a komerčných prevádzok. V rámci obchodných priestorov je naplánovaná kaviareň, luxusná darčeková predajňa a o ostatných priestoroch majiteľ ešte uvažuje.
Koniec a začiatok
Dunajská Inner City Residence prešla zložitým vývojom, nakoniec však stojí a byty v nej čakajú na svojich prvých obyvateľov. Zeleň sa pomaly rozrastá a budova začína dýchať a pulzovať… Architekti aj developer chceli jej vybudovaním okrem iného prispieť k oživeniu ulice. Či sa im to podarilo, ukáže až čas. Už teraz je však jasné, že zvedavé oko nazerajúce ponad fasádu si našlo svojho majiteľa a zelený dvor a záhrada sa možno o chvíľu budú ozývať tlmeným smiechom a rozhovormi.
Pôdorys 4. nadzemného podlažia |
Dunajská Inner City Residence Miesto / Location: Dunajská ulica, Bratislava Využitie / Function: polyfunkcia Autori / Authors: Gutgut, Ing. arch. R. Halmi, Ing. arch. P. Jurkovič, Ing. arch. L. Kordík, Ing. arch. Š. Polakovič Architekti / Architects: Ing. arch. Marcel Dzurilla, Ing. arch. Roman Žitňanský Investor, developer a prevádzkovateľ / Investor, developer and operator: Hrivis developing, a. s. Začiatok výstavby / Beginning of construction: september 2008 Ukončenie výstavby / Completion of construction: marec 2010 Plocha parcely / Lot area: 3 562 m2 Zastavaná plocha / Built-up area: 2 573 m2 Úžitková plocha / Usable area: 11 690 m2 Zeleň a ostatné plochy / Green space and other areas: 989 m2 Počet bytov v bytovom dome / Number of flats in block of flats: 43 Počet nadzemných podlaží / Number of above-ground floors: 6 + 1 Počet podzemných podlaží / Number of under-ground floors: 4 Počet parkovacích miest v garáži / Number of parking places in garage: cca 200 Generálny dodávateľ / General contractor: BCI, a. s. Generálny projektant / General designer: BLAU, s. r. o. Statika / Statics: Polivka & Hörmann Vonkajšie omietky / Exterior plaster: STO Tehlový obklad / Brick facing: Rustique, a. s. Strešná krytina / Roofing: Rheinzink SK, s. r. o., Wega systém Murivo / Masonry: železobetónový monolit – Tessera, s. r. o., priečky – Porotherm Fasády / Facades, obklady / facings: Rustique, a. s., STO, Rheinzink SK, s. r. o. Obklady / Facings: Best Slovakia, s. r. o. Okná / Windows: Hliníkové – Kalypso, spol. s. r. o., Oceľové – Jansen Vykurovanie / Heating: Energy Pro, s. r. o. Inteligentné systémy / Intelligent systems: Bticino Elektroinštalácie / Wiring systems: ROSS Slovakia, s. r. o. Meranie a regulácia / Measuring and regulation: Sauter Slaboprúdové rozvody / Low voltage distributors: Jupol, s. r. o. Vzduchotechnika / Air conditioning: Profiklima, s. r. o. Zdravotná technika, plynoinštalácie / Sanitary technologies, gas fittings:Energy Pro, s. r. o. Dvere / Doors: Wooddoor, s. r. o. Sanita / Sanitary ceramics: Best Slovakia, s. r. o. |
Tamara Leontievová
Foto: Peter Jurkovič
Článok bol uverejnený v časopise ASB.