Partneri sekcie:

Hotel Majolika vzkriesil minulosť s novými príbehmi

Hotel Majolika vzkriesil minulosť s novými príbehmi

Chráňme dedičstvo našich otcov. Nápis na dvadsiatich keramických tabuľkách, ktorý lemuje vchod do hotela Majolika v Modre. Čiastočne nostalgický, pre mladých možno aj ľahko úsmevný, ale určite s príchuťou vedomia súvislostí. Minulosť často prepisujeme novými príbehmi a prekonávame postupmi vyvolanými momentálnou potrebou. Sú však aj diela, v ktorých minulosť nie je zakonzervovaná len v letmých fragmentoch, či dokonca nadobro zlikvidovaná, ale vedome využitá v nových funkciách a estetických postupoch dneška. Patrí k nim aj hotel Majolika v Modre, ktorý prestavbou a dostavbou „starej Majoliky“ úspešne zachránil technickú pamiatku a sebavedomo nadviazal na historickú úprimnosť architektúry našich predkov.

Po stopách minulosti

V priestoroch pamiatkovo chránenej technickej pamiatky sa nachádzala výroba úžitkovej a dekoračnej keramiky, pričom jej základom je hradobný systém s bastiónom z roku 1610. Prítomnosť renesancie sa tak stala výraznou architektonicko-historickou hodnotou. Podľa pamiatkového výskumu uskutočneného Ing. arch. Alexandrom Némethom sa zase vysokou spoločenskou kvalitou stala skutočnosť, že v tomto objekte sa v roku 1883 zriadilo Keramicko-priemyselné učilište. Inštitucionalizovala sa tak stáročná džbánkarská a kachliarska tradícia mesta Modra.

  

V tom istom roku postavili vo veži kasselskú pec, ktorej význam podčiarkuje skutočnosť, že ide pravdepodobne o poslednú pec tohto typu zachovanú v pôvodnom stave. Aj preto autori prezentujú v muzeálnej časti hotela dobové stroje na výrobu produktov z keramiky. Inými slovami, nová funkcia objektu korešponduje s pamäťou svojich základov.

Učilište fungovalo sedem rokov, potom vznikla účastinná spoločnosť, ktorá sa pretransformovala až do Slovenskej ľudovej majoliky (SĽM). V roku 1972 postavili súčasný objekt SĽM, no ten pôvodný začal postupne chátrať. Tridsať rokov systematickej devastácie zanechali na objekte svoje stopy v podobe prepadnutej strechy a stropov. V roku 1993 sa SĽM spolu s talianskym investorom pripravovala na obnovu, no zdĺhavý proces rokovaní s úradmi odradil spoločníkov a k zámeru nepristúpili, hoci bol  z hľadiska jeho záchrany najvyšší čas. Na lepšie časy sa začalo blýskať, keď sa zmenili vlastnícke pomery. Prečo práve tento objekt?

„K obnove ma viedla nadčasová myšlienka nápisu nad vchodom, ako aj príležitosť zainvestovať a vytvoriť v Modre hodnotný objekt pre návštevníkov,“ hovorí konateľ spoločnosti MOFINA a súčasne spoluautor obnovy Ing. Štefan Gregorička. „Chceli sme podporiť turistický ruch, pretože práve Modra má jedinečnú šancu byť tichým, nepriemyselným mestečkom žijúcim z turistiky, vína a keramiky.“

Bez veľkých gest

Nijaké veľké gestá, ba ani sebavedomé zásahy architektúry 21. storočia. Výrazová reč celkovej obnovy nestrháva na seba pozornosť, hoci na fasáde upúta výraznou terakotovou farebnosťou a v interiéroch svojou precíznosťou. Najmä v detailoch remeselného vyhotovenia, ktoré akoby vzdialene evokovalo pamäť modranských majstrov. Každá miestnosť sleduje svoju funkciu, ktorá je šepkárkou jej výtvarného i úžitkového dotvorenia. Drobné farebné akcenty len jemne upozorňujú na zmenu dispozičného rytmu či hotelových potrieb. Dialóg s minulosťou sa vedie s rešpektom pred geniom loci, ale zároveň so snahou dosiahnuť súčasný look.

Nestratilo, respektíve nepotlačilo sa nič, čo by predtým nezdokumentoval podrobný pamiatkový výskum. Naopak, v objekte sú prezentované všetky dôležité stopy minulosti, ktoré sa koncentrujú najmä v muzeálnej časti, čiže v bašte na juhozápadnom priečelí. Nechýba adjustácia dobových výrobných strojov a technológií spojených s výstavou výrobkov z keramiky. Na vrchu muzeálnej veže je kaviareň s výhľadom na panorámu Modry.

Samozrejme, podstatou hotela sú hosťovské izby, súčasťou ktorých sú aj luxusnejšie apartmány. Tie sa nachádzajú na poschodí a podkroví jednotlivých traktov, kde rozmer živého hotela umocňujú aj dve kongresové sály pre pracovné stretnutia. Vedľa recepcie je štýlová reštaurácia (sú v nej nové kachle postavené starou technológiou priamo predsedom SĽM), ktorá sa dá využiť aj ako spoločenská sála na rôzne akcie. Súčasťou areálu je aj wellness centrum s troma saunami, vírivkou i bazénom a podzemná vinotéka ako príznačná pripomienka vinohradníckeho kraja. Suterén dopĺňajú podzemné garáže.

Tri hviezdy ako symbol hotelových služieb je len okrajovým vyjadrením novej funkcie niekdajšej majoliky. Tým podstatnejším je záchrana historickej pamiatky, ktorá sa od polovice apríla opäť zapojila do organizmu mesta. Príťažlivá minulosť priniesla nové príbehy kapitol, ktoré sú aj o nás. Aj preto sú nám také blízke…

Pôdorys 1. NPRez

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský

KategórieHotely a reštaurácie