Problémy karloveskej „Hirošimy” sa môžu blížiť ku koncu. Vyše desaťročie opustený skelet Hotela Alibaba v Mlynskej doline je už pár mesiacov pod lešením, pričom stavbu majú po viac ako desaťročí dokončiť. Aký je príbeh azda najznámejšieho skeletu Bratislavy a podarí sa strašiaka Karlovej Vsi skutočne dostavať?
Hotel a záhrada v jednom. Symbióza architektúry a prírody. Ikonická zelená stavba. Hotel Parkroyal Pickering v Singapure by mohol byť synonymom mnohých vecí. Už viac ako dekádu ukazuje, ako funguje spojenie architektúry a zelených plôch vo výškovom meste s hustou zástavbou.
Len pred niekoľkými týždňami bol bratislavskej verejnosti predstavený nový hotel. Umiestnený je v dosiaľ nevyužívanej lokalite Prístavnej ulice, ktorá prejde v budúcnosti rozsiahlou transformáciou. Postavené tu budú nové moderné štvrte a medzi nimi aj nový hotel s pracovným názvom FT2. Svojím výrazom však nevyniká. Ako si projekt obhajuje maďarský developer?
Okolie Prístavnej ulice v Bratislave prejde v nasledujúcich rokoch obrovskou transformáciou. Okrem kompletne novej štvrte v priemyselnej časti Mlynských nív s novým bulvárom či prestavby Zimného prístavu bude lokalitu vypĺňať aj nový hotel. Jeho realizáciu sľubuje maďarský developer. Čo všetko prinesie do aktuálne nevyužitej oblasti?
Tentoraz sme sa bližšie pozreli na fasády hotelov a vysokohorských chát. A to nielen na tie, ktoré na seba prevzali rozmanitosť prírody, aby prirodzene zapadli do okolia, ale i na tie, ktoré vo svojom prostredí vyčnievajú či niečím provokujú.
Na spojení ubytovania, investície a servisu pre návštevníkov a majiteľov apartmánov v regióne Liptova stojí projekt Lake Garden Tatralandia Resort&Spa (pôvodne rekreačný súbor Rybníčky) s výhľadom na vrchy Kriváň a Chopok a v susedstve rekreačných centier Aquapark Tatralandia i priehradnej nádrže Liptovská Mara.
Veža Nivy Tower držala status najvyššej budovy na Slovensku tri roky. Kancelársky objekt od developera HB Reavis získal tento prívlastok v roku 2020, keď bola stavba oficiálne dokončená. Firma sľubovala, že na streche Nivy Tower vznikne vyhliadková reštaurácia pre verejnosť. Zo sľubov napokon nebude nič. Developer namiesto reštaurácie vytvoril luxusný eventový priestor.
V obci Malý Slavkov (okres Kežmarok) má vyrásť rekreačný projekt Kráľovské vrcholy, v rámci areálu golfového ihriska Royal Valley Golf Club. Za architektúrou chát na piatich pozemkoch je bratislavský ateliér topinka architekti. Územný plán nebolo treba meniť, projekt vychádza z územného plánu tvoreného pre lokalitu Royal Valley.
Na mape udržateľných butikových hotelov minulý rok pribudol malý škandinávsky rezort, pre ktorý bolo okolité prostredie bonusom a výzvou zároveň.
Mestečko Bojnice je známe kúpeľmi, Bojnickým zámkom a najstaršou ZOO na Slovensku. S tým súvisí rozvoj turistického ruchu a služieb domácim obyvateľom a návštevníkom v regióne hornej Nitry, ktorý bol desiatky rokov známy najmä ťažbou hnedého uhlia.
Vznikol v 70. rokoch minulého storočia a dnes ide o nevýraznú a schátranú stavbu, ktorá sa v lokalite plnej reklamného smogu stráca. Investor sa však svojho sna zrekonštruovať hotel Avion nevzdáva a minulý rok ohlásil reštart. Ako sa zdá, druhý pokus prináša ovocie a projekt obnovy socialistickej budovy na polyfunkčný objekt konečne získal dôležité rozhodnutie.
Hlavné mesto plánuje zbúrať hotel Flóra v bratislavskom rekreačnom areáli Zlaté piesky. Vyplýva to z výzvy na predkladanie ponúk, ktorú mesto zverejnilo vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO).
Bratislava sa nerozvíja len budovaním nových projektov a rekonštrukciami historických pamiatok či verejných priestorov. Dôležité je tiež konať v prípade neobývaných a zväčša schátraných budov, ktoré ohrozujú obyvateľov mesta – a to zbúraním objektu. Presne takýto osud čaká býval hotel Flóra na Zlatých pieskoch, ktorý má už takmer 50 rokov. Posledné roky výrazne chátra a Bratislava sa ho chce zbaviť.
Štyri apartmánové domy sú súčasťou rozvíjajúceho sa areálu rekreačného rezortu Demänová village. Architektúra a výraz objektov vnáša do lokálnej horskej architektúry jednoduchosť a striedmosť výrazových prostriedkov.
V chránených územiach či mimo nich, pri rozhodovaní o zásahoch do prírodne a kultúrne hodnotných miest a krajov chýba dôrazný hlas tých, ktorí rozumejú krajine: jej funkciám a kráse, skladbe a dimenziám, vnímajúcich ducha miesta a jeho odraz v kultúre miestnych obyvateľov.
