Hrad Ľupča so šancou na poriadny hrad
Hrad Ľupča nefiguruje medzi najväčšími hradmi na Slovensku, no svoju popularitu stavia na pevnejších hradných múroch: dlhovekosti a zachovanosti. Jeho dejiny sa podľa nových výskumov začínajú v polovici 13. storočia, čo znamená, že je jedným z najstarších kamenných hradov na Slovensku. A čo sa týka stupňa zachovanosti, „podobne zachované sú iba Oravský hrad, Zvolenský zámok a Krásna Hôrka,“ hovorí Ivan Gojdič, ktorý viedol architektonický výskum Hradu Ľupča. Od kráľovského hradu cez sídlo rehoľného rádu mníšok až po reprezentačné priestory súčasného investora. Priam vzorová premena funkcií a kvalitná rekonštrukcia, ktorá je stále v procese.
V súlade s pamiatkarmi
„Ide o objekt, ktorý ponúka poslednú šancu urobiť naozaj poriadny hrad,“ zdôrazňuje v rozhovore kastelán Hradu Ľupča Peter Mosný a intenzívne, no pritom odborne koordinované práce na jeho rekonštrukcii mu dávajú za pravdu. Aj generálna riaditeľka Pamiatkového úradu SR PhDr. Katarína Kosová privítala, že doteraz sa pri rekonštrukcii nerobili zásahy v rozpore s platnou legislatívou a odporúčaniami pamiatkarov. Nový majiteľ hradu – Železiarne Podbrezová, a. s. – si dokonca zriadil tzv. revitalizačnú komisiu, v ktorej sú aj zástupcovia Archeologického ústavu SAV, reštaurátori, kunsthistorici a pamiatkari. „Prijaté rozhodnutie je teda výsledkom dialógu celého kolektívu,“ hovorí Peter Mosný. „Samozrejme, dokážeme sa navzájom aj pohádať, ale v zásadných veciach sa pokračuje podľa záverov tejto komisie.“
Aký je teda stav sanácie pamiatkyω Počnúc rokom 2002, keď hrad kúpil nový majiteľ, boli zrekonštruované všetky strešné krytiny na hornom a dolnom hrade. V rámci obnovy sa pristúpilo k analogickej rekonštrukcii. Horný hrad sa prekryl kovovým materiálom (titánzinkom) vo forme kosoštvorcových šablón a dolná časť tzv. Gizelinho domu pochádzajúceho z konca 19. storočia zase pálenou keramickou krytinou typu bobrovka. K zaujímavostiam patrí, že tvarom ide o pôvodnú barokovú bobrovku, ktorú archeologickým výskumom objavil práve Peter Mosný. Gizelin dom je pomenovaný podľa rakúskej arcivojvodkyne a bavorskej princeznej, najstaršej dcéry Františka Jozefa I. a cisárovnej Sissi. V ňom sa nachádza aj veľká Gizelina sála s obrazom arcivojvodkyne, pričom na konci 19. storočia tu bol umiestnený štátny sirotinec.
V súčasnosti sa rekonštruuje dolné nádvorie, opravujú sa hospodárske budovy, najmä z obdobia baroka, a rekonštruuje sa neogotická prístavba v romantizujúcom štýle. Podľa kastelána sa však rešpektuje aj tento umelecko-historický názor z druhej polovice 19. storočia, pričom sa odmietajú efektné novotvary. „V budúcom roku by sme chceli pokračovať vo vydláždení dolného nádvoria a dokončiť juhozápadnú časť hradieb,“ hovorí Peter Mosný. „Tak by sa mohol ukončiť dolný dvor so všetkými stavbami a potom by sa mohlo pristúpiť k obnove vstupu do horného hradu a k obnove samotného horného hradu.“
S rekonštrukciou sa súčasne uskutočňuje aj historický a architektonický výskum, ktorý sa momentálne sústreďuje na hradnú kaplnku prerobenú v barokovom slohu na konci 17. storočia a vstupnú bránu hradu. Následne sa na tieto objekty vypracuje projekt na reštaurovanie a po schválení všetkých príslušných orgánov by sa mohol zrealizovať. Podľa Petra Mosného archeologický výskum doteraz potvrdil všetky hypotézy odborníkov a neodhalil neočakávané objavy. „Odkrývame a konzervujeme takú architektúru, ktorá bude zaujímavá,“ približuje reštaurátorskú metódu Peter Mosný.
Nekomerčné využitie
„Hrad bol vo veľmi zlom stave, jeho schátranie bolo v značne pokročilom štádiu, ale videl som už aj horšie stavy,“ opisuje situáciu spred niekoľkých rokov Ing. Pavel Fekiač, predseda predstavenstva realizačnej firmy I.K.M. REALITY – STAVING Banská Bystrica, a. s., ktorá neogotickú časť a hospodárske objekty pri hradnom múre s nádvorím rekonštruuje v pozícii generálneho dodávateľa. „Predchádzajúci majiteľ si totiž svojrázne upravoval jednotlivé miestnosti, ktoré sme museli len s veľkou námahou dávať do prijateľného stavu.“
Generálneho dodávateľa si investor vybral v súťaži, pričom svoju prácu úzko koordinoval s Krajským pamiatkovým úradom v Banskej Bystrici, aby sa dodržala pôvodnosť hradu. Náročnosť rekonštrukčných prác podmieňoval aj spomenutý historický výskum, ktorý zároveň zvyšoval ich náklady.
Generálny dodávateľ bol okrem úpravy priestorov do pôvodného stavu zodpovedný aj za sanačné omietky vonkajšej fasády a vnútorných stien, realizáciu parketových podláh, dlažieb, elektroinštalácií a ďalších nevyhnutných úkonov. Takmer 80 % realizovala spoločnosť vlastnými kapacitami. „Zvyšok zabezpečovali ďalší dodávatelia, ku ktorým patrili aj firmy špecializujúce sa na štukatérske práce a reštaurovanie nástenných malieb,“ dopĺňa Pavel Fekiač. „Spomínam si však, ako sme sa natrápili s technológiou nových omietok, aby zodpovedali tým pôvodným.“ Výsledok je však veľmi kvalitný, čo ocenila aj odborná porota na súťaži Baumit fasáda roka 2006, kde v kategórii Sanácia získala rekonštrukcia Hradu Ľupča hlavnú cenu.
Celková obnova hradu by mala byť podľa kastelána ukončená o niekoľko rokov. Nový majiteľ plánuje využívať stredovekú časť hradu prevažne nekomerčne. Uvažuje sa o zriadení stálej expozície z obdobia rozkvetu hradu, galerijných priestorov, konferenčnej sály. Neogotická dolná časť hradu ponúkne spoločenské priestory na bankety, recepcie, svadby, ale aj politické stretnutia na medzinárodnej úrovni.
Ľudo Petránsky
Foto: I.K.M. REALITY – STAVING Banská Bystrica, a. s.
