Pivovar Stein

pivovar stein

Stotridsaťpäť rokov bežala výroba piva v pivovare založenom v roku 1873 bratmi Alexandrom a Bernátom Steinovcami. V roku 2008 pivovar ako priemyselný objekt skončil. V územnom pláne z roku 2007 mesta však 3 hektáre územia naďalej ostávali ako priemyselná zóna. Aj preto je dnes z bývalého pivovaru ruina. Z pivovaru asi neostane zachované nič, čo by pripomínalo jeho slávnu minulosť.

Prvá zmienka o výrobe piva v Bratislave pochádza z roku 1477. Najslávnejším pivom sa stalo až pivo Stein, ktoré bol známe aj pod inými názvami. Pivo sa vyrábalo v areáli medzi ulicami Legionárska, Blumentálska a Bernolákova. Vzhľadom na nové technológie a modernizáciu výroby prešiel pivovar viacerými etapami výstavby. Od začiatku bola jeho súčasťou aj populárna reštaurácia, najprv priamo v areáli pivovaru, neskôr na Krížnej ulici (dnes čínska reštaurácia). V medzivojnovom období viedli pivovar Hugo a Emil Steinovci, ktorí najmä v spolupráci s architektmi Fridrichom Weinwurmom a Ignácom Vécseiom zanechali v Bratislave rad významných stavebných pamiatok. Éra Steinovcov sa skončila v roku 1948, keď bol pivovar znárodnený. Vznikli Západoslovenské pivovary, n. p., ktorých súčasťou sa stal aj vtedy ešte fungujúci Meštiansky pivovar na Rybnom námestí.

Začiatok 50. rokov minulého storočia priniesol výstavbu viacpodlažného objektu spilky (časť pivovaru, v ktorej prebieha kvasenie piva), ktorého strechu tvorí prvá škrupinová konštrukcia takého veľkého rozsahu na Slovensku. Bol pokrytý medeným plechom a donedávna bol dominantou celého objektu. Jeho autorom bol architekt Herbert Zrnovský, autor mnohých priemyselných závodov na celom Slovensku. V pivovare sa však neustále prestavovalo a dostavovalo. Prvá výrobná hala bola postavená v roku 1942, v 50. rokoch sa dostaval sklad a administratívna budova a predajňa, v rokoch 1967 až 1969 laboratóriá a štvorposchodový objekt, tzv. semispilka, a nakoniec v roku 1988 aj ďalšie dve výrobné haly. V areáli sa nachádzajú zaujímavé tehlové pivnice, ku ktorým neskôr pribudli ešte ďalšie betónové.

Zámery luxemburskej spoločnosti ORCO Property Group vybudovať na území pivovaru nový komplex s bytmi, hotelom a administratívnou budovou narážal na územný plán, ale aj na výhrady k výškovým budovám. Viaceré rozpracované štúdie sa skončili v koši. Uvažovalo sa aj o tom, že sa tu ponechá malý pivovar s viacerými štýlovými reštauráciami a luxusným hotelom. Kríza prinútila developera rozmýšľať iným spôsobom. Brániť súčasný stav a odmietať rozvoj tohto cenného územia nemá už dnes zmysel. Treba hľadať cestu na zachovanie spomienky na slávny pivovar, ale už v novom kontexte. Takáto cesta určite existuje.

Tohtoročná rubrika Nadčasovej architektúry venovaná miznúcim priemyselným pamiatkam sa končí. Problém však ostáva naďalej. Hľadanie cesty, ako zachovať priemyselné dedičstvo a vdýchnuť mu nový život, bude zložité. Hľadanie rozumného kompromisu medzi novým a starým je veľmi ťažké, hoci už dnes pre nás nie je problém vidieť podobné príklady vo svete a študovať ich. Ak sa to nenaučíme, bude to na našu škodu.

Herbert Zrnovský
(1909 – 1975)
Jeden z najplodnejších autorov priemyselných stavieb v oblasti potravinárskeho priemyslu na Slovensku. Architektúru študoval v Brne ako štipendista Bratislavskej cvernovej továrne, štúdium ukončil v roku 1936. Pracoval u M. M. Harminca, v roku 1943 založil vlastnú kanceláriu. Po roku 1945 pracoval v ateliéri E. Kramára a Š. Lukačoviča, po znárodnení vo Stavoprojekte v Návrhovom stredisku pre priemyselné stavby. Od roku 1955 pôsobil v Potravinoprojekte. K jeho prácam patrí napríklad tzv. Chlebostroj – závod veľkopekárne v Bratislave, Aurovit – závod na kŕmne zmesi a antibiotiká v Bolerázi, pekárne na Myjave, v Hnúšti aj v Prievidzi, cukrovary v Trebišove a Rimavskej Sobote, Slovškrob v Spišskej Novej Vsi, viaceré konzervárne, mäsokombinát v Košiciach a mnohé ďalšie.

TEXT: PROF. ŠTEFAN ŠLACHTA
FOTO: DANO VESELSKÝ

Článok bol uverejnený v časopise ASB.

Komentáre