Imrichov seminár v Bratislave obnovili, vznikli v ňom administratívne priestory
Ranobarokový Imrichov seminár (pôvodný latinský názov Collegium Emericanum) sa stal súčasťou zástavby Kapitulskej ulice pred polovicou 17. storočia na mieste dvoch stredovekých parciel.
Najväčšie zmeny objektu prebehli dôsledkom adaptácií počas celého 20. storočia, keď už budova neplnila svoju pôvodnú funkciu kňazského seminára. Po odsťahovaní posledného nájomcu v roku 2017 bola pre ďalšie využitie budovy nutná komplexná obnova.
Rímskokatolícka cirkev, ako investor obnovy objektu, uvažovala využiť objekt v súlade s predchádzajúcimi funkciami – ako sídlo cirkevnej inštitúcie doplnené tromi apartmánmi pre hostí. Toto zadanie bolo v priebehu projektu upravené na administratívne priestory bez bližšej špecifikácie budúceho užívateľa s tromi apartmánmi krátkodobého ubytovania.
„Z pamiatkového hľadiska malo ísť o prezentovanie pôvodného vzhľadu budovy seminára v barokovej podobe podľa návrhov pamiatkovej obnovy z dvoch predošlých architektonicko-historických výskumov,“ približuje za architektov Ing. arch. Pavol Čechvala. „Navrhované stavebné úpravy predpokladali len malé zásahy do pôvodnej dispozície.“
Adaptácia priestorov
Priestory 1. PP boli adaptované na vínnu pivnicu s toaletami a so zázemím. Na 1. NP sa nachádza recepcia prístupná z podjazdu a dve kancelárie s príslušenstvom. Súčasťou dvora je aj otvorený priestor garáže a historická podzemná pasáž, ktorá v minulosti viedla k hradbám.
Na 2. NP sa nachádzajú dve menšie kancelárie a najväčšia miestnosť v budove využiteľná ako veľkopriestorová kancelária alebo zasadacia, či prednášková miestnosť. Vonkajšia pavlač vedie do záhrady, ktorá leží na streche garáže a na klenbe historickej pasáže. Na 3. NP boli priestory, ktoré sa aj pôvodne využívali na prechodné ubytovanie, upravené do podoby dvojizbového apartmánu. Okrem neho sú tam tri kancelárske priestory.
Najväčšie zmeny dispozície zaznamenal podkrovný priestor 4. NP. Na zachovanie historického krovu vrátane väzných trámov tu bolo treba vytvoriť zdvojenú podlahu na drevenej konštrukcii, ktorej priestor bol využitý na vedenie nových rozvodov.
V priestore, ktorý sa pôvodne využíval ako sklad, vznikli dva dvojizbové apartmány. Na presvetlenie miestností boli vytvorené štíhle strešné okná bez zásahu do pôvodných krokiev, ktoré nahradili malé a nevyhovujúce vikiere.
Stavebné a reštaurátorské úpravy
„Zo stavebnotechnického hľadiska išlo okrem úprav dispozície najmä o odstránenie dlhotrvajúcich problémov stavby a o záchranu historicky hodnotných prvkov,“ pokračuje Pavol Čechvala.
„Rozsah prác zahŕňal odstránenie nevhodných cementových vrstiev omietky, sanáciu vlhkosti historických murív, nové interiérové a exteriérové okná a dvere podľa dobových analógií, povrchové a materiálové úpravy v interiéri aj v exteriéri.“
Ako dodáva architekt Čechvala, do rozsahu reštaurátorskej alebo umeleckoremeselnej obnovy boli zahrnuté viaceré prvky, napríklad oprava kamenného schodiska v celom rozsahu, kamenné portály hlavnej brány, dverí, okien aj vykurovacích otvorov, kované mreže na oknách uličnej fasády či zábradlie na dvorovej pavlači. V niekoľkých miestnostiach bola obnovená výmaľba v pôvodnej farebnej škále a ornamentike.
Článok bol publikovaný v ASB Špeciáli TOP 50 01/2021.
