Cez verejný priestor až po architektúru. Študenti navrhovali nábrežie v Trenčíne
Vertikálny ateliér Fejo & Hanáček sa svojím názvom „Between“ profiluje s cieľom prepájať komplexné urbanistické riešenia s kvalitnými architektonickými návrhmi. S týmto cieľom oslovili na spoluprácu vedúci architekti Ing. arch. Katarína Fejo, PhD., a Ing. arch. Tomáš Hanáček, PhD., opakovane mesto Trenčín.
Kým v minulom roku študenti vertikálneho ateliéru spracovávali svoje zadania na tému revitalizácie industriálneho dedičstva návrhom potenciálneho rozvoja brownfieldu bývalého priemyselného závodu Merina, v tomto ročníku sa mladí architekti venujú bluefieldu mesta Trenčín – revitalizácii trenčianskych brehov rieky Váh.
Zadanie
Spracované návrhy prinášajú pohľad na rozvoj mesta Trenčín s využitím metódy urbánnej akupunktúry. Študenti šiesteho ročníka mali v tomto semestri za úlohu samostatne spracovať svoj návrh rozvoja mesta. Koncepciu spracúvali v zadaných mierkach: XL – mesto a región, L – akupunktúra mesta Trenčín, M – riešenie vybranej lokality, S – návrh verejného priestoru vybranej zóny.
Študentky štvrtého ročníka spracúvali zadania v mierkach M a S pre zadanú lokalitu polostrova vymedzeného Váhom a Kočkovským kanálom. V nasledujúcom letnom semestri budú študenti a študentky diplomantského ročníka spracúvať architektonický návrh vybraných objektov v rámci riešených území a študentky bakalárskeho ročníka urbanisticko-architektonický návrh a technické riešenia vybraných verejných priestorov.
Syntézou výsledkov analýz si každý vyšpecifikoval svoju tému akupunktúrneho zásahu a koncept riešenia vybranej zóny nábrežia. Každá navrhovaná lokalita tak prináša rôzne atmosféry. Zóny na seba nadväzujú a spoločne pokrývajú celú dĺžku toku rieky Váh v meste.
Územie Skalka – Opatová
Severný rozvojový smer mesta Trenčín ponúka relatívne rozsiahlu plochu pred obcou Opatová. Natália Marková vo svojom návrhu rieši potenciál rozvoja zóny pomocou agroturizmu a rekreácie.
Zuzana Mihaľová prišla s návrhom zatraktívnenia pútnickej cesty s akupunktúrnymi vstupmi v prierezovej časti od mesta Trenčín cez pútnické miesto na Skalke až po kláštor jezuitov. Vzhľadom na urbanistický kontext sa oba projekty prepájajú a zároveň významne formujú kultúrnu krajinu a rozvíjajú prírodný charakter územia.
Rekreačný polostrov pri Sihoti
Návrhy pre lokalitu polostrova medzi Kočkovským kanálom a korytom Váhu spracovávali štyri študentky vertikálneho ateliéru – Natália Hollá, Patrícia Hrehušová, Klaudia Ovadová, Adela Tichá.
Svojím charakterom je polostrov jednoznačne predurčený na svoje súčasné využitie ako rekreačné územie Trenčína. Vzhľadom na svoju výhodnú polohu, prepojenie na mesto a jasne determinované záplavové územie študentky overovali rôzne urbanistické štruktúry a funkčnú náplň polostrova.
Od centra k Ozete
Kristián Ján Vidíš sa v rámci svojho návrhu zameral na lokalitu, ktorá bola zadaním aj v rámci medzinárodnej ideovej urbanistickej súťaže Trenčín – mesto na rieke, s rozšírením na opačný breh Váhu. Centrálna časť mesta na oboch brehoch Váhu v mieste starého železničného mostu patrí ku kľúčovým mestotvorným priestorom mesta.
Bývalým textilným závodom OZETA by mohol pomôcť prinavrátiť zašlú slávu návrh rozvoja areálu ako kultúrneho spotu s variabilnými verejnými priestormi pre kultúrne a komunitné účely s ťažiskom v navrhovanom objekte galérie od Veroniky Mesíkovej.
Funkciu galérie navrhuje v jednej z bývalých výrobných objektov závodu. Transformácia industriálneho územia sa nachádza na križovatke lužného luhu a novonavrhovaného komunitného bývania.
Priemyselná štvrť Zlatovce
Mestská zóna Zlatovce na pravom brehu Váhu má od starého železničného mosta až po začiatok Biskupského kanála charakter prevažne priemyselnej štvrte. Individuálne názory na rozvoj tohto územia prináša štvorica diplomantov Bohdan Hollý, Tomáš Danko, Patrik Domanický a Andrej Vojtko.
Na prvý pohľad je možné čítať v návrhoch spoločný znak – prísny urbánny grid, nadväzujúci na súčasnú objemovú štruktúru. Druhý pohľad otvára rôznorodosť spájania dvoch brehov Váhu, stávajúcej a novonavrhovanej mestskej zástavby prepájaním zeleného nábrežia rieky s protipovodňovou hrádzou.
Záverom
Rozmiestnenie riešených lokalít má svoje špecifiká a aj danosti. Nejde len o čisto urbanizované prostredie husto zastavaného územia mesta, ale územie s významným prírodným charakterom. Cieľom bolo, aby vznikli projekty, ktoré majú výrazovo a typologicky iný charakter, ale zároveň sú na jednom toku rieky, na nábreží Váhu a sú súčasťou identity mesta Trenčín.
„Takýto prístup k urbanizmu je oveľa dôležitejší, umožňuje rozvoj, otvára nám myšlienky na špecifikum tohto priestoru,“ ocenil návrhy počas verejnej prezentácie projektov architekt Peter Gero (Nemecko/Slovensko).
Pri pomyselnom spojení návrhov vieme vytvoriť svojím spôsobom komplexný návrh, ktorý vie aktivizovať mesto v rôznych pozíciách a s rôznymi podnetmi. Architekt Pavel Hnilička (Pavel Hnilička Architekti, ČR) ostal počas prezentácie návrhov príjemne prekvapený:
„Posielam pozdrav z Prahy. Toto je skvelé. Ide o krásne projekty,“ povedal pri porovnaní prác so študentmi z čias, keď učil. Vyzdvihol kladenie si otázok: Čo je zadaním a aký program by ho mal naplniť, ako aj uvažovanie v širšej mierke.
Svetovo oceňovaný architekt Patrick Verhoeven (MANDAWORKS, Švédsko) poznamenáva: „Za každým návrhom je príbeh. Tieto príbehy a ich interpretácia do návrhov verejných priestorov je z projektov jasne čitateľná. Pôsobivé práce.“
Ako podotkol aj hlavný architekt mesta Trenčín Martin Beďatš, kvalitu práce a návrhov neovplyvnila počas pandémie ani práca na diaľku. Ako ateliér sme v spolupráci s mestom Trenčín stáli pred komplexnou úlohou „Akupunktúra nábrežia. Bluefield rieky Váh“.
Veľký urbanizmus, mestská mierka cez verejný priestor až po architektúru – prechádzka problémom bola rovnocenná pre každého jednotlivca. S problémom a potenciálom prichádzajú vízie, ktoré sú odzrkadlené v jednotlivých návrhoch.
Jednotlivé práce sú zverejnené online na fad.stuba.sk a issuu.com.
