Diplomatpark nielen pre diplomatov

Medzi Bratislavským hradom a Slavínom sa nachádza jedna z najlukratívnejších štvrtí hlavného mesta. Zástavbu v tejto oblasti na úpätí kopca tvoria prevažne rodinné domy a lokalita disponuje všetkým, čo si len človek v meste môže priať – výhľadom na mesto alebo na Dunaj, blízkosťou centra a ľahkou dostupnosťou dopravy. Najväčšou devízou je však množstvo zelene a vidiecky ráz, ktorý zástavba rodinných domov evokuje. Práve v tejto časti, pre množstvo ambasád a veľvyslanectiev  prezývanej aj diplomatická štvrť, vznikol bytový dom Diplomatpark.

Zodpovednosť obyvateľa
Myšlienkou na odkúpenie prázdneho pozemku nad vodárňou na Mudroňovej ulici sa investor prvý raz začal zaoberať už pred desiatimi rokmi. „Vtedy som však ešte nemal dostatok finančných prostriedkov a navyše som ani nevedel, kto pozemok vlastní,“ hovorí inžinier Peter Pochaba, konateľ investičnej spoločnosti PPM IMMO, s. r. o. „Život ale zariadil, že sme sa úplnou náhodou stretli v správnom čase, slovo dalo slovo a pozemok som odkúpil asi pred šiestimi rokmi,“ dodáva. Juhozápadná orientácia, poloha a výhľad na Dunaj a do okien Bratislavského hradu predurčovali pozemok na dôkladne premyslený projekt. Ako každá stavba, aj táto totiž mohla svoje okolie zohaviť, rovnako ako aj skrášliť. K zodpovednému prístupu istotne prispel aj fakt, že investor v oblasti žije a má k nej vzťah – nevybudoval by teda niečo, „okolo čoho by musel každý deň chodiť s pocitom hanby“.

Víťaz – zóny a balkóny
Aby si investor vybral čo najlepšie, na architektonický návrh usporiadal selektívnu súťaž. Vybral si troch architektov, ktorých prácu poznal a všetky návrhy finančne ohodnotil. „Nakoniec sme sa rozhodli pre návrh architekta Petra Janča a kolektívu z ateliéru Brumi Uno Conslulting, ale musím povedať, že o jeho víťazstve nad návrhom architekta Petra Kucharoviča, ktorý skončil na druhom mieste, rozhodli naozaj malé detaily,“ hovorí Peter Pochaba.

„Pri súťažnom návrhu sme stavili na veľkoryso riešené priestory bytov a na ich rozdelení do zón podľa používania jednotlivých miestností,“ opisuje vytváranie víťazného návrhu architekt Peter Jančo. Architekti rozčlenili byty na dennú a nočnú časť, pričom denná – čiže kuchyňa, obývačka a spoločenské priestory – je orientovaná na juhozápadnú stranu smerom k Dunaju a nočná časť, naopak, smerom k ulici. Podľa slov architekta pritiahli investora na stranu svojho návrhu aj vďaka balkónom, ktoré sú vysunuté až tri metre. „Na prvý pohľad to nevyzerá ako žiaden zázrak, ale balkóny nie sú priamo spojené s konštrukciou. Sú predelené tepelnoizolačným systémom, čo predstavovalo zaujímavý problém pre statikov,“ opisuje riešenie architekt.

Nájomné byty pre cudzincov
Bytový dom sa skladá z jednoduchej základnej hmoty, kopírujúcej mierne sa zvažujúci terén. Z uličnej strany sú na základnej nenápadnej hmote ukotvené tri páry štvorcov, ktoré hmotu fasády odľahčujú a logicky ju členia do troch traktov, v ktorých aj v skutočnosti funguje. Rozčlenenie na tri celky je potvrdzuje zasklenými reliéfnymi schodiskami, ktoré časti od seba oddeľujú. „Zvolili sme formu, ktorá je typická pre túto oblasť. Chceli sme dosiahnuť perforovanie hmoty, aby objekt nevytváral masu, ale zapadol do prostredia,“ vysvetľuje architekt Peter Jančo.

Vonkajší vzhľad objektu do veľkej miery ovplyvnil aj územný plán zóny so zachovaným pôvodným oporným múrom, ktorý sa vinie hore ulicou od vodárne. Je prerušený len dvoma nevyhnutnými vchodmi do objektu. Architekti sa tiež museli riadiť indexom zastavanosti a podlažných plôch, koeficientom zelene a podobne – v dôsledku však bol ich hlavným mantinelom samotný zámer investora – vytvorenie kvalitného rodinného, vilového bývania v bytoch. „Územný plán hovoril, že na tomto mieste má byť postavené rezidenčné bývanie a my sme vychádzali z myšlienky, že vzhľadom na lukratívnu polohu by mohlo byť určené pre diplomatov, respektíve pre cudzincov pracujúcich pre nadnárodné spoločnosti a ich zahraničných hostí,“ ozrejmuje investor Peter Pochaba. Od tejto myšlienky sa odvíjal aj názov objektu, ktorý však nemá byť pre domácich záujemcov limitujúci. Investor však tieto byty postavil ako nájomné a tento druh bývania nie je na Slovensku príliš bežný – bolo preto oveľa pravdepodobnejšie, že takéto nájomné byty budú vyhľadávať i tak skôr cudzinci. „Od začiatku sme uvažovali nad tým, že to budú nájomné byty. Pozemok a aj samotný objekt sú devízou, ktorá bude mať hodnotu vždy a časom možno bude aj stúpať na cene. Ide o jednu z najlukratívnejších častí Bratislavy, kde je voľných pozemkov už dlho nedostatok a navyše pre špecifický skalnatý terén je už dnes jasné, že na juhozápadnej strane nikdy nebude stáť ďalšia stavba, ktorá by bránila vo výhľade. Vedeli sme však aj to, že väčšina Slovákov chce byty vlastniť a nie prenajímať, takže sme sa začali orientovať na luxusné byty pre vyššiu vrstvu zo zahraničia,“ vysvetľuje investor.

Podzemie alebo poschodie?
Uličnú fasádu spestruje zeleň, ktorej veľká časť zostala stavbou nedotknutá. Pred oknami spální a zasklenými stenami schodiska sa týčia voňavé borovice, dodávajúce objektu dovolenkový nádych. Príjemným dojmom pôsobí aj schodisko, ktoré sa vinie od vstupnej brány v opornom múre až ku vchodom do jednotlivých častí domu – vytvára meandre ako zvlnená rieka a je orámované nepravidelne vysokým múrikom, ktorý kopíruje zvažujúci sa terén. Objekt má prízemie,  dve nadzemné a dve podzemné podlažia. V suteréne sa nachádza 32 parkovacích miest, pričom bytov v objekte je 16 – každá domácnosť má teda k dispozícii dve parkovacie miesta. „Suterén bol jedným z kameňov úrazu tohto projektu, pretože vyvolal mnoho diskusií v radoch odporcov stavby. Tvrdili, že je to nadzemné, a nie podzemné podlažie. Pravda však je, že suterén je včlenený do zložitého skalnatého terénu, ktorý sa zvažuje, a v najnižšie položenej časti stavby je jeho malá časť nad zemou. Norma však presne hovorí o tom, čo je a čo nie je suterén a my sme ju dodržali,“ vysvetľuje architekt Peter Jančo. Medzi dvoma podzemnými podlažiami sa autá premiestňujú autovýťahom.

Luxus na schodisku
Vchody do objektu sú umiestnené v deliacich oblastiach zasklených schodísk. Dostatok denného svetla kombinovaný s výhľadom na mesto a Bratislavský hrad dodáva aj týmto spoločným priestorom punc lukratívnosti – nehovoriac o vyslovene luxusnom materiálovom riešení. Schodisko je z lososovej žuly a pevné časti výťahovej šachty sú obložené zeleným mramorom. „Ide o druh mramoru rain forest green, ktorý sa vyznačuje výrazným žilkovaním. Jeho cena sa teda zvyšuje o pozornosť, ktorú musia obkladači venovať ich napájaniu,“ opisuje architekt zvláštny materiál. Dodáva, že jeho výberom chceli spolu s investorom dosiahnuť symboliku stromu, ktorého konáre, znázornené žilami, sa týčia do výšky a komunikujú tak s borovicami  v exteriéri. Farebná kombinácia zelenej a lososovej je trocha excentrická, no je to vec vkusu. Zaujme aj technické riešenie schodiskového priestoru. „Náš ateliér tradične preferuje riešenie trojhranného schodiska s výťahom uprostred,“ hovorí architekt. „Výhodou je, že výťah sa neopiera o žiadnu stenu bytu a neruší tak obyvateľov,“ dodáva. Výťahová šachta je celosklenená, takže aj z vnútra výťahu sú k dispozícii výhľady/ čo umožňuje vizuálny kontakt s okolitými priestormi. Pri vytváraní architektonického návrhu si investor stanovil podmienku, že z jedného schodiska môžu byť vstupy len do dvoch bytov, aby sa tak zachovala rodinná atmosféra stavby. Premyslene, no jednoducho riešené je kamuflovanie technických skriniek v rámci podesty – sú zakryté posuvnými dverami z mliečneho skla.

… a bolo svetlo. V kúpeľni
Priestory bytov sú naozaj veľkorysé a ich obytná plocha poskytuje nájomcom nie len estetickú, ale aj praktickú funkciu. Umožnila napríklad zabudovanie množstva úložných priestorov a systémov, ktoré sú snom každej domácej panej. Na riešení interiérov sa do veľkej miery podieľala aj inžinierka Eva Pochabová,  investorova manželka a konateľka investičnej spoločnosti. „Veľmi dôležité bolo pre nás nájsť riešenie, ktoré by umožnilo presvetlenie miestností umiestnených vo vnútri objektu, “ hovorí investor Peter Pochaba. Pozdĺžna dispozícia objektu a kolmá orientácia bytov na hlavnú os totiž spôsobila, že by napríklad sanita umiestnená v srdci bytov zostala bez prístupu denného svetla.

To však investor nechcel dopustiť a spoločne s architektom preto hľadal riešenie. Tým sa nakoniec stali dve átriá umiestnené rovnomerne (symetricky?) vo dvoch krajných krídlach objektu. Vďaka nim si teraz svetlo nájde cestu takmer do každého zákutia. „Vnútorné átriá umožňujú kúpeľne aj prirodzene vetrať a to je tiež jeden zo znakov rodinného bývania, ktorý sme chceli objektu dopriať,“ hovorí architekt Peter Jančo. „Máloktorá bytovka má kúpeľňu s oknom,“ dodáva. Celkový charakter bytov mal byť viac nasmerovaný k bývaniu v rodinnom dome ako k bytovému domu. „Byt s rozlohou viac ako 180 m² je už takmer rodinný dom – a to bol aj investorov koncept. Na druhej strane však v týchto nájomných bytoch môžu nájomníci žiť bez starostí, ktoré sú bežné pri prevádzke rodinného domu. Nemusia sa  starať o rozvody, o kotol a záhradu… Všetky tieto prevádzkové záležitosti zabezpečuje vrátnik/vrátnik sedí a kuká, kto prichádza a odchádza, ten nemá čas na inšô, dáme manažér?, ktorý je k dispozícii nonstop a stará sa o celú prevádzku objektu,“ vysvetľuje architekt Peter Jančo.

Nenápadná klasika
V interiéri prevládajú tradičné materiály – drevo a kameň. V prízemných bytoch je nedostatok výhľadu kompenzovaný roštovou terasou, ktorá voľne prechádza do malej záhradky. Byty na vyšších poschodiach majú zasa k dispozícii spomínané rozľahlé balkóny s výhľadom na Dunaj. Fasáda objektu zo strany záhrady sa od uličnej výrazne líši. Dominujú jej zasklené zábradlia balkónov s dvoma funkciami – esteticky odľahčujú hmotu objektu a zároveň nebránia prístupu denného svetla do miestností.

Materiálové riešenie exteriéru stavby sa odvíjalo najmä od zámeru architektov, ktorí chceli dosiahnuť eleganciu a nenápadnosť . „Uličnú fasádu tvoria jednoduché omietky, ale štvorcové útvary sú rozčlenené kompozitným materiálom trespa, ktorý sme spoločne s investorom vybrali v tmavotehlovom mramorovom vyhotovení,“ opisuje deliaci prvok okenných portálov architekt. Riešenie má opäť aj praktické využitie – sú v ňom zakomponované puzdrá na vonkajšie žalúzie. Tmavotehlová trespa ozdobuje aj záhradnú fasádu, v ktorej inak prevažuje antracitové sfarbenie a sklo. Nemožno však zabudnúť na hliník a na základnú hmotu celej stavby, ktorá je obložená tmavosivým bridlicovým kameňom. „Tento materiál sme zvolili aj preto, aby podčiarkol nenápadnosť základnej hmoty, ktorá takto akoby splývala s prírodným terénom,“ hovorí architekt.

Kríza podľa investora stavbu nezdržala – skôr konflikty s nespokojnými susedmi. „Nedohodli sme sa, ale keďže sme všetko robili v súlade so zákonom a územnými plánmi, stavba vznikla i tak – no s časovým posunom a komplikovanejšie,“ hovorí Peter Pochaba. Dodáva, že dosah finančnej krízy skôr pociťujú teraz, po ukončení stavby. „Riešime to tak, že sme pôvodne plánované ceny prispôsobili situácii a v súčasnosti ponúkame veľmi vysokú kvalitu za veľmi prijateľnú cenu.“ Prenajatých je v súčasnosti viac ako polovica bytov a investor jedným dychom dodáva, že ak by byty boli na predaj, dávno by boli vypredané. „Z uvedených dôvodov však o predaji zatiaľ neuvažujeme, aj keď v budúcnosti nevylučujem nič,“ hovorí. 

Diplomat Park Miesto / Location:  Bratislava, Mudroňova 3/B Využitie / Function:  Rezidenčné bývanie Architekti / Architects:  Ing.arch.Peter Jančo, Ing. arch. Eva Jančová PhD., Ing. arch. Zuzana Bžochová, Ing. arch. Ľubomír Šlachta Autor(i) urbanistickej štúdie / Author(s) of urban study: Ing. arch. Peter Jančo, Ing. arch. Eva Jančová, PhD. Investor: PPM – IMMO, s. r. o. Developer: PPM – IMMO, s. r. o. Prevádzkovateľ / Operator: LUX STAV, s. r. o. Stavebné povolenie / Building permit: 5/2007 Začiatok výstavby / Beginning of construction: 8/2008 Ukončenie výstavby / Completion of construction: 11/2009 Celkové náklady stavby € / Total construction costs €: 7 458 675 eur Etapa / Stage:  ukončené Plocha parcely / Lot area: 2 963 m2 Zastavaná plocha / Build-up area: 1 030 m2 Úžitková plocha / Usable area: 3 715 m2 Obostavaný priestor / Total space: 13 398 m3 Zeleň a ostatné plochy / Green space and other areas: 1 736 m2 Podlažná plocha / Floor area: 3 715 m2 Počet bytov v bytových domoch / Number of flats in blocks of flats:    16 Počet nadzemných podlaží / Number of above-ground floors:  prízemie + 2 Počet podzemných podlaží / Number of under-ground floors:  2 Počet podzemných parkovacích miest / Number of under-ground parking places: 32 Generálny dodávateľ / General contractor: Reding, a. s. Generálny projektant / General designer: BRUMI UNO CONSULTING, spol. s r. o. Geologický prieskum / Geological research: TerraTest, s. r. o. Organizácia výstavby / Construction organization: Reding, a.s., a. s. Statika / Statics: Ing. Kamil Molnár Základy / Foundations: Reding, a.s. Vonkajšie omietky / Exterior plaster:  Reding, a.s. Strešná krytina / Roofing: Reding, a.s. Spevnené plochy / Reinforced areas: Reding, a.s. Dlažby / Pavement:  Reding, a.s. Fasády / Facades:  Saint-Gobain Contruction Products, divízia Terranova Okná / Windows:  hliníkové, Pholy, s. r. o. Oplotenie / Fencing:  ABC Klima, s. r. o. Vykurovanie / Heating:   ABC Klima, s. r. o. Podlahové kúrenie / Floor heating: ABC Klima, s. r. o. Protipožiarna ochrana / Fire safety: Reding, a.s., a. s. Inteligentné systémy / Intelligent systems: Nsat, s. r. o., Sortec s. r. o. Elektroinštalácie / Wiring systems: Ivan Malák Meranie a regulácia / Measuring and regulation: ABC Klima, s. r. o. Slaboprúdové rozvody / Low voltage distributors: Ivan Malák Vzduchotechnika / Air conditioning: ABC Klima, s.r.o. Zdravotná technika, plynoinštalácie / Sanitary technologies, gas fittings:  ABC Klima, s. r. o. Nábytok / Furniture: vstavané šatníkove skrine – Best Interior Dvere / Doors: Sherlock – bezpečnostné, Gryff, s. r. o. – interiérové Sanita / Sanitary ceramics: ABC Klima, s. r. o.

Tamara Leontievová
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.