Poctivý mestský dom
Bezprostredné mestské prostredie a susedstvo významných stavieb slovenskej architektúry – taký kontext je pre architekta poctou aj výzvou. Z tohto tvorivého zázemia sa odvíja aj riešenie polyfunkčného domu, ktorý vyrastie na rohu Cintorínskej a Klemensovej ulice. Urbanic sa chce stať odkazom súčasnej architektúry na prvorepublikovú modernu a zároveň obohatiť zónu o nový organický rozmer.
Vrátiť človeka do mesta
„Nemáme v pláne vybudovať ďalšiu klasickú bratislavskú novostavbu s charakterom panelovej zástavby. Cieľom projektu Urbanic je vrátiť človeka do mesta – aby sa mesto na noc nevyľudňovalo, ale aby večer žilo. Aj z toho dôvodu sme komplex nepoňali čisto administratívne, ale veľkú časť sme vyčlenili funkcii bývania,“ hovorí Jozef Gazárek, projektový manažér objektu Urbanic.
Pre architektov Jara Hrivnáka a Jozefa Frajku základný oporný bod pri tvorbe konceptu predstavovala medzivojnová slovenská architektúra. „Rozvíjala mestský priestor a posúvala ho dopredu. Za pomerne strohou podobou stavieb sa skrýva dobre fungujúca dispozícia a rozmanité funkcie, počnúc bývaním pre sociálne slabších až po domy pre majetnejších, kiná, divadlá, kaviarne či galérie,“ vysvetľuje Jaro Hrivnák. Podobne aj cieľom tohto projektu je skĺbenie niekoľkých rôznorodých funkcií: mestský parter, škôlka pre deti, podzemné parkovanie, firemné kancelárske priestory a byty.
„Mali sme chuť vyskúšať si projekt poctivého mestského domu. Pri návrhu sme vychádzali zo zámeru odlíšiť jednotlivé funkcie a priznať ich v architektúre objektu. Výsledkom je premietnutie funkčných celkov objektu na fasádach domu. Prejavuje sa tu jednoznačný parter, odlišnosť polyfunkčných a bytových podlaží, uličných fasád a vnútrodvorovej fasády, či osobitné stvárnenie strešných bytov. Každá fasáda je navrhnutá tak, aby čo najviac reagovala na podmienky, ktoré vyplývajú z dispozičných vzťahov a orientácie na svetové strany,“ pokračuje Jaro Hrivnák.
Kompozícia
Objekt sa skladá z troch podzemných, siedmich nadzemných podlaží, z ktorých jedno je ustupujúce. Hlavná hmota domu je pre tvar, orientáciu a urbanistické vzťahy pozemku komponovaná v tvare písmena L, pričom sa rozdeľuje na dva významové celky – administratívu a bývanie. V podzemí je umiestnené parkovanie, pivnice, únikové cesty a technické priestory. Prízemie, prvé poschodie a časť druhého poschodia sa vyčlenili verejným kancelárskym priestorom a službám. Táto funkcia sa vo fasádach odzrkadľuje veľkými zasklenými plochami.
Funkciu bývania, ktorej patria zvyšné nadzemné podlažia, charakterizuje kompaktná hmota s pásovými otvormi a horizontálnym členením. Na fasádach sa táto črta prejavuje vrstvením bytových poschodí. Najvýraznejšie pritom ustupuje siedme nadzemné podlažie, a to na uličnej čiare Cintorínskej a Klemensovej. Hmota objektu tak pôsobí z perspektívy chodca nižším dojmom. Najvyššie podlažie sa odlišuje aj iným fasádnym materiálom. Kontrast transparentných plôch polyfunkcie a plných vrstevnicových hmôt bytových podlaží sa ukazuje na severnej a východnej fasáde.
Južnú a západnú fasádu zasa definujú horizontálne pásy balkónov, ktoré súčasne plnia funkciu slnolamov. Zo skrytých dispozícií budov vyplynul ďalší architektonický princíp, ktorý vychádza z organickej podstaty. „Rozhodli sme sa byty upraviť tak, aby sa načahovali za najkrajším svetlom na oblohe podobne ako sa rastlina otáča za svetlom. Vznikla tak určitá miera nepravidelnosti, ktorú sme priznali aj na fasádach. Farebnosť lomu svetla sme zasa využili v rámci dizajnu budovy. Každému bytu sa pridelila farba, ktorá je jeho identifikačnou črtou. Objavuje sa vo farebnom riešení interiéru bytu, ale aj vo výtvarnom odkaze na fasáde domu,“ opisuje koncept objektu Jaro Hrivnák.
Druhým oporným bodom, z ktorého architekti vychádzali, boli priame súvislosti so stavbou a jej lokalitou. Na jednej strane to bola smutná a anonymná atmosféra ulice, na druhej strane susedstvo s vnútorným dvorom gymnázia, ktorý v sebe ukrýva pozitívny náboj pre situovanie materskej školy v objekte Urbanicu. Predškolské zariadenie zároveň spĺňa podmienky magistrátu na tento polyfunkčný objekt. Autori riešenia ho zasadili na nádvorie a jeho zastrešenie navrhli ako vegetačnú plochu so svetlíkmi. „Dobrý architekt sa vždy poteší, keď svojou prácou môže miesto pre život ľudí spríjemniť a obohatiť, a nie ho ochudobniť,“ dodáva Jaro Hrivnák.
URBANIC
Miesto: Cintorínska-Klemensova, Bratislava
Využitie: bývanie, admistratíva, retail
Autori: Ing. arch. Jaro Hrivnák, Ing. arch. Jozef Frajka
Architekti: Ing. arch. P. Slovák, Ing. arch. T. Tholt
Investor: Dixia Sollaris, s. r. o.
Začiatok výstavby: 2009
Ukončenie výstavby: 2011
Plocha parcely: 1 400 m2
Zastavaná plocha: 1 400 m2
Úžitková plocha: 8 200 m2
Počet bytov: 24
Počet kancelárií: 6
Počet obchodných priestorov: 2
Počet nadzemných podlaží: 7
Počet podzemných podlaží: 3
Počet podzemých parkovacích miest: 61
Počet parkovacích miest v garáži: 17
Anna Salvová
Vizualizácie: Jaro Hrivnák, Jozef Frajka
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
