Partneri sekcie:

Luxusné bývanie pre náročných zákazníkov

Luxusné bývanie pre náročných zákazníkov

Hovorí sa, že „Berlín sa stavia z vody“, pričom sa nemyslí na topológiu, ale na logistiku. Tisíce člnov vozilo z tehelní v okolí pruského hlavného mesta tehly, z ktorých sa staval stredoveký, barokový a secesný Berlín. Typický vzhľad tehlového neomietaného škárovaného muriva však nesiaha do dávnej minulosti. Zo začiatku sa objavovalo ojedinele, napríklad na múroch pevností a ako prvý ho „uviedol do spoločnosti“ Karl Friedrich Schinkel. Napokon jeho žiaci Persius, Stüler, Wassermann a okolo roku 1900 Ludwig Hoffmann, vedúci mestského stavebného úradu, zaplavili mesto stavbami z tehlového muriva a takmer celý priemysel rozrastajúcej sa metropoly používal tento stavebný materiál.

Tak sa stalo, že ani pre berlínskych architektov obdobia skorej moderny a moderny nebola cudzia myšlienka neomietaného tehlového muriva. Kým inde prevládala „biela moderna“, napríklad Mies van der Rohe (Haus Lange), Erich Mendelsohn (Schaubühne a pod.), Peter Behrens (AEG), Hans Poelzig (Haus des Rundfunks a pod.), Hans Hertlein (Siemens) stavali významné trendové stavby, ktoré pokračovali v tradícii tehlových stavieb.

Keď dnes architekti ako Berlínčania Quick Bäckmann Quick stavajú obytné komplexy s viditeľnými tehlami, nadväzujú na tieto vzory, v tomto prípade prirodzene najmä na Haus Lange od Mies van der Roheho.

Jemný severný svah jazera Wannsee už pred vojnou poskytoval príjemné prostredie na bývanie, ale v šesťdesiatych rokoch zbúrali celú zástavbu na pozemku a postavili rehabilitačnú kliniku s jedenásťposchodovou budovou, ktorú však v roku 1997 museli opäť zatvoriť. V tom čase si architekti všimli tento pozemok, vypracovali koncepciu zástavby a za investora získali Petruswerk. Bola to skôr nezvyčajná cesta presadenia stavebného zámeru.

V tejto štvrti nachádzajúcej sa na južnom konci najväčšej súvislej vilovej zástavby v Európe neprichádzala do úvahy výstavba sociálnych bytov. Územný plán počítal len s čiastočnou zástavbou s indexom podlažnej plochy 0,33 a okrem toho sa malo zachovať veľké množstvo stromov.

Architekti sa rozhodli usporiadať byty koncentrovane do dvoch radov a polovicu areálu vybudovať ako súkromný park. Koncepcia umožnila vytvoriť 26 bytových jednotiek v rodinných domoch a dvojdomoch postavených tesne vedľa seba. Takmer by sa dalo hovoriť o radových domoch.

Na každý dom pripadá 700 m2 pozemku v hodnote „úctyhodných“ 350 000 eur, čo viedlo k celkovým nákladom vo výške takmer 650 000 eur. Táto suma nie je maličkosť, ale vzhľadom na polohu a v porovnaní s Mníchovom je to celkom mierna cena.

Oslovená sa cítila klientela trochu vyššej triedy, ktorej sa architekti venovali individuálne. Je tu päť odlišných typov domov, ale ani jeden z nich sa svojím vnútorným usporiadaním nerovná druhému a architektom zostalo málo možností realizovať svoju návrhársku prácu. Z hľadiska tvorivosti sa však podarilo zjednotiť zástavbu do zriedkavej rovnováhy medzi individualitou jednotlivých domov a jednotou architektonických prostriedkov. Urobil to hlavne materiál – krásne živá ostro pálená tehla klinker.

V podstate by sa zástavba zostavená zo stereometrických kociek, polohou a usporiadaním trochu pripomínajúca stuttgartské sídlisko Weißenhof, očakávala v podobe „bielej moderny“. Ale Mies van der Rohe napokon tiež navrhol „tehlový vidiecky dom“ pre Babelsberg v Postupime a postavil viacero víl z tohto materiálu a bol to tiež on, kto tento spôsob stavania podporoval. Miesove oceľové okná sú tu, samozrejme, z hliníka, aspoň na vonkajšej strane (ale aj sivé); lastúrové vápno z Thüringenu a biele vnútorné steny dopĺňajú skromnú paletu materiálu.

Domy stojace na úbočí majú vstup zväčša na strednej úrovni, pričom dolné poschodie možno oddeliť ako vlastnú bytovú jednotku. Veľké zasklené plochy vťahujú prírodu až do domu, poskytujú výhľad na jazero, ale umožňujú aj nazerať do bytov. Miestami preto budú potrebné obrastené optické clony medzi husto stojacimi domami, hoci len málokto z obyvateľov má v úmysle uzatvárať sa.

Obytný súbor so svojím atraktívnym celkovým vzhľadom, s udržiavanými voľnými plochami až po súkromný park a s mnohými možnosťami nadväzovať kontakty poskytuje najlepšie predpoklady na kolektívnu pohodu, bežnú v tejto príjmovej skupine. Pokračuje v najlepšej berlínskej tradícii stavania, ktorá má aj v súčasnosti potenciál modernej interpretácie.

Architekti: Quick Bäckman Quick & Partner
Miesto: Berlín – Wannsee, Nemecko
Realizácia: 2001 – 2002
Účel: obytné domy
Úžitková plocha: 6 000 štvorcových metrov
Investor: Petruswerk, Kath. Wohnungsbau mbh
Typ tehly: lícovky

Falk Jaeger

Prevzaté z knihy: Kol. autorov: Brick 04 – Brick Award 2004, Verlag Georg D. W. Callwey GmbH & Co. KG, München, Germany
KategórieBytové domy