Štefan Šlachta dorozprával príbehy slovenskej architektúry
prof. Ing. arch. Štefan Šlachta, PhD.
6. 12. 1939 Ružomberok – 26. 5. 2016 Bratislava
S niektorými faktami sa človek odmieta rozlúčiť. Napríklad s číslom v mobile. Pod jedným mám pripísané meno prof. Šlachta… Pamätám si na naše prvé stretnutie. Končil som vysokú školu a pripravoval som diplomovku o medzivojnovej avantgardnej architektúre v Českoskovensku. Bola jar 1989 a on práve pôsobil v Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti v Bratislave. Zorientoval ma v téme, poradil mi, vedel presne, kde aká budova stojí a od koho pochádza. Bol to jeden z mála kronikárov funckionalizmu na Slovensku takéhoto rozsahu. Fakty však neboli to najdôležitejšie, vždy vedel vyrozprávať príbeh, ktorý sa odohrával za fasádou domu. O čosi neskôr som sa s ním opäť pracovne stretol pri práci v časopise ASB. Bol členom redakčnej rady a pripravoval nám rubriku Nadčasová architektúra, kde mapoval to najlepšie z architektúry na Slovensku v 20. storočí. Robil to 10 rokov, uvažovali sme dokonca o knižnom vydaní. Približne pred dvomi rokmi už povedal, že to musí odovzdať iným, že už nevládze…
Architekt Ján M. Bahna napísal výstižne vo svojom nekrológu (SME 29. 5. 2016), že Štefan Šlachta objavil pre svet slovenskú architektúru. Áno, tento architekt s baťovskou výchovou (štúdium u prof. V. Karfíka) sa „zaslúžil o rozvoj slovenskej architektúry vo svete tak, ako doteraz málokto“. Aj s týmto zdôvodnením sa stal v roku 2004 laureátom ceny Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry. Ako dlhoročný prezident Spolku architektov Slovenska zorganizoval niekoľko dôležitých výstav (Impulse und Reflexion) a vydal záslužné knihy (Neznámi, známi; Návrat odídených). Od roku 1990 pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, pričom v rokoch 1994 – 2002 bol rektorom tejto školy. K jeho ďalším ponovembrovým aktivitám patrí aj mandát poslanca Národnej rady SR (1998 – 2002) a Úrad hlavného architekta Bratislavy (2006 – 2011). Autorsky sa podieľal na riešení Mosta Lafranconi v Bratislave, ktorý patrí medzi jeho najvýznamnejšie realizácie.
S niektorými faktami sa človek odmieta rozlúčiť. Preto si číslo v mobile s menom prof. Šlachtu ponechám. Veď čo keď mi zavolá, že do najbližšieho čísla ASB nám pripravuje článok o neznámom Jurkovičovom diele…
Ľudovít Petránsky
Foto: Dano Veselský
