Manželská dvojica architektov, Maria Ada Weber, rod. Valentková a Marian Weber, ktorí už vyše tridsať rokov žijú a tvoria vo Švajčiarsku, na svoj pôvod nezabudla a po roku 1989 preniesli časť svojej tvorby aj na Slovensko. Kostol Saleziánov don Bosca v Bratislave, ich prvé realizované dielo na Slovensku, bolo odmenené Medzinárodnou cenou SAV za rok 1999 a nomináciami na Jurkovičovu cenu a Stavbu roka 1998. Kláštor Milosrdných sestier sv. Vincenta v Bojničkách pri Hlohovci (2000) bol jedným z objektov, ktoré prezentovali slovenskú architektúru na výstave v Berlíne počas kongresu UIA 2002. Nový rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie vo Vígľaši, ich tretie sakrálne dielo, bol odmenený v celoštátnej súťaži Stavba roka 2006 cenou ABF Slovakia za originálne hmotovo — priestorové architektonické riešenie stavebného diela v centrálnej zóne sídla a nomináciou na Cenu Dušana Jurkoviča 2006.
Prečo ste na Slovensku realizovali práve sakrálne objekty?
Pretože sme zatiaľ dostali na Slovensku ponuky len na sakrálne objekty. Prijali sme ich s radosťou, lebo sú pre architektov určitou výzvou a zároveň šancou. Navrhnúť sakrálny objekt patrí medzi najkrajšie, ale aj najťažšie úlohy, ktoré od architektov vyžadujú viac ako iné stavebné objekty uplatnenie ich umeleckého talentu pri návrhu. Asi aj preto sa podľa slovenských kritikov architektúry dá len o niekoľkých nových kostoloch povedať, že obohatili slovenskú sakrálnu architektúru.
![]()
Priblížme si kostol vo Vígľaši. Ako dlho ste na ňom pracovali?
Realizácia kostola trvala necelé dva roky, ale nedostatok finančných prostriedkov sťažil a oddialil jej začiatok. Aj keď náš návrh kostola pred ôsmymi rokmi prešiel a obstál pred liturgickou komisiou na Biskupskom úrade v Banskej Bystrici, mali sme obavy z toho, či ho Vígľašania prijmú. Na naše prekvapenie architektúru kostola akceptovali, aj keď sa neskôr priznali, že si najprv museli na ňu zvykať, nakoľko ich predstavy kostola boli vtedy ešte veľmi tradičné. Teraz sú na ňu hrdí.
Museli ste prekonávať aj ďalšie prekážky pri realizácii svojho konceptu?
Áno, napríklad vtedy, keď investor chcel zmeniť strechu kostola na sedlovú. Nechceli sme na to pristúpiť, lebo zmena strechy by nielen negatívne ovplyvnila architektúru kostola, ale aj plánovaný svetlík by ako najdôležitejší zdroj denného svetla stratil svoju funkciu. Tešíme sa, že sa nám podarilo presvedčiť investora o správnosti pôvodného riešenia a architektúru ustrážiť natoľko, že ju teraz odmenili.
![]()
Ako vyzerala vaša vzájomná spolupráca? Bolo to ako pri každej inej stavbe alebo sa niečím odlišovala?
Vzdialenosť Vígľaš — Zürich je v dnešnej dobe relatívne malá a za našej osobnej neprítomnosti nám kontakt umožňoval telefón, fax a internet. Rozdiel nespočíval v priebehu práce, ale viac v spôsobe financovania. Všetky tri sakrálne diela, ktoré sme doteraz na Slovensku realizovali, boli financované väčšinou zo zbierok a milodarov. Výnimkou je kostol vo Vígľaši, kde najväčšou finančnou čiastkou prispel biskupský úrad v Banskej Bystrici, do ktorého diecézy patrí aj kostol vo Vígľaši.
Slúžil vám ako inšpiračný vzor nejaký iný kostol alebo bol návrh výsledkom vášho hľadania? Ako by ste opísali svoju architektonickú tvorbu?
Každý architektonicky návrh je výsledkom nášho hľadania. To však neznamená, že máme zatvorené oči a nevidíme diela iných architektov, ktoré nás môžu inšpirovať. Pozorne sledujeme práce svetových špičkových architektov a našu tvorbu ovplyvňuje aj prostredie, v ktorom žijeme. Snažíme sa tvoriť súčasnú architektúru, ktorá odzrkadľuje ducha doby. Náš cieľ je tvoriť jednoducho v čistých geometrických formách bez zbytočného okrášľovania. Pochopili sme, že aj v architektúre platí, že menej je viac.
Mohli by ste spomenúť príklad súčasného sakrálneho objektu, ktorý vás najviac oslovil?
Za najkrajší príklad sakrálnej architektúry za posledných šesťdesiat rokov považujeme Kaplnku v Ronchamp od Le Corbusiera.
![]()
Realizovali ste projekt kostola aj vo Švajčiarsku?
Keď sme pred tridsiatimi šiestimi rokmi prišli do Švajčiarska, boom výstavby nových kostolov práve končil. Kostol sme teda nerealizovali, ale spolupracovali sme na projekte školy s kaplnkou pre postihnuté deti. Keď sme v lete 1995 dostali od slovenských Saleziánov ponuku navrhnúť pre nich v Bratislave kostol, s radosťou sme ju prijali a za prejavenú dôveru a šancu sme im vďační. Ponuky na návrhy ďalších kostolov na Slovensku prichádzali na základe úspechu tejto realizácie.
V akej situácii sa nachádza tvorba moderného sakrálneho priestoru, aká by mala byť, aby oslovila súčasného človeka a pritiahla ho k tradičnej viere?
V sakrálnej architektúre bola v minulosti a aj dnes realizovaná túžba veriacich po Božom chráme, ktorý im pomáha vytvárať spoločenstvo a utužovať vzájomnú vieru. Podľa nášho názoru k viere nepritiahne len sakrálny priestor alebo architektúra. K viere môže však pritiahnuť spoločenstvo, ktoré je v dnešnej dobe veľmi dôležité, aby sa ľudia s narastúcim individualizmom vzájomne neodcudzovali. Preto sa dnes pri nových kostoloch navrhujú aj spoločenské viacúčelové sály umožňujúce aktivity a stretávanie sa mladej aj staršej generácie. Vo Švajčiarsku sú takéto spoločenské sály súčasťou každého kostola, či cirkevného centra. My sme si vzali od nich príklad a navrhli sme viacúčelovú sálu pod chrámovým priestorom kostola Saleziánov v Bratislave a tiež aj pod chrámovou loďou kostola vo Vígľaši. Ohlasy veriacich sú veľmi pozitívne a priestory spĺňajú svoj účel.
![]()
Kostol je stále najmä chrámom Božím. Čo všetko musí architekt zohľadňovať a rešpektovať pri jeho návrhu?
Najdôležitejšie a najťažšie je navrhnúť chrámový priestor, ktorý vytvára pre veriacich vhodnú duchovnú meditatívnu atmosféru. Významné je pri tom svetlo a jeho pôsobenie. Interiér a jeho vybavenie takisto musia zohľadňovať požiadavky liturgického obradu, čo posudzuje liturgická komisia. Architektúra interiéru a exteriéru by mala byť súčasná, odzrkadľujúca ducha doby a byť s ním v harmónii. Kostol by mal svojou architektúrou prostredie pozdvihovať a vyžarovať určitú vážnosť a monumentalitu. Na Slovensku sú ešte veľmi vžité tradičné názory na architektúru kostola, preto sa aj nám nie vždy podarilo presvedčiť investorov o našej architektúre. Sme radi, že zo šiestich sakrálnych objektov, ktoré sme na Slovensku navrhli, sa nám podarilo tri aj realizovať a to podľa našich pôvodných návrhov.
Ako vnímate postavenie a poslanie sakrálnej architektúry v súčasnosti?
Sakrálne objekty majú mimoriadne postavenie a poslanie v dejinách architektúry. Ich poslaním je spĺňať duševné potreby ľudí, ich túžbu po Bohu, po kráse a harmónii duše. Skrývajú v sebe nadšenie, lásku, obetu a túžbu často mnohých generácií po vlastnom Božom chráme. Nový rímskokatolícky kostol vo Vígľaši je viditeľným svedkom toho, že táto túžba je živá ešte aj dnes. Veriaci vo Víglaši okrem finančnej podpory prispeli aj svojou prácou. Svojpomocne a bezplatne odpracovali na stavbe kostola 4880 dní. Ocenenie, ktoré sme dostali v súťažiach, patrí aj im a všetkým, ktorí nejakým spôsobom prispeli k úspešnej realizácii tohto diela.
![]()
Aký význam pripisujete architektonickým súťažiam na Slovensku?
Pripisujeme im veľký význam, lebo dvíhajú úroveň architektúry a kvalitu prác realizačných firiem. Ocenený objekt je vizitkou nielen architekta, ale aj investora a všetkých zhotovovateľov. Mediálnym zverejnením ocenených objektov šíria organizátori súťaže osvetu a poukazujú na dôležitosť dobrej architektúry, ktorá pozitívne ovplyvňuje naše prostredie a tým aj nás. Platí to nielen pre Slovensko, ale aj ostatné krajiny. Vo Švajčiarsku je kvalitná architektúra vysoko hodnotená a švajčiarski špičkoví architekti šíria svojou architektúrou už desaťročia dobré meno tejto krajiny vo svete. Architektúra je jedným z najlepších meradiel kultúrnej úrovne národa.
Ako sa vám javí súčasný vývoj architektúry a stavebníctva na Slovensku?
S potešením pozorujeme, ako sa z roka na rok zlepšuje úroveň architektúry a stavebníctva. Napomáhajú tomu otvorené hranice, dostatok kvalitných materiálov a už spomenuté architektonické súťaže. Slovensko má veľký potenciál nadaných mladých ľudí, ktorí sú podľa nás zárukou ďalšieho pozitívneho vývoja v stavebníctve a v iných hospodárskych oblastiach.
Ľudo Petránsky
Foto: archív autorov
