Tvoríme základy budúcnosti (Profil spoločnosti Holcim Slovensko a.s.)
Misia, ktorá výstižne charakterizuje ciele firmy Holcim. Jedného z významných hráčov na betonárskej scéne, na ktorej pôsobí už od roku 1992, keď švajčiarsky koncern Holderbank vstúpil svojím kapitálom do sprivatizovaného závodu Západoslovenské cementárne a vápenky. O tom, čo všetko Holcim Slovensko robí, a o plánoch do budúcna som sa zhovárala s riaditeľom pre marketing a predaj Patrikom Polakovičom, technologičkou pre segment betón Ľubicou Pišťanskou, produktovým manažérom pre cementy Brunom Präsensom a manažérom pre trvalo udržateľný rozvoj Petrom Roblom.
Ing. Patrik Polakovič,
riaditeľ pre marketing a predaj
Áno, sme súčasťou Skupiny Holcim, ktorá má sídlo v Švajčiarsku. Náš „švajčiarsky pôvod“ sa odráža predovšetkým v budovaní firemnej kultúry a nastavení rovnakých štandardov, ktoré platia v pobočkách na celom svete. Na druhej strane riadenie zostáva na lokálnej úrovni. Slovenské vedenie prijíma rozhodnutia o firemnej štruktúre, o výbere ľudí do tímu, ako aj rozhodnutia o stredne veľkých investíciách. Riadenie materskej firmy nezasahuje do spôsobu akým realizujeme marketing, akú stratégiu výroby a predaja volíme. Podstatne však ovplyvňuje realizáciu a výber strategických investícií.
Ani Holcim Slovensko neobišli personálne zmeny na vedúcich pozíciách. Čo bolo ich dôvodom a s akými očakávaniami sa tieto zmeny udiali?
P. Polakovič: Všetky zmeny by sa mali realizovať tak, aby sa zachovala kontinuita v budovaní vlastnej firemnej kultúry. Zmeny v slovenskej pobočke boli vyvolané presunmi osôb v rámci Skupiny Holcim (pozn. bývalý Country Manager Holcim Slovensko Roland van Wijnen pôsobí od 1. apríla 2010 ako CEO Holcim Philliphines), respektíve posunmi vo vnútri našej spoločnosti. Od začiatku apríla sa stal novým Country Managerom bývalý riaditeľ pre marketing a predaj Alan Šišinački a na jeho pozíciu som postúpil z pozície riaditeľa pre segment transportbetón ja. Môj posun bol logický, pretože vo firme pôsobím už od roku 2005, a tak si trúfam povedať, že dobre poznám požiadavky zákazníkov pôsobiacich na trhu s cementom a betonársky biznis ako taký. Mojim cieľom je zlepšiť obchodné procesy, ponúknuť našim klientom nové služby ako aj výrobky, ktoré budú reflektovať ich potreby.
Cementáreň, tri štrkovne, jeden lom a takmer 30 betonární. To je stručná charakteristika firmy Holcim Slovensko. Aké je jej produktové portfólio?
P. Polakovič: Začnime tým, že v našej cementárni v Rohožníku sa ako v jedinej cementárni v strednej Európe vyrába popri sivom aj vysokokvalitný biely cement. Z neho vyrábame štandardné ako aj špeciálne druhy betónu. V prípade špeciálnych druhov betónu je našim zámerom znižovať finančné náklady finálneho spotrebiteľa, ktoré sú spojené s aplikáciami štandardného betónu. Novinkou je samonivelačný poter na báze cementu Floorpact a oceľovými drôtikmi vystužený transportbetón Steelpact. Ďalším produktom je kamenivo – štrkové a lomové.
Kľúčovým produktom je však cement. Predaj cementu tvorí najväčší podiel na našich tržbách. V rámci cementov tvoria špeciálnu skupinu stabilizátory zemín, vhodné pri výstavbe priemyselných parkov i komunikácií. Ide o produkty, ktoré sa v zahraničí používajú roky, na Slovensku si však začali získavať dôveru len v ostatnom období. Náklady sú v porovnaní s inými stabilizáciami, napríklad s vápnom či cementom, neporovnateľne nižšie a kvalita je podstatne vyššia. Jednou z hlavných predností našich stabilizátorov je i to, že sa pri ich aplikácii využíva pôvodné podložie, ktoré netreba odvážať. Sú vhodné do konštrukcií s požiadavkou na vysokú únosnosť, a teda aj na realizáciu infraštruktúrnych projektov.
Betón možno označiť za sivú eminenciu medzi stavebnými materiálmi. Je to bežný a pritom dôležitý materiál, bez väčšej konkurencie… Alebo je nejaká?
P. Polakovič: Nie je a dúfam, že ani žiadna nebude. Z celoekonomického pohľadu ich postavenie súvisí so sprísňovaním emisných kvót CO2. Ak dôjde k redukcii kvót, budú musieť výrobcovia za ich nadmerné emisie CO2, ktoré vzniknú pri výrobe cementu, doplácať. To môže mať vplyv na cenu cementu a následne aj betónu, čím sa tieto stavebné materiály dostanú do roviny, keď sa iné stavebné výrobky (aplikácie) stanú ich vážnymi konkurentmi.
Betónom sa vytvárajú základné konštrukčné prvky stavebného diela, ale nie tie, ktoré by mu dávali výslednú tvár. Nie je vám ľúto, že ste výrobcom práve tohto typu materiálu a jeho súčastí?
P. Polakovič: Vôbec nie. Niektoré stavebné objekty sa mohli realizovať iba vďaka vlastnostiam, ktoré ponúka betón. A som hrdý, keď môžem povedať, že ten-ktorý objekt stojí práve vďaka nášmu betónu.
Betón má však aj pekné dizajnové vlastnosti. Na Slovensku sa síce s pohľadovým betónom pracuje menej, pretože jeho výroba, spracovanie ako aj aplikácia je náročná, ale nájdu sa aj také realizácie. Za všetky spomeniem aspoň tunel Sitina.
Pri aplikácii akéhokoľvek stavebného výrobku je dôležité dodržať technologický postup. Aké inovácie zavádzate v tomto smere?
Ľ. Pišťanská: Pri uvádzaní noviniek v oblasti betónu je našou snahou, aby sme pri aplikáciách minimalizovali vplyv ľudského faktora a vôbec náročnosť z hľadiska prácnosti. Zhotoviteľské firmy tak chceme podporiť v ich úsilí realizovať zákazku v požadovanej kvalite, v čo najkratšom možnom čase a čo najjednoduchším spôsobom. Chcem zdôrazniť, že základom pre zavádzanie inovácií sú pre nás informácie priamo z praxe, ktoré získavame na odborných stretnutiach s partnerskými firmami.
Ktorý typ stavby tvorí v súčasnosti najväčší podiel vašich dodávok?
Ľ. Pišťanská: V tomto období sa najväčší podiel našich dodávok spája s výstavbou rýchlostnej komunikácie R1 v oblasti Nitry a Banskej Bystrice. Ide najmä o výstavbu mostných a ďalších konštrukcií inžinierskych stavieb. Nemenej podstatnú skupinu tvorí výstavba polyfunkčných obytných stavieb. Zároveň, vďaka našim špeciálnym produktom, vyvinutým osobitne pre rezidenčnú výstavbu, sa nám darí získavať zákazky pri výstavbe rodinných domov.
Prioritne pôsobíte v regiónoch západného a stredného Slovenska. Prečo nemáte prevádzky aj na východe?
P. Polakovič: Možno hovoriť o dvoch limitujúcich faktoroch. Prvým je prepravná vzdialenosť, pretože hospodárna vzdialenosť na prepravu cementu z cementárne na miesto určenia je 250 km. Ak je táto vzdialenosť väčšia, začne doprava tvoriť veľký podiel na finálnej cene. Druhým limitujúcim faktorom je následná konkurencia. Ak sa v danej lokalite vyskytuje iná cementáreň, vie cenu nastaviť výhodnejšie.
V prípade výhodného napríklad infraštrukturálneho projektu sa však nebránime ani zákazke mimo dosahu našej pôsobnosti.
V súčasnom období ste jednou z mála firiem, ktorá deklaruje dobrú finančnú kondíciu. Čo sa skrýva za týmto výsledkom?
P. Polakovič: Silný dôraz na náklady a ich optimalizáciu. Pristúpili sme k analýze činností a k odstráneniu tých, ktoré sa vykonávali neefektívne. Zvýšili sme podiel našej práce na úkor tretích strán. Zjednodušene povedané to, čo sa zadávalo externe, napríklad organizovanie marketingových akcií či práce v údržbe, v súčasnej dobe zabezpečujeme vo vlastnej réžii. Keďže zvyšovanie cien je v dnešnom období komplikované, objemy predaja stagnujú, pristúpili sme na rokovania s dodávateľmi a snažili sa dohodnúť na úprave cien aj z ich strany. V našich zamestnancoch budujeme pocit zodpovednosti za rozhodnutia, ktoré urobia, aby ich robili s ohľadom na prospech akoby ich vlastnej firmy. Museli sme prijať aj nepopulárne opatrenia v podobe zatvárania neefektívnych prevádzok. Pokiaľ ide o zamestnancov, išlo najmä o pozičné presuny.
Optimalizovanie nákladov prebieha aj v krajinách, ktoré nevykazujú zníženie ziskov a sú v dobrej kondícii. To umožňuje ich materskej firme takto ušetrené prostriedky použiť na oživenie činnosti v krízou dotknutých pobočkách.
Ponúkate vašim obchodným partnerom-zákazníkom asistenčné služby počas realizácie stavebného diela?
Ľ. Pišťanská: Samozrejme. Pri stavbách veľkého rozsahu sme prítomní už pri výbere vhodného druhu betónu, prípadne pomáhame hľadať a navrhnúť ideálne riešenia a receptúry. Po začatí stavby zabezpečujeme technologický servis a v priebehu celej výstavby dozornú činnosť.
B. Präsens: Z hľadiska ponuky cementu ide predovšetkým o asistenciu pri výbere najvhodnejšieho typu na základe požiadaviek zákazníka a podľa požadovaných vlastností finálneho výrobku. Ďalej uskutočňujeme aj overovacie laboratórne testy, poloprevádzkové testy overenia vhodnosti odporúčaného cementu priamo vo výrobnom procese u zákazníka, poradenstvo pri zmene výrobnej technológie u zákazníka, respektíve zmene typu sortimentu betónových výrobkov.
Akcie ako Deň zeme, Čistenie lesa, Kvapka krvi, Cena Holcim sú prostriedkom ako budovať pozitívny imidž medzi komunitou ľudí dotknutou výrobou cementu a betónu. Súhlasíte s týmto tvrdením alebo ide pri týchto akciách aj o niečo iné?
P. Robl: Spomenuté iniciatívy sú zamerané na skvalitňovanie života v obciach, kde pôsobíme. Je pre nás veľmi dôležité, aby sme s ľuďmi, ktorých sa naša činnosť dotýka, mali otvorený a korektný vzťah založený na dialógu. Viaceré podstatné kroky z našej strany sú však menej viditeľné: v Rohožníku sa stretávame s občanmi a diskutujeme o problémoch, ktoré ich v súvislosti s prevádzkou našej cementárne zaujímajú, inštalovali sme tu takzvaný emisný panel, aby mali každodenný prístup k informáciám o emisiách cementárne a ako prví v stavebnom biznise na Slovensku sme v roku 2009 vydali Správu o trvalo udržateľnom rozvoji, v ktorej podrobne a veľmi otvorene hovoríme o ekonomických, environmentálnych a spoločenských vplyvoch nášho podnikania na Slovensku. To všetko sú prvky nášho dialógu so zainteresovanými stranami a príklady našej otvorenosti.
Cieľ znížiť emisie CO2 pri výrobe cementu do roku 2010 o 20 % ste splnili. Do roku 2015 by to malo byť o 25 %. Nie je to málo?
P. Robl: Je aj nie je. Cement je ešte stále potrebný pre rozvoj ľudskej spoločnosti. Nové budovy alebo prestavby starších, aby dosiahli vyšší energetický štandard, cesty, železnice, protipovodňová ochrana, to všetko si vyžaduje betón a ten zasa cement. Aj preto je betón stále druhým najpoužívanejším materiálom na svete, hneď po vode.
Potenciál znižovania emisií CO2 pri výrobe cementu veľmi jasne ukázala McKinsey&Company vo svojej štúdii Cesta k nízkouhlíkovej ekonomike, realizovanej v roku 2008. Podľa autorov tejto štúdie možno pri použití dnes známych spôsobov znižovania CO2 dosiahnuť približne 23-percentnú redukciu. Ďalšie znižovanie je možné výhľadovo iba s použitím technológie na zachytávanie a ukladanie CO2 do zeme. Toto je však technológia, ktorá sa ešte iba vyvíja a testuje. Oveľa väčšie zníženie emisií CO2 v celosvetovom meradle možno dosiahnuť, okrem iného, aj aplikovaním nových technológií pri výstavbe – v súlade s princípmi udržateľného rozvoja. Veď budovy a ich používanie sú zdrojom takmer 40 % CO2, ktoré vyprodukuje človek. Aj preto sa Holcim téme udržateľného stavebníctva venuje tak intenzívne.
So znižovaním emisií CO2 súvisí aj znižovanie obsahu slinku v cemente. Vy sa s týmto faktom vyrovnávate napríklad používaním zmesového cementu. Je to jediná cesta?
B. Präsens: Na výrobu cementu podľa EN 197-1 je presne stanovené rozmedzie percentuálneho obsahu slinku v jeho jednotlivých typoch. Z toho dôvodu predstavuje jedinú cestu, ako znižovať obsahu slinku, zvyšovanie výroby zmesového cementu v porovnaní s čistým portlandským cementom.
V marci 2009 ste otvorili akreditované laboratórium na skúšanie vlastností betónu a kameniva. Využíva jeho služby aj konkurencia?
P. Polakovič: Zatiaľ nie a predpokladám, že k tomu z logických dôvodov dôjde len výnimočne. Aj napriek tomu je laboratórium k dispozícii s celým svojim vybavením a personálom nielen všetkým našim zákazníkom, ale aj konkurenčným výrobcom. Momentálne sa využíva predovšetkým na uskutočnenie testov a preukazovanie požadovaných vlastností materiálov navrhnutých na príslušnú realizáciu projektu. Ale spolupracujeme napríklad aj s výrobcami prísad, ktorí nemajú vlastné laboratóriá.
TEXT: Andrea Dingová
FOTO: archív Jaga
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.
