Slovenské stavebné firmy a Európska menová únia

Neoddeliteľnou súčasťou prístupovej zmluvy Slovenskej republiky do Európskej únie v roku 2004 bol aj záväzok vstúpiť do eurozóny a zaviesť jednotnú európsku menu euro. Na prijatie eura (1. januára 2009) muselo Slovensko splniť nevyhnuté maastrichtské kritériá. Proces zavedenia eura treba chápať ako výzvu. Vstup do menovej únie znamená zvyšovanie príležitostí a konkurencieschopnosti aj v stavebných firmách a celom stavebnom priemysle. Slovenské firmy by však nemali podceňovať proces prípravy na euro. Zanedbanie povinností v súvislosti s prijatím eura vedie k zbytočnému zvyšovaniu nákladov firmy.

V júli 2005 vláda Slovenskej republiky schválila kľúčový dokument – Národný plán zavedenia eura, ktorý stanovuje základné zásady prijatia eura, formuluje kľúčové úlohy, ale aj časový harmonogram realizácie a zodpovednosť za ich plnenie. Stanovené zásady, úlohy a harmonogram sú záväzné pre všetky subjekty hospodárstva – podnikateľov nevynímajúc. Zavedenie eura sa spája s množstvom úloh, ktoré musia podnikatelia vykonať. Ich ponechanie na poslednú chvíľu môže viesť nielen k nedodržaniu záväzných termínov, ale aj k zbytočnému zvýšeniu nákladov pre firmy.

Zavedenie eura
Euro sa na Slovensku zavedie súčasne do hotovostného aj bezhotovostného obehu, bez prechodného obdobia. Tento scenár je lacnejší, keďže odpadnú mnohé duplicitné aktivity, ktoré by boli potrebné, ak by sa hotovostné euro zaviedlo neskôr. Počas obdobia duálneho obehu (od 1. januára do 16. januára 2009) sa bude dať na území Slovenskej republiky platiť v hotovosti eurovými aj korunovými bankovkami a mincami. Skrátený, dvojtýždňový duálny obeh – ktorý pri zavedení eura v prvých krajinách Európskej únie trval dva mesiace – ušetrí náklady podnikateľom.

Od 1. januára 2009 sa budú platby prepočítavať na eurá už iba jediným všeobecne platným 6-ciferným konverzným kurzom 30,1260 SKK/EUR, stanoveným 8. júla 2008. Zavedenie eura neovplyvní platnosť zmlúv a iných právnych nástrojov. Všetky zmluvy, ktoré obsahujú údaje v slovenských korunách, zostanú po zavedení eura naďalej platné. Hodnoty v korunách sa budú považovať za hodnoty v eurách, prepočítané podľa konverzného kurzu. Žiadnu zmluvu nebude možné jednostranne vypovedať z dôvodu zavedenia eura. Náklady spojené s prípravou na zavedenie eura si každý subjekt pokryje sám. Včasná a dôsledná príprava preto môže výrazne prispieť k zníženiu nákladov na zavedenie eura v podniku. Pri konverzii korunových hodnôt na eurá sa nebudú účtovať žiadne s tým spojené poplatky.

Tab. 1: Výhody a nevýhody zavedenia eura

Zdroj: Výskumné štúdie NBS

Výhody a nevýhody pre podnikateľskú sféru
Zavedenie eura na Slovensku ovplyvní všetky subjekty národného hospodárstva, teda aj oblasť stavebníctva. Pre podnikateľov bude mať zavedenie eura viaceré praktické, ako aj strategické dôsledky. Hneď po zavedení eura sa prejavia tzv. priame vplyvy zavedenia eura, ktoré ovplyvnia aj podnikateľské subjekty.

Najvýznamnejším priamym prínosom pre podnikateľský sektor bude odstránenie transakčných nákladov, ktoré vznikajú podnikateľom pri zahraničnom obchode a investíciách v rámci krajín eurozóny. Výška týchto transakčných nákladov pre celé Slovensko je približne 0,4 % HDP, čo v roku 2006 predstavovalo viac ako 6 mld. Sk. Najvýznamnejšie transakčné náklady pre podnikateľský sektor sú poplatky bankám za výmenu devíz a rozdiely medzi nákupným a predajným kurzom. Patria sem tiež náklady na vedenie zložitejšieho účtovníctva, správa bankových účtov vo viacerých menách a pod.

Tento efekt bude pre podnikateľský sektor tým významnejší, čím viac nových členských krajín EÚ sa stane aj členmi eurozóny. Ďalším priamym prínosom pre podnikateľský sektor zo zavedenia eura je odstránenie veľkej časti kurzového rizika.Hlavnou nevýhodou sú jednorazové náklady spojené s prechodom na novú menu, ktoré si každý podnikateľský subjekt hradí sám.

Zavedenie eura dlhodobo ovplyvní aj naše hospodárstvo. Odstránenie alebo zníženie bariér pri obchode s eurozónou zvýši medzinárodný obchod a investície. Odhady hovoria o 30 až 60 % raste zahraničného obchodu Slovenska v priebehu 15 až 20 rokov po zavedení eura. To kladne ovplyvní ekonomický rast (môže sa zvýšiť asi o 0,7 % ročne), ktorý sa premietne do vyšších výnosov, ziskov, ale aj miezd a životnej úrovne. Celkovo by zavedenie eura po 20 rokoch mohlo zvýšiť HDP približne o 13 % v porovnaní so scenárom bez zavedenia eura.

Ďalším kladným dôsledkom zavedenia eura by malo byť zníženie nákladov na získanie financií, keďže sa zvýši konkurencia na bankovom trhu a odstránia sa rizikové prirážky pri korunových úveroch. Najväčšie zníženie nákladov na získanie financií by mali pocítiť malé a stredné podniky. Tieto vplyvy by mali vysoko prevýšiť prípadné negatívne efekty zo zavedenia eura pre podnikateľský sektor [1].

Tab. 2: Odhad nákladov na zavedenie eura pre podniky podľa počtu ich zamestnancov



Zdroj: Výskumné štúdie NBS

Tab. 3: Zavedenie eura v podniku – najdôležitejšie úlohy

Vplyv vývoja slovenskej ekonomiky na stavebníctvo
Priaznivý vývoj slovenskej ekonomiky sa odzrkadľuje aj na vývoji stavebného odvetvia. Pokračovanie ekonomického rastu, dobiehanie ekonomickej výkonnosti najvyspelejších ekonomík OECD, pokles miery nezamestnanosti a rast reálnych miezd významne priblížilo slovenskú ekonomiku k naplneniu maastrichtských kritérií na prijatie eura. Tieto skutočnosti sa prejavujú vo všetkých odvetviach národného hospodárstva a aj v stavebníctve. Vysoké tempo rastu stavebníctva je výsledkom vplyvu globalizácie, makroekonomickej situácie v posledných rokoch a postupnej implementácie dôležitých reforiem, spolu so zapojením sa do medzinárodných spoločenstiev.

Z výskumu medzinárodnej spoločnosti KPMG vyplýva, že drvivá väčšina (97 %) slovenských stavebných podnikov predpokladá rast odvetvia a vlastný rozvoj v tomto aj v nasledujúcich rokoch. Priemerné vyťaženie ich kapacít v súčasnosti predstavuje 89,46 %. K najčastejším limitom podnikania stavebných firiem patria nedostatok skúsenej pracovnej sily a konkurencia v dodávateľských segmentoch.

Až 82 % firiem využíva pri získavaní informácií o zákazkách dlhodobé osobné kontakty. Tendre využíva necelá tretina stavbárov. Odpovede v rámci 185 rozhovorov potvrdili, že impulzmi na ďalší rast stavebníctva na Slovensku sú postupujúca ekonomická globalizácia a liberalizácia v Európskej únii. Až 89 % opýtaných očakáva prejavenie vplyvu týchto zmien na svojom podnikaní a 69 % verí v pozitívny dosah tohto vplyvu. Firmy sa však naďalej spoliehajú na seba – uvedomujú si nároky klientov na kvalitu a cielene plánujú zlepšovanie svojich technológií. Toto uviedlo ako dôležitý cieľ vyše 80 % respondentov.

Vývoj stavebnej produkcie na Slovensku v rokoch 2000 – 2007

Zdroj: Ročenka slovenského stavebníctva 2008

Podľa prieskumu najrýchlejšie sa rozvíjajúcim segmentom v slovenských stavebných podnikoch sú elektronické médiá a informačné zdroje. Takmer všetky podniky využívajú internet, či už na svoju prezentáciu alebo ako zdroj pri hľadaní informácií o svojom odvetví. Internet je podľa 72 % opýtaných druhým najčastejším zdrojom vyhľadávania informácií o potenciálnych zákazkách.

Najčastejším kritériom pri výbere dodávateľa je cena, ktorú uviedlo 62 % respondentov, ďalšími kritériami sú skúsenosti (44 % opýtaných) a referencie (40 % opýtaných). Tieto závery sú obsahom Kvalitatívnej štúdie o slovenskom stavebníctve z roku 2007. Štúdia, ktorá vyhodnocuje odpovede na 40 otázok položených zástupcom stavebných podnikov na Slovensku, je súčasťou projektu Výskum potenciálu stavebníctva v krajinách strednej a východnej Európy realizovaný v 9 štátoch na pôde VŠE v Prahe [2].

Tab. 4: Vývoj hlavných ekonomických ukazovateľov

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR

Príprava stavebných firiem
Implementácia eura prináša do odvetvia stavebníctva príležitosti ako napr. rozšírenie hraníc podnikania, vyššia istota pri plánovaní či lacnejší kapitál. Hrozbami sú možnosť porovnania ceny, tlak zahraničnej konkurencie, náklady na konverziu.

Jedným zo strategický ch rozhodnutí je príprava podniku na duálne oceňovanie a duálne zobrazovanie cien. Pre stavebné firmy je veľmi dôležité zabezpečiť správne fungovanie programov na spracovanie cenových ponúk (rozpočtov, kalkulácií…) a podkladov na fakturáciu (najmä súpisov vykonaných prác a faktúr). Upravené softvéry musia byť schopné až do zavedenia meny tlačiť vo všetkých hore uvedených dokumentoch ceny v dvoch menách (v korunách na prvom mieste – výrazne a v eurách na druhom mieste).

Jednotkové ceny, ktoré sú peňažne vyjadrené v slovenskej mene a slúžia ako veličiny alebo základne na čiastkové výpočty či výsledné prepočty konečných súm, nepodliehajú po prepočte na eurá zaokrúhľovaniu.
Vyúčtované konečné sumy – platenej ceny alebo inej platby uvádzaných na faktúrach, na výpisoch z účtu, na iných účtovných dokladoch, v zmluvách, na platobných alebo výplatných dokladoch, na dokladoch vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou a iných dokladoch o zaplatení – sa po prepočte podľa konverzného kurzu zaokrúhľujú na dve desatinné miesta na najbližší eurocent.

Povinnosť duálneho zobrazovania cien zostáva ešte rok po tom, ako sa zákonným platidlom na území Slovenskej republiky stane euro. V tomto období sa však v hore uvedených dokumentoch bude na prvom mieste (výrazne) tlačiť cena v eurách a až na druhom mieste cena v slovenských korunách.

Výrobcovia stavebných softvérov (napr. Cenkros, Oscar) už v predstihu pripravili verzie programov s podporou eura. Užívatelia týchto systémov už majú možnosť oboznámiť sa a využívať novinky týkajúce sa prechodu na euro. Náklady na získanie nových verzií softvérov a náklady na zaškolenie užívateľov sa v súčasnosti nedajú presne vyčísliť. Keďže v súčasnosti je náročné presne vyčísliť náklady spojené s implementáciou eura, na odhad nákladov môžeme použiť štatistický prieskum Národnej banky Slovenska. Odhadované náklady na zavedenie eura v odvetví stavebníctva sú 0,2 % na ročnom obrate. Závisí však aj od veľkosti podniku [1].

Podľa Európskej komisie zavedenie eura v súčasných krajinách eurozóny so sebou prinieslo vyššiu efektívnosť alokácie zdrojov. Pre podniky je jednoduchšie identifikovať svoju konkurenčnú pozíciu a reálne zhodnotiť svoje silné a slabé stránky. Zlepšili sa podmienky na priame porovnanie produktov a cien konkurencie a dodávateľov. Proces zavedenia eura by mal byť transparentný a dôveryhodný. Je aj v záujme podnikateľov, aby sa zákazníkmi chápal a akceptoval, inak sa môže prejaviť v neochote zákazníkov realizovať obchodné transakcie, čo môže mať za následok pokles tržieb podniku.

Ing. Eva Jankovichová, PhD.

Ing. Eva Jankovichová, PhD., pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Katedre technológie stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Taktiež prednáša aj na Fakulte architektúry a VŠVU v Bratislave. Vo svojej profesionálnej činnosti sa venuje ekonomike stavebníctva, cenám nehnuteľností a etike podnikania.

Príspevok bol spracovaný v rámci výskumnej úlohy VEGA 1/0683/08 „Vplyv globalizácie na manažment a marketing stavebných firiem na Slovensku“.

Literatúra:
[1] www.nbs.sk
[2] VACEK, J. a kol.: Kvalitativní studie slovenského stavebnictví 2007 – materiál CEEC research a KPMG.
[3] ŠIKULA, M.: Globalizácia a nová úloha malých a stredných podnikov. Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, 2007.
[4] The Global Competitiveness Report 2002/3, WEF.
[5] Pripravený na euro! Príručka pre malé a stredné podniky, Luxemburg, 2005. ISBN 92-894-8657-0.