Z filmu Čiary

Spoznajte intimitu veľkomesta v dokumentárnom filme Čiary

Bol to ľúbostný list alebo list na zmierenie? Ťažko povedať. Film Čiary od režisérky Barbory Sliepkovej je veľmi neobvyklým portrétom Bratislavy.

Neodsudzuje, no zároveň ani neglorifikuje. Cez osudy bežných obyvateľov hlavného mesta nám ukazuje celú škálu pocitov od nádeje cez osamelosť až po malichernosť. Naznačuje, ako nás formuje miesto, kde žijeme.

Sme zvyknutí na vyhranené názory v spoločnosti. Bratislava je pre jedného zem zasľúbená a pre iného odporná špinavá Blava. Pre takmer pol milióna ľudí je to však jednoducho domov, ktorý môžu sami formovať len do určitej miery. 

V dokumentárnej 80-minútovej snímke môžeme vidieť dynamicky sa meniace mesto, ktoré chce byť európskou metropolou. Zábery na socialistické paneláky strieda pohľad na novú výstavbu. Nad tým všetkým sú ľudia – hlavní protagonisti snímky.

Blanka bojuje s osamelosťou na balkóne petržalského bytu. Matúš sa chce stať starostom. Realitný agent Michal ukazuje klientom predstavu spokojného života v bratislavských bytoch a dvaja čiarorobiči maľujú cestné značenie s pravidlami pre okoloidúcich.

Po práci pijú pivo v ubytovni a uvažujú nad životom. Plachý Danko sleduje mesto, ktoré sa mení na jeho vkus prirýchlo. Načúva mu, chce zachytiť rytmus obyčajnosti, ako plynú dni. Všetci majú spoločné jedno – hľadajú si svoj vlastný intímny priestor v každodennom ruchu a hluku.

Danko rozjíma nad Bratislavou.
Danko rozjíma nad Bratislavou. | Zdroj: Film Expanded Distribution Company

Zvuky a pocity

Z filmu cítiť inšpiráciu legendárnymi mestskými symfóniami. V tomto prípade však harmonické tóny strieda kakofónia ulice, ktorá tu má svoje miesto. Zvukár Michal Horváth cez kontaktné mikrofóny zachytil, ako znie súčasná Bratislava, a skladateľ Jonatán Pastirčák dotvoril reálne zvuky a melódie, ktoré dostal od filmárov.

Výsledok vás vytrhne zo snenia a prinúti rozmýšľať na tým, ako urbánny priestor formuje individuálne pocity a zážitky jednotlivcov. Reflektuje aj príchod pandémie. „Naučil som sa potulovať dňom, unášať neznesiteľnú prázdnotu a veriť v dnešok. To všetko ma pripravilo na tieto dni,“ hovorí jedna z postáv.

Film vznikol v koprodukcii RTVS, Toxpro, Vidno a Atelier 213 a vďaka finančnej podpore Audiovizuálneho fondu, Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Bratislavského samosprávneho kraja a Mesta Bratislavy. Partnermi projektu sú Tatra banka a JTRE.

Svetovú premiéru mal na 25. ročníku najväčšieho stredo- a východoeurópskeho festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava v Česku, kde zvíťazil v hlavnej súťažnej sekcii Opus Bonum. Vo vybraných slovenských kinách a na premietaniach ho diváci nájdu od 8. decembra.

Veronika Rajničová