Rozhovor s architektom Osamu Okamurom – členom poroty CE.ZA.AR 2013
Osamu Okamura nám v rozhovore priblížil svoje dojmy z návštevy nominovaných stavieb na CE.ZA.ARa. Z prihlásených stavieb ho najviac zaujala transformácia výmenníka tepla na kultúrno-športové centrum v Košiciach, ktorá však nepostúpila do druhého kola.
Z tohtoročnej série stavieb z môjho pohľadu dosť vystupoval výmenník na Važeckej ulici v Košiciach od Michala a Dušana Burákovcov. Kultúrna verejná stavba sa stala novou dominantou inak pomerne všedného sídliska, nové využitie minibrownfieldu pôvodného výmenníka, ambiciózny komunitný program, všetko navrhnuté a zrealizované v spolupráci s mladými miestnymi architektmi pod čiastočne medzinárodným vedením, navyše na základe víťazstva v otvorenej architektonickej súťaži. To všetko sa mi zdalo v súčasnej slovenskej architektúre celkom výnimočné. Kritické pripomienky ostatných porotcov k technickému a architektonickému riešeniu mi pripadali skôr menej podstatné. To, že sa stavba nedostala do druhého kola, považujem prinajmenšom za spiknutie 🙂
Aký ste mali celkový dojem z prehliadky realizovaných stavieb?
Z o 77 stavieb, celkovo zaslaných do súťaže, sme do užšieho výberu poslali 22, ktoré nás nejako zaujali a chceli sme ich vidieť. To je veľmi slušný počet! Z nich bola viac než polovica v Bratislave (12), výrazne menej v Košiciach (5) a potom už išlo len o jednotlivé stavby roztrúsené po celej krajine. Dobrú polovicu autorov som nepoznal. Nie je to spôsobené iba mojou slabou znalosťou slovenskej scény, ale súčasne to možno interpretovať aj ako dôkaz existencie architektonického podhubia z dobrých autorov všetkých generácií, ktorí sú síce zatiaľ málo mediálne známi, ale tvoria kvalitu. Prvýkrát v živote som videl Banskú Bystricu alebo Trnavu, o Palárikove ani nehovoriac. Veľkým spestrením bol v našej porote i spisovateľ Michal Hvorecký, ktorý nás neustále zásoboval pestrými historkami z každej dediny, ktorou sme prechádzali.
Majú nominované stavby nejaký spoločný prvok, nejakého menovateľa, ktorým by sa tento ročník dal charakterizovať?
Veľmi výrazne boli zastúpené kvalitné obytné stavby, predovšetkým rodinné domy, ale aj rozsiahlejšie bytové komplexy. Tvorili asi polovicu nášho užšieho výberu. Ďalšou skupinkou boli veľmi pekné bytové interiéry, často osobito poňaté, niekedy nízkorozpočtové s využitím recyklovaných materiálov či detailov, prípadne realizované vlastnými rukami. Veľmi sympatickým zástupcom tejto kategórie bola rekonštrukcia malometrážneho bytu v paneláku v Nitre od Tomáša Szökeho a Kataríny a Ivana Príkopských. V oblasti administratívnych či kultúrnych stavieb sa veľa zaujímavého neudialo. Možno samotná podstata veci – snaha o hľadanie čo najširšieho konsenzu – spôsobila, že autori zostali pri nudnom, no relatívne kvalitnom priemere.
Aký kľúč ste mali na výber nominovaných stavieb a čo napokon rozhodlo o víťazstve v jednotlivých kategóriách?
Najväčšiu hrôzu sme zažili pri návšteve väzenskej cely Krajského súdu v Banskej Bystrici, najväčšie bezpečnostné opatrenia mali v softvérovej firme v Cassovare v Košiciach, najviac kúpeľní na počet izieb bolo v horárni vo Vyšnej Boci, najpresvedčivejšie dotiahnuté detaily mal zase Sebastian Nagy, najoriginálnejšia dispozícia na nás čakala na Páričkovej ulici v Bratislave, najviac cool boli (opäť) Vallo-Sadovský, najviac vína sme vypili vo Winebare Vínimka, najlepšia káva sa servíruje v dome DupleXS a najlepšie občerstvenie porota dostala v Nižnom Klatove. O víťazstve v jednotlivých kategóriách rozhodlo tajné hlasovanie.
Osamu Okamura
Pochádza z Japonska. Je architekt, programový riaditeľ medzinárodného festivalu a konferencie pre obývateľnejšie mestá reSITE, odborný garant, koordinátor a kedysi dlhoročný šéfredaktor architektonického časopisu ERA21. Prednáša Project Presentation na Architectural Institute in Prague a Visegrad Intercity Seminar in Architecture na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Externe prednášal na FF MU v Brne, pre Syracuse University Strasbourg a International Institute for the Study of Culture and Education Dolnosliezskej univerzity vo Vratislave.
Je nezávislý menovateľ Ceny Európskej únie za súčasnú architektúru – Ceny Miese van der Rohe za Českú republiku, členom Zboru expertov Európskej ceny za mestský verejný priestor a odborným poradcom Metropolitní ozvučné desky Rady hl. m. Prahy v otázkach rozvoja mesta.
Zenový dom z Bělkovic od Osamu Okamura
Rozhovor pripravila Ing. arch. Mária Nováková
Foto: Ľubo Stacho (Zdroj: Architektonické štúdio Atrium, s.r.o.)
–>–>
