Coop Himmelb(l)au: Viac ako blankytná obloha

Šachová partia s investorom

„My už našim investorom nemusíme nič dokazovať, sami nás hľadajú,“ so sebavedomým nadhľadom tvrdí Wolf D. Prix a vzápätí s mierne ironickým úsmevom dodáva: „No niekedy je to poriadna drina presvedčiť ich o našich predstavách.“ Prix túto drinu rád prirovnáva k šachovej partii, pri ktorej treba byť intelektuálne podkutý, ale zároveň občas aj sedliacky prostoreký. Nikdy neviete, ako partia dopadne, ale mali by ste predvídať dopredu – aspoň tri kroky dopredu, čo urobí protivník. Áno, pre Prixa je investor často súper, ktorý radikálne koriguje kreativitu.

Od čias, keď Wolf D. Prix spolu s Helmutom Swiczinským založili Coop Himmelb(l)au, uplynulo tridsaťsedem rokov, ale princípy tvorby zostávajú stále rovnaké. Dielo pochádzajúce z tohto ateliéru vzniká počas intenzívnych diskusií, ktoré svojou razanciou vraj občas pripomínajú dekonštruktivistické strechy ich stavieb. „Architektúra musí byť vyargumentovaná a vo svojom výsledku výrazná,“ hovorí Prix, „iba vtedy je zapamätateľná a neutopí sa v sivosti bezpohlavných barakov. Musí sa dotiahnuť do posledného detailu, a aj preto je pre nás dôležitá prípravná fáza pracovných skíc, z ktorých sa rodia výkresy, lebo vo výsledku sa už príliš neodlišujú.“

Prix a Swiczinsky sú nositeľmi ideí, ale aj ďalší členovia ateliéru majú čo povedať k výslednej podobe diela. A to najmä spolumajiteľ Wolfdieter Dreibholz, ale aj najbližší členovia viedenského štúdia: Birgit Müllerová, Susanne Göldnerová, či Christian Maeder. Každý sa zúčastňuje na diskusii a zodpovednosť potom preberá určený architekt. Sito názorov sa preosieva a zostáva esencia čistých nápadov. Originálnych, ale zároveň odpozorovaných zo života.

Kryštálový oblak vedomostí

„Vyčítajú nám, že nie sme tolerantní k okolitému prostrediu, že sme agresívni a potláčame všetko okolo. Nie je to tak,“ oponuje Prix. „Sme rovnako chápaví ako najkontextuálnejší tvorca. Zodpovednosť nám nie je cudzia, ale vidíme architektúru v inom svetle. Vždy sa na ňu pozeráme ako na časť urbanistického priestoru, ktorý žije svojou dynamikou. Jeho štruktúra je pre nás rovnako dôležitá ako panoráma mesta. Iné je to napríklad pri stavbách, ako je Múzeum Confluence v Lyone. To je totiž typ stavby, pri ktorom môžete popustiť uzdu kreativite, ale vždy musíte mať na zreteli jednu podstatnú vec – užívateľa budovy. Prevádzka musí byť jasná a čitateľná, inak sa tam nikto nebude cítiť dobre.“

Múzeum v Lyone, ktoré by malo byť dokončené o tri roky, nazvali Kryštálový oblak vedomostí, lebo by v ňom chceli vybudovať akúsi alexandrijskú knižnicu nasýtenú ľudskými poznatkami, ale aj verejný priestor na oddych. Budúca spoločnosť má byť spoločnosťou vedomostí a Coop Himmelb(l)au tieto prognózy reflektuje. V projekte by mali rezonovať pojmy budúcnosť, ktorá bude spätá s vedomosťami človeka, ale aj hľadanie priestoru medzi technológiou, biológiou a morálkou.

Blankytné nebo alebo Nebeská stavba?

Coop Himmelb(l)au založil Wolf D. Prix (1942) s Helmutom Swiczinským (1944) pred tridsiatimi siedmimi rokmi vo Viedni. Povedali si, že obsiahnu architektúru, urbanizmus, dizajn a umenie. Čo si zaumienili, to sa aj stalo. Každým rokom a každým počinom ich povesť astronomicky rástla. Avantgardné štúdio nepoznalo žiadne tabu. Na prach rozdupalo palladiovské schémy, dokonca aj Le Corbusier sa stal už encyklopedickým heslom. Naplno pritiahli opraty postmodernej doby a presadili sa s originálnymi dekonštruktivistickými kompozíciami.

Svojou rebeliádou strhli svet, ale zároveň ho aj postavili proti sebe. Kde sú hranice architektúry, v ktorej je všetko možné? Tím od Himmelb(l)au to čoskoro pochopil a nadoblačnú exhibíciu vrátil aspoň čiastočne na zem. Z nebeských stavieb (himmelbau) zostalo blankytné nebo (himmelblau). A tak prišli realizácie, prestížne ceny, uznania, víťazstvá v súťažiach na ostro sledované stavby. Už v roku 1988 sa ich dosah rozšíril z Európy na Los Angeles a mexickú Guadalajaru. Dnes ich architektonické teritórium zaberá aj Spojené štáty a Stredný Východ.

A to Wolf D. Prix má aj množstvo aktivít na akademickom poli. Spomeňme aspoň jeho dekanstvo a súčasné prorektorstvo na Vysokej škole úžitkových umení vo Viedni, zároveň pôsobí ako hosťujúci profesor na univerzitách v Londýne, či Harvardskej univerzite v Massachusetts, Kalifornskej univerzite v Los Angeles, nehovoriac už o jeho členstve v rôznych radách pre architektúru, výskum a umenie európskej pôsobnosti. „Skutočne nemôžem povedať, žeby som sa nudil, ale aspoň som v inšpiratívnom pohybe. Pokiaľ vládzem, robím,“ odpovedá Prix na poznámku o jeho vyťaženosti.

Metafory nových vzťahov

Jednou z večných otázok Wolfa Prixa je sloboda v architektonickom prejave. „Umožňuje sloboda výrazu vytvárať rôzne tvary?“ pýta sa profesor na Vysokej škole úžitkového umenia vo Viedni a hneď si aj s úsmevom odpovedá: „Hľadám túto interpretáciu celý svoj doterajší život. V princípe môžu byť veže výškových budov šachovými figúrkami, ktoré sú navzájom v rozličných vzťahoch. Sloboda tvarov zároveň reprezentuje slobodu pozorovateľa.“

Prix sa netají svojou večnou fascináciou strechami ako voľným prvkom negujúcim pevnú štruktúru. Sú to akési metafory nových vzťahov. K nim sa pridružujú aj svetlo a zvuk, ktoré sú súčasťou architektonického dizajnu Coop Himmelb(l)au od roku 1968. Už v ich prvom interaktívnom projekte, ktorému dali príznačný názov Oblak, obrátili pozornosť obyvateľov na svetlo, zvuk a dokonca aj vôňu.

Podstatná úloha architektúry je podľa Prixa v tvorbe štruktúry nových tvarov. „Samozrejme, kapitulovať so svojimi ambíciami môžete pri požiadavkách klienta a v záujme verejnosti,“ dodáva architekt. „Vtedy občas absentujú racionálne argumenty a debata prebieha len na úrovni zúrivého bránenia si svojho územia. V takom prípade už výsledok nie je príjemným zadosťučinením pre zúčastnené strany, ale odtrhnutím si čo možno najväčšieho kusa zo svojej koristi.“

Priestor na zmenu – tak nazýva Coop Himmelb(l)au svoju filozofiu výskumu stavby ako novej situácie v meniacom sa svete západnej civilizácie. Všetko sa to odvíja počas spomenutej šachovej partie s developermi a investormi, ktorej cieľom je vybudovať infraštruktúru stavieb s maximálnym profitom pre globálnu ekonomiku. Hoci čiastkové výsledky sú často protichodné, cieľ je spoločný.

Prix je presvedčený, že najlepšie architektonické diela vytvárajú jeho urbanistickú skladbu. Tie potom zohrávajú kľúčovú úlohu v tomto novom plánovaní, ale tzv. „master plan“, typický pre 19. storočie, je podľa Prixa mŕtvy. Avšak impulzy vitálnej architektúry majú svoje výhody. Krok za krokom architektúra mení tvár mesta a architekt sa stáva spoluzodpovedným za jeho budúcnosť. „To je náš osud,“ vizionársky uzatvára Prix. S noblesou si zloží svoje okuliare, pozorne prečistí skielka v kostenom ráme a pozrie za horizont na blankytno modrú oblohu.

Z pripravovaných projektov Coop Himmelb(l)au

Akron Art Museum, Ohio, USA – v septembri 2001 vyhrali súťaž na múzeum, ktoré by malo byť dokončené na budúci rok. Koncept múzeí sa od čias Rudolfa II. a Ferdinanda II. zo 16. a 17. storočia radikálne zmenil. Už to nie je niekdajšia komnata zázrakov, ale múzeum je chápané ako urbanistický priestor. Už to nie sú len tradičné výstavné siene, ale priestor poskytujúci mestské zážitky. Aj preto je možné, že umenie sa môže vznášať nad budovou a vonkajšie mesto sa dostáva dnu do tela stavby. Architektúra múzea sa stáva sprostredkovateľom stretnutia ľudí, ktorí nejdú len na výstavu, ale chcú sa aj inak kultúrne obohacovať a spoločensky žiť. Samotná budova je rozčlenená na tri časti: Kryštál, Gallery-Box a strechu ponímanú ako oblak komunikujúci s okolitým prostredím.

Musee des Confluences, Lyon, Francúzsko – v roku 2001 vyhrali súťaž aj na toto múzeum, dokončené by malo byť v roku 2008 s predpokladaným investičným nákladom 100 miliónov Eur. Aj v tomto prípade rozvíja Coop Himmelb(l)au svoj „kryštalový oblak vedomostí“. Filozofia je nasmerovaná do budúcnosti, keď spoločnosti budú vládnuť vedomosti. Z toho sa odvíjajú aj architektonické tvary charakterizujúce interakcie, fúzie a mutácie rôznych vplyvov a ústredných motívov múzea: technológia, biológia a morálka.

BMW Welt, Mníchov, Nemecko – víťazný návrh pochádza zo súťaže z augusta 2001 a plánuje sa dokončiť budúci rok. Jeho rozpočet by mal prevýšiť 100 miliónov Eur. BMW si plánovalo rozšíriť svoje ústredie v Mníchove, situované v Olympijskom parku, o polyfunkčnú budovu slúžiacu rôznym účelom. Ústredným prvkom je veľká, priepustná hala so sochársky poňatou strechou a dvojitým kužeľom, ktorý sa objavuje vo vzťahu k už existujúcemu komplexu ústredia BMW.

House of Music, Aalborg, Dánsko – návrh pochádza z víťaznej súťaže vo februári roku 2003 a Dom hudby by mal byť slávnostne sprístupnený začiatkom roka 2008. Jeho rozpočet je 54 miliónov Eur a mal by sa stať novým kultúrnym komplexom, v ktorom by boli nielen hudobné predstavenia, ale aj stredisko vedy a vzdelania. Koncertná sieň bude obsahovať 1200 sedadiel a bude umiestnená desať metrov na úrovňou okolitého terénu. Jej presklené steny spoja výhľad na krajinu a mesto okolo fjordu.

Ľudo Petránsky
Foto: Aleksandra Pawloff; Markus Pillhofer; Isochrom, Vienna