Z výstavy Digital Modularity.

Čo ukázala výstava diel z workshopov Digital Modularity v Trenčíne?

Do 19. decembra 2021 si môžete v trenčianskej Galérii Alexandra Bazovského pozrieť prototypy modulárnej architektúry vytvorené počas workshopov v Partizánskom a Zlíne. Inšpirované boli Baťom, no vytvorené digitálne pomocou počítačových programovacích nástrojov.

Odkaz Tomáša Baťu, zakladateľa obuvníckej firmy Baťa a bývalého starostu Zlína, ešte stále žije. Aj v súčasnosti firmy v Česku, na Slovensku či v Kanade adoptujú jeho jedinečný systém riadenia, ktorý presadzoval väčšie začlenenie zamestnanca do života firmy.

Vo svete architektúry, na úrovni mesta sa tiež možno inšpirovať, a to mestom Partizánske, kedysi Baťovany, ktoré začal v roku 1939 budovať Ján Báťa (následník Tomáša Baťu).

Na použité princípy prefabrikácie a modularity reaguje Digital Modularity, séria workshopov organizovaná štúdiom Subdigital v spolupráci s Trenčín 2026, ktoré sa uskutočnili v Partizánskom a Zlíne. Záverečná výstava bola otvorená v piatok 12.novembra a bude trvať do 19.decembra 2021.

Udržateľné materiály a parametrický dizajn

Na výstave nájdete finálne modely, ktoré vytvorili študenti pod vedením lektorov počas workshopu doplnené  vizualizáciami ukazujúcimi potenciálne ‚skladanie‘ týchto ‚urban toys‘ do zložitejších a väčších štruktúr.

Modely vznikli použitím princípov modulárnej architektúry, ktorú používal aj Baťa. Ide o použitie prefabrikovaných dielov, ktoré umožňujú veľkú variabilitu svojim tvarom a konštrukčnými spojmi a zároveň umožňujú rýchlu a lacnú výrobu, keďže ide o vytváranie tých istých dielov znova a znova, akoby na páse, tak ako bola aj Baťova obuv.

Dizajnérsky proces prebiehal v programe Rhinoceros/Grasshopper s plug-inom Monoceros, ktorý vyvinul Ján Tóth a Ján Pernecký zo Subdigital. Na vytvorenie týchto modelov sa použili udržateľné materiály, tak, ako naznačujú princípy Nového európskeho Bauhausu (beautiful, sustainable, together). Išlo napríklad o recyklované plastové dosky a kompostovateľný bioplast v kombinácii s preglejkou.

Kontext pre návštevníkov

Jediný aspekt, ktorý výstave chýba je kontext. Samotný vystavený materiál je vizuálne veľmi zaujímavý, no návštevníkovi nevysvetľuje, ako a prečo vznikli prototypy, ktoré organizátori vystavili.

S dátami v mobile je možno sa všetko o procese dozvedieť z instagramu Digital Modularity. Na výstave si možno pozrieť iba prototypy. Myslím si, že návštevníci by ocenili, keby bolo pozadie projektu a proces návrhu ukazaný aj v rámci výstavnej miestnosti.

Vizualizácie by sa tiež mohli doplniť o ľudí interagujúcich s dielom. Tým by sa osvetlila mierku, budúce použitie štruktúr či fungovanie v kontexte mesta.

Rebeka Zacková