Chris Lepine: V Bratislave vidím rastúcu dôležitosť verejného prostredia

Chris Lepine je Associate Director vo svetoznámom štúdiu Zaha Hadid Architects a do Bratislavy chodí kvôli veľkému rezidenčnému i administratívnemu komplexu Sky Park, ktorý stavia Penta Real Estate. Pred pol rokom sa stal projektovým manažérom tohto projektu, navrhnutého ešte samotnou Zahou Hadid. Tá síce zomrela už pred vyše tromi rokmi, ale jej duch stále zostal v štúdiu, ktoré chce pokračovať v jej odkaze.

Chris Lepine poskytol ASB exkluzívny rozhovor pri príležitosti prezentácie mestského parku pri Sky Parku, na ktorom popri štúdiu Zaha Hadid Architects spolupracoval aj známy urbanista Igor Marko a londýnske štúdio Townshend Landscape Architecture.

Po koľkýkrát ste v Bratislave?
Počas polroka je to moja tretia návšteva. Priznám sa, chodím sem najmä kvôli nášmu projektu, takže sledujem predovšetkým zmeny na vežiach projektu Sky Park.

Teraz ste tu kvôli prezentácii mestského parku, ktorý bude súčasťou projektu Sky Park. Aké boli jeho princípy a ako prebiehala spolupráca s Townshend Landscape Architects, Igorom Markom a developerom?
Túto schému sme vymysleli pred pár rokmi v našom štúdiu a víziou bolo mať pri projekte Sky Park veľký verejný priestor. Aby bol prínosný pre samotný development, pre obyvateľov a, samozrejme, by mal ponúkať benefity pre celú verejnosť v meste.

Budovanie verejného priestoru je dôležitou súčasťou nášho prístupu. Pri rozvinutí našej schémy sme úzko spolupracovali s developerom, spoločnosťou Penta Real Estate, ale aj s lokálnymi architektmi (GFI), ktorí nám pomáhali zvládať miestne predpisy.

Navrhli sme teda celkovú víziu verejného priestoru, ako tu budú veže sedieť a ako bude na ne reagovať okolie. Terén okolo nich bude zvlnený, dvíhajú sa tu rôzne úrovne, a keď ste vnútri parku, cítite sa chránení, máte pocit intimity. Kolegovia zo štúdia Townshend zase rozvinuli detailné aspekty týkajúce sa výberu vegetácie.

Ako pristupuje veľké štúdio k zákazke, ktorá je preň možno len jednou z viacerých, ale pre Bratislavu to znamená, že bude mať projekt od vplyvného medzinárodného ateliéru?
Je obrovská česť, že práve my realizujeme v Bratislave tento veľký projekt. Bratislava je veľmi inšpiratívne mesto – je tu mix historickej a novej architektúry, v blízkom okolí sú kopce so zaujímavou prírodou.

V zadaní sme dostali opustenú, zdevastovanú lokalitu a hľadali sme, ako by mohla byť prínosom pre miestnych obyvateľov a pre verejnosť.

Podstatou nášho podnikateľského klastra bolo urobiť vertikálne veže, aby okolo nich zostal dostatok priestoru. Určite je to lepší spôsob, ako keby sme ich obkolesili plotom, za ktorý by nikto nemohol vstúpiť.

V štúdiu Zaha Hadid Architects pôsobíte od roku 2006 na pozícii Associate Directora. Čo to presne znamená, aká je vaša pozícia v procesoch týkajúcich sa projektu?
V praxi je to projektový riaditeľ, ktorý sleduje rôzne projekty štúdia v rôznych fázach ich vývoja. Som aktívny pri každom z nich a sledujem, ako sa vyvíjajú od začiatku až po koniec.

Mojím prvým projektom po nástupe do ateliéru Zaha Hadid Architecs bol Signature Tower v Dubaji, kombinácia bývania, hotela, kancelárií a retailu v podzemí.

Aktívny som bol aj v projekte One Thousand Museum v Miami, no a teraz nadväzujem na prácu mojich kolegov v Bratislave. Budem tu pôsobiť až do ukončenia projektu Sky Park.

Ako si spomínate na Zahu Hadid? Aká to bola osobnosť, ako ste s ňou vychádzali a spolupracovali?
Jednoznačne to bola veľká osobnosť – náročná, ale zároveň inšpirujúca a spolupráca s ňou bola vždy osobitá skúsenosť. Áno, v projektoch vždy od nás vyžadovala veľké nasadenie, ale zároveň sa snažila presadzovať svoj dizajn. Mala svoj byt v Miami, čiže keď som tam viedol projekt One Thousand Museum, často sme sa vídavali. Poznal som ju teda v oboch kontextoch – v Londýne aj v Miami.

Prečítajte si tiež: Päťhviezdičkový hotel od ateliéru Zahy Hadid

Ako pokračuje činnosť štúdia bez nej? Udržujete si Zahin osobitý tvarový štýl a rozvíjate jej princípy architektonickej tvorby?
Keď Zaha navždy odišla, bolo to pre nás veľmi smutné i ťažké – profesionálne i ľudsky. Samozrejme, pokračujeme v jej tradícii, ktorú založila. Okrem toho, že bola architektkou, bola aj skvelou učiteľkou. Odovzdávala svoje myšlienky, ktoré neboli len neurčité tvary, ale išlo o konkrétne princípy vývoja dizajnu. Pokračovanie v jej odkaze je zreteľné na našej práci, ktorá má veľmi podobný inovatívny charakter.

Realizujú sa v súčasnosti ešte projek­ty, na ktorých sa osobne podieľala?
Niektoré, ktoré sa končia v tomto roku – napríklad One Thousand Museum – začínali ešte pod jej vedením. Samozrejme, odvtedy máme projekty, ktoré vznikali už po jej smrti. V tejto súvislosti mi napadá, že architektúra je niekedy aj vtipný biznis – sú projekty, ktoré sme navrhovali aj pred desiatimi rokmi. Potom sme ich odložili a ktovie, možno ešte budú aktuálne. Môže sa to týkať aj Zahiných projektov spred mnohých rokov.

Nerozmýšľali ste nad zmenou názvu štúdia?
Nie, je to overená značka a aj právne predpisy nám umožňujú pokračovať. „Principálom“ v Zaha Hadid Architects je Patrick Schumacher, ktorý pevne vedie štúdio k ďalším úspechom.

Spomínali ste, že ste viedli projekt One Thousand Museum v Miami, ktorý ešte navrhovala Zaha Hadid. Už je dokončený?
Áno, dnes je One Thousand Museum už takmer dokončený. Prvýkrát nás klient kontaktoval v roku 2012 a vtedy vznikli aj prvé nákresy dizajnu. Od začiatku som bol v tomto projekte aktívny a bez zveličenia môžem povedať, že je to jeden z našich najambicióznejších projektov súčasnosti.

Ako som spomínal, zúčastňovala sa ho aj Zaha, ale na projekte pracovalo celé štúdio. Zaha v ňom vystupovala veľmi aktívne, čoskoro sme sa odlepili od prízemia a vytvorili nadzemnú časť ešte pred jej skonom. Dokonca ešte stihla napísať list klientovi, že je šťastná, ako to dobre napreduje.

V čom je tento projekt taký ambiciózny?
Vo svojej komplexnosti. Pravda, mali sme veľa komplexných projektov, ale v tomto prípade sme kontrolovanú komplexnosť posunuli na vyššiu úroveň. Štvorcový pôdorys, štruktúra i celkový vzhľad budovy má komplexné, ale zároveň jasné princípy.

Predtým ste robili v inom slávnom londýnskom štúdiu Foster and Partners. Mohli by ste porovnať činnosť týchto dvoch štúdií? V čom sa odlišujú?
Často sa ma na to pýtajú a mám veľmi jednoznačnú odpoveď. Hoci obidve štúdiá majú rozličný pohľad na prácu, je medzi nimi aj dosť podobností, najmä v tvorivosti. Obe sa sústreďujú na kvalitu architektúry, majú veľmi podobný prístup k navrhovaniu dizajnu, vybrali si aj podobnú cestu na dosiahnutie tejto kvality.

Neprehliadnite: Duny v poušti na východě Spojených arabských emirátů od Zahy Hadid

Pravidelne prednášate na univerzitách a aj v Bratislave ste mali prednášku na fakulte architektúry. Aký je záujem o štúdium architektúry vo svete?
Mladí architekti sa veľmi angažujú v tvorivom procese a majú veľký záujem o architektúru. Vývoj totiž trvá celé generácie. Aj to, o čo sa snažíme teraz, budú využívať až budúce generácie.

Myšlienky udržateľnosti a zdravého životného prostredia bude skutočne zohľadňovať a „zoberie na svoju palubu“ až nová generácia. Je tiež možné, že sa inšpirujú nami a vytvoria inú inovatívnu architektúru. Tá zoberie do úvahy všetky premenné veličiny tvorby pre ľudí, ktoré sú výzvy súčasnosti.

A sme pri budúcnosti architektúry. Čoraz hlasnejšie sa hovorí, že planéta sa ocitá na križovatke rozhodujúcej o budúcnosti. Čo pozitívne môže pre to urobiť architektúra?
Princípy trvalej udržateľnosti už dlhšie zohľadňujeme aj v našej architektúre, ale v budúcnosti to bude ešte dôležitejšie. Celá vyspelá spoločnosť má dnes smernice a princípy, ktoré jej určujú zodpovednejší prístup, ale architekti budú musieť ísť ešte podstatne ďalej ako tieto štandardné normy.

Aj my používame materiály, ktoré sú udržateľné a recyklovateľné, a ako architekti musíme k dizajnovaniu z týchto materiálov pristupovať veľmi šikovne. V kontexte tvorby v Bratislave zároveň vidím rastúcu dôležitosť verejného prostredia v architektúre, čiže akési opätovné spojenie s prírodou.

A na záver otázka o dobrej architektúre. Aké má kontúry?
Vytvára niečo neočakávané, ale zároveň veľmi užitočné. Riešite pritom praktické problémy, ktorých úspešnosť tkvie v tom, že klientovi dodávate užitočné veci, ale neočakávaným spôsobom.

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 6-7/2019.