Pavol Jackuliak: Elektrické vykurovanie rieši aj ochranu pred zamrznutím viníc a vyhrieva hrady či kostoly
Denisa Kureková Spoločnosť Fenix patrí medzi priekopníkov elektrického vykurovania v strednej Európe. Na Slovensku ju od roku 1993 zastupuje Pavol Jackuliak, ktorý počas troch dekád sledoval, ako sa elektrické systémy zmenili z luxusného prvku komfortu na súčasť udržateľného bývania. V rozhovore hovorí o budúcnosti elektriny, o možnostiach batériových úložísk, návratnosti investícií, ale aj o netradičných projektoch – od ochrany viníc pred zamrznutím až po vykurovanie historických pamiatok.
Elektrické vykurovanie vyrábate už 35 rokov. Ako sa za ten čas zmenil pohľad používateľov na vykurovanie?
Fénix pôsobí už od roku 1990, ja pôsobím vo firme od roku 1993, keď vznikla Slovenská republika. Za tých 35 rokov sme posunuli elektrické vykurovanie na úroveň, pri ktorej ju ľudia začali vnímať ako príležitosť na zlepšenie svojho bývania a zvýšenie jeho komfortu. Takže dnes môžeme povedať, že koneční užívatelia vnímajú elektrické vykurovanie ako komfortné vykurovanie.
Ako sa vyvíjal záujem o elektrické vykurovanie?
Pohľadov konečných užívateľov je viac. Elektrické vykurovanie vnímajú z pohľadu úspor, ale aj investícií. V posledných dekádach sa vyvinul konkurenčný systém tepelných čerpadiel, ktorý má tiež budúcnosť. Ale pohľad užívateľov sa zmenil v tom, že rodinné domy sa zlepšili v energetickej úspore pri vykurovaní ako takom a uvažujú o lokálnych zdrojoch po miestnostiach ako o centrálnom zdroji.
Na internete používate marketingový slogan Budúcnosť je elektrina. Ako to myslíte?
Pred desiatimi rokmi vznikla nová myšlienka, ako posunúť elektrické vykurovanie z pohľadu efektívnosti užívateľov. Začala sa doba fotovoltického získavania elektrickej energie, respektíve doba obnoviteľných zdrojov. Vedeniu spoločnosti, holdingu, v tom čase napadlo, že posunieme elektrické vykurovanie na úroveň obnoviteľných zdrojov. Najväčším zdrojom je výroba zo slniečka, z fotovoltických panelov. Myslíme si, že budúcnosť elektrického vykurovania je práve v obnoviteľných zdrojoch.
V každom prípade úspora energie je dnes témou, ktorej sa nedá vyhnúť. Aké konkrétne kroky podnikáte, aby vaše výrobky prispeli k znižovaniu spotreby energie a zvýšeniu efektivity?
Vývoj v elektrických systémoch sa máličko posunul z pohľadu užívateľského komfortu. Rozdiel medzi systémami je ťažké vyhodnotiť, lebo dnes sa vykurovanie rodinných domov tak enormne znížilo, že v konečnom dôsledku sú pre konečného užívateľa poplatky za energie také malé, že sa skôr pozerá na užívateľský komfort. Z toho mu vyplýva, že najlepší spôsob vykurovania sú podlahové systémy.
Existuje nejaký podobný vykurovací systém, ktorý konkuruje rozšírenému podlahovému vykurovaniu?
Záleží na tom, aké médium používame – elektrinu alebo vodu. Pri podlahovom vykurovaní buď používate nejaké odporové systémy, to znamená odporové rohože, vodiče, alebo káble. Druhou možnosťou je teplovodný systém, ktorý konkuruje z pohľadu vykurovania elektrickému vykurovaniu najviac. Ale keď pozeráme na to ako na vykurovací systém, tak podlahovému vykurovaniu asi najviac konkurujú sálavé systémy, či už je to panelmi, alebo teplovodnými doskami.
Pri našom stretnutí pred rozhovorom ste spomínali, že vaše vykurovacie systémy sú súčasťou rekonštrukcie Krásnej Hôrky. Pôvodnou predstavou investora bolo podlahové vykurovanie, no vy ste mu to vyhovorili. Prečo?
Elektrické vykurovacie systémy ponúkajú spôsoby, ktoré sú na dlhodobé a trvalé užívanie. K tým patria podlahové vykurovacie systémy. Sú aj systémy, ktoré sú na občasné využívanie a nie sú zabudované v stavebnej konštrukcii. No ak používate systémy, ktoré majú charakter len občasného využívania, nemôžete od nich očakávať, že to budete dlhodobo užívať.
Toto bol jeden z prípadov, keď systém podlahového vykurovania určený na občasné využitie chceli použiť tam, kde po rekonštrukcii denne prejdú masy ľudí. Navrhli sme im ho teda do pevne zabudovaných ostení, kde mohli používať tradičné hlinené omietky. Výsledok má atmosféru a splnilo to účel.
Je ešte nejaký iný zaujímavý prípad, kde ste inštalovali svoje elektrické vykurovacie systémy?
Tých prípadov nie je málo. Verili by ste, že elektrické vykurovanie sa využíva aj v poľnohospodárstve? Naposledy sme riešili ochranu pred zamrznutím viníc. Jednu z prvých realizácií, čo sa blízkeho okolia týka, sme mali práve na Morave. Ale už sme to robili aj v Champagne vo Francúzsku, kde si to veľmi pochvaľujú. Boli aj roky, keď im úroda zamrzla alebo boli také klimatické podmienky, že im rast viniča skolaboval.
Máme aj také zaujímavosti ako vykurovania rôznych kostolov. Veľa ľudí si predstavuje, že tam bude podlahové vykurovanie. No my navrhneme radšej lokálne ohrevy. V zimnom období si určite nikto nedá v kostole kabát dole, takže im ohrievame nohy. Čiže je to realizácia pod sedacie plochy, pod lavice alebo pred kolená. Alebo sa snažíme ľuďom v rodinných domoch so zimnými záhradami predĺžiť leto a napríklad sálavými panelmi spríjemniť posedenie v chladnejších jesenných večeroch.
Myslíme si, že v elektrickom vykurovaní dokážeme poradiť ohľadom technológií záujemcom, budúcim partnerom, akým spôsobom sa majú chrániť pred nežiaducimi zimnými alebo chladnými podmienkami.
Vypočujte si tento rozhovor ako podcast
Okrem vykurovania sa zaoberáte aj batériovými úložiskami, ktoré sa dnes spomínajú stále častejšie. Ako batériové systémy fungujú a ako ich využije bežný používateľ?
Dnes žijeme v dobe elektromobility, ktorá je postavená na batériových úložiskách. Našou ideou bolo, aby užívatelia dokázali byť nezávislí a čo najlepšie využili obnoviteľné zdroje, tým mám na mysli fotovoltické systémy, ktoré spotrebujú energiu iba v čase, keď to slniečko je. Batéria im dáva možnosť naakumulovať si energiu a posunúť ju v čase, keď nie sú doma. Slniečko dokáže intenzívne nabiť batériu a spotreba sa presúva potom do iných – večerných alebo nočných – hodín.
Aké výhody prináša mať vlastné batérie? Nemôžem prebytočnú energiu predať späť do siete?
U nás zatiaľ konečný užívateľ nemôže predať energiu späť do siete. Nemáme na to legislatívu. Je to ale možné v Českej republike, kde pôsobí naša materská spoločnosť. Tam aj konečný užívateľ môže elektrickú energiu predávať do siete, získavať na horšie časy nejaké zdroje, aby si znížil poplatky. Ale u nás to legislatíva zatiaľ, žiaľ, nepodporuje.
Baterka slúži na to, aby ste boli nezávislejší. V prvom rade sa berie ohľad na to, aby užívateľ vyrobenú elektrickú energiu z obnoviteľného zdroja dokázal v čo najväčšej miere spotrebovať. Batéria je práve v tomto smere veľkým pomocníkom.
Pre mnohých je kľúčovým faktorom otázka návratnosti investície. Aký je približný čas návratnosti batériového úložiska pre bežného používateľa a čo návratnosť ovplyvňuje?
Je tam viac faktorov. Základným faktorom je životnosť, ktorá sa pri batérii počíta na cykly. Keď si predstavíte, že cyklus nabíjania batérie je od 0 do 100 percent a vy v rámci toho dňa časť predáte alebo získate, takže sa to spočítava. Samozrejme, ten cyklus prebieha počas celého dňa a zarátava sa potom na počty cyklov, ktoré výrobca batéria udáva v technických podmienkach. Štandardne je to medzi 6 a dnes už až 10 tisícmi cyklov.
Máme skúsenosť, že pri návrhu by jeden objekt nemal mať horšie cykly ako pol cyklu za deň. Keď premietnete 6-tisíc cyklov a vydelíte to polcyklom, tak životnosť vychádza na úrovni 15, niekedy až 18 rokov.
Ale zase to ovplyvňuje užívateľské prostredie. To znamená, že napríklad ten, kto má elektromobil, tak cykly využíva oveľa častejšie. Tam jeho cyklus prebieha na úrovni jedného cyklu za jeden deň. Samozrejme, musíme sa potom oprieť o to, koľko človek ušetrí tým, že auto používa na cesty do práce.
Keď to porovnáme s nejakým klasickým automobilom, či už benzínovým, alebo naftovým, tam sa to dá vyjadriť jednoduchšie. Po skúsenostiach hlavne v Českej republike, kde máme stovky realizácií batériových úložísk, už dnes vieme, že užívatelia majú návratnosť na úrovni okolo 12 rokov, ale keď si to premietnu do používania elektromobilu, ušetria rádovo 1- až 2-tisíc eur ročne na pohonných látkach.
Ako sa líši záujem o batériové úložiská na Slovensku a v Českej republike?
Veľký rozdiel vidíme práve pri fyzických osobách, teda konečných užívateľov v rodinných domoch, ktorí majú možnosť ísť na spotový obchod (nákup elektriny na burze za aktuálne ceny, ktoré sa počas dňa menia – pozn. red.). Návratnosť a finančná efektivita sú oveľa výraznejšie oproti slovenskému trhu, kde takýto model proste nemáme.
Samozrejme, aj na Slovensku existuje spotový trh, ale len pre eseročky alebo právnické osoby. Veľakrát sa nás ľudia pýtajú, ako riešiť situáciu, keď nesvieti slniečko. Práve pri spotovom obchode si viete v nočných hodinách nakúpiť lacnú elektrinu, ktorú potom spotrebujete cez deň a naakumulujete si ju do batérie. Takýmto spôsobom si zlepšujete efektivitu vykurovania alebo spotreby ako takej, či už vo firme, alebo v akomkoľvek podnikateľskom objekte.
Prečítajte si tiež
Čím to je, že sme na Slovensku v tomto smere pozadu?
Záujem je vždy o tom, aká energetická politika je nastavená. V Čechách nemajú dotačnú politiku pre fyzické osoby na takej úrovni, ako ju máme my. Takže ľudia v rodinných domoch s elektrickým vykurovaním hľadajú spôsoby, ako ušetriť.
Legislatíva im – aj v rámci nejakých dotačných politík – umožňuje, aby si kúpili batériové úložisko a vstúpili na spotový trh na obchodovanie. Aby boli nútení sledovať spotreby rodinného domu a nastaviť si režim batérie tak, aby v hodinách, keď je najdrahšia elektrina, nenakupovali, aby im to zabezpečila batéria vtedy, keď je cenotvorba pre nich nepriaznivá. A zase naopak, keď je to pre nich priaznivé a majú nadbytok a dostatočnú kapacitu batérie, tak to predajú do siete.
To znamená, že im vzniká takzvaná mínusová faktúra, ktorú im odpočíta dodávateľ energie. Prebytok elektrickej energie, ktorá vzniká hlavne v mesiacoch od apríla do októbra, keď je dostatok slnečných dní, majú možnosť akumulovať do batérie a budú ju spotrebovávať v čase, keď ju potrebujú v rodinných domoch.
Človek je v rodinnom dome štandardne ráno a večer, vtedy spotrebováva najviac energie. Síce dnes už techniku, teda napríklad umývačky alebo práčky možno nastaviť na odložený štart, aby spotrebovali energiu, keď je najväčší prírastok energie. Ale všetky ostatné spotrebiče, či už je to osvetlenie, alebo varenie, ohrevy vody a podobne, spotrebovávajú vtedy, keď sú ľudia doma.
Čo by ste odporúčali spotrebiteľom, ktorí uvažujú o investícii do batériových úložísk? Aké faktory by mali zvážiť predtým, ako sa rozhodnú?
Dnes je trh celkom nasýtený s ponukou batériových úložísk. Osobne si myslím, že veľa záujemcov neuvažuje o takých službách, ako dnes softvér batérie dokáže ponúknuť užívateľovi. A to je napríklad predpoveď počasia.
Dnes už batérie cez internet dokážu predpovedať alebo sa prispôsobiť spotrebe podľa počasia. Keď viem, že napríklad na druhý deň bude slniečko, nejakú časť energie si uchovám, nejakú časť predám. A opačne, keď viem, že na druhý deň je počasie nepriaznivé, tak nepredávam energiu, uchovávam si ju pre vlastnú spotrebu. Toto softvér batériových úložísk dokáže, je to veľmi dôležitý faktor.
Druhý faktor je pohľad na vstupnú investíciu, ktorý v mnohých prípadoch ovplyvňuje nákup. Batérie by mali mať za primeranú cenu dobrú životnosť, to znamená cykly, ktoré môže užívateľ využívať. Dnes sa batérie na trhu pohybujú medzi 8- až 10 tisícmi cyklov, čo pre užívateľa znamená 15, možno 20 rokov využívania.
Ďalšia vec je veľkosť kapacity batérie, lebo tá je rozhodujúca. Keď máte 10 kWh batériu a 10 kWh fotovoltickú elektráreň na streche, tak je to veľký nepomer výkonu, ktorý dokáže fotovoltika vyrobiť, a toho, čo dokážete uložiť.
Treba si uvedomiť, že vývoj batérií ide neskutočne dopredu. Dnes to, čo platilo pred dvomi rokmi, napríklad o kapacite batérií, už neplatí. Dnes sú batérie vyvinuté tak, že máte 500 Wh na 1 kg, čiže batéria je oveľa menšia, zaberie vám menej miesta v rodinnom dome alebo na mieste, kde má byť batéria umiestnená.
