Redakčná rada časopisu ASB
V utorok 3. 12. 2013 redakcia po roku opäť pozvala všetkých členov redakčnej rady časopisu ASB na stretnutie, ktoré sa konalo v priestoroch reštaurácie Ako doma na Lovinského ulici v Bratislave. Debata o časopise, architektúre, situácii v stavebníctve, v spoločnosti a aj o živote ako takom bola veľmi inšpiratívna a plná zaujímavých postrehov. Pracovný obed sa natiahol do podvečerných hodín a po výbornej bravčovej panenke a pri skvelom slovenskom víne sa debatovalo ľahšie.
Š. Šlachta súhlasil s týmto nápadom a s tým, že by bolo dobré osloviť aj stavebníka, realizátora a architekta. Aj keď pripustil, že pri zisťovaní kvality realizovaného diela to bude pre redakciu náročné.
Šéfredaktorka M. Nováková dodala, že máloktorý investor, realizačná firma, či dokonca architekt je ochotný pristúpiť na sebakritiku a otvorene debatovať a pomenovať nedostatky svojho diela. Navyše, jednotlivých účastníkov investičného procesu často viaže zmluva o mlčanlivosti, takže o konkrétne detaily sa ani nemôžu podeliť.
M. Kusý zdôraznil, že stále absentuje kritika architektúry, čo by bola dobrá téma, len sa jej treba adekvátne zhostiť.
Š. Šlachta povedal, že by bolo zaujímavé zorganizovať okrúhly stôl na tému pamiatkari – investori, teda na tému, ktorá je veľmi aktuálna v odbornej aj širokej verejnosti.
V ASB 11 – 12/2013 si investori k tejto téme nájdu materiál, ako spolupracovať s pamiatkarmi a archeológmi počas výstavby a prečo je táto spolupráca dôležitá, upozornila M. Nováková. O svojich skúsenostiach pre ASB porozprával aj architekt Vladimír Vršanský. Táto téma však na Slovensku neustále rezonuje, takže je dobrým tipom na podobný okrúhly stôl, aký v lete 2013 usporiadala redakcia na tému oceňovania práce architektov, doplnila M. Nováková.
M. Klein poukázal pri tejto téme na problém aktivistov rôzneho druhu, ktorí častejšie hája záujmy iných alebo svoje, nie prospech širokej spoločnosti.
P. Kollár pripomenul, že súčasný nelichotivý stav stavebníctva a situácie v ňom je odrazom politickej garnitúry, ktorej sa nepodarilo zaviesť jasné a všeobecne akceptovateľné pravidlá. Ak sa neriešia problémy, tak nastáva u ľudí frustrácia, apatia voči politickým vyhláseniam a aktívnemu zapájaniu sa do spoločenského, a teda aj stavbárskeho života.
A. Kopáčik pochválil vydavateľstvo, že počas uplynulého roka udrel časopis ASB so svojou novou koncepciou i layoutom na správnu strunu… Dekan SvF STU poukázal na zhoršujúcu sa kvalitu pripravenosti a vzdelanosti študentov Stavebnej fakulty STU (napr. matematika), pričom tvrdil, že to najlepšie z nastupujúcej generácie mladých stavbárov už odišlo do zahraničia.
A. Novotný pridal ďalší nápad: na budúci rok bude mať Stavba roka 20. výročie – bolo by dobré porovnať kvalitu tejto súťaže a poukázať, ktorým smerom ide.
Š. Šlachta súhlasil, že ceny za architektúru na Slovensku sú rôznorodé a kvalita tej-ktorej súťaže sa odvíja aj od zloženia jej poroty. Architektonické a stavebné súťaže na Slovensku žijú svoj autonómny život.
I. Pleidel zdôraznil, že každá architektonická súťaž má svoju vlastnú históriu. Niekedy vzniká dojem, že prihlásené stavby nie sú tým najlepším za dané obdobie, ale to je problém nominácie.
M. Kusý načal aj otázku developingu… Developer často vyhadzuje všetko, čo byt predražuje, klient si doň sám dáva rôzne doplnky, ako sú napríklad tieniace prvky, a potom to aj v novostavbách vyzerá ako v tureckom bazári. Architekt nemá v tomto procese často adekvátne slovo.
P. Kollár uviedol, že tak, ako sú rôzni architekti, sú rôzni aj developeri. Ich vzťah je často závislý aj od úrovne predchádzajúcej komunikácie, ale najdôležitejšia je opäť úloha štátu a jeho politiky. Keď sa bude podporovať iba jeden typologický druh (napr. nájomné domy), nebude to prospešné.
I. Pleidel doplnil, že sa pri výstavbe zväčša zabúda na urbanizmus a širšie dopravné vzťahy. Keď sa pozrieme na mnoho realizácií za posledné obdobie, zistíme, že krajina je pokrytá stavebným balastom. V časopise by sa mala rozšíriť rubrika Prehra, ktorá by kriticky poukazovala na tieto príklady. Mohla by sa rozvinúť napríklad aj polemika o jednom dome.
D. Fischer k samotnej diskusii o probléme poznamenal, aké zarážajúce je napríklad, že na verejnej diskusii o Zuckermandeli v Bratislave sa ľudia málo ozývali a boli spokojní s alibistickými odpoveďami autorov. Hmoty pod Bratislavským hradom sú pritom veľmi masívne, neproporčné. Čo je to verejný priestor? „V Barcelone som na to prišiel,“ povedal. „Na magistráte tam robí cca 100 architektov, ktorí sa zaoberajú len územným plánom a jeho rozvojom – developerovi sa ponúkne plocha a ten vie, čo má spĺňať.“
P. Kollár súhlasil: „Developera verejnosť často vníma ako škodnú zver, ale keby si niektorí odskúšali, čo to je vybudovať napríklad fungujúce obchodné centrum, tak by zmenili názor… Samozrejme, uvedomujem si, že je stále málo osvietených developerov, stále máme veľa odborne negramotných investorov.“
Š. Šlachta pridal redakcii ďalší tip: „V ASB by sa mohli pripomínať jubileá významných architektov, stavbárov…“
M. Kusý pripomenul, že dnes (3. 12. 2013) dopoludnia napríklad zomrel architekt Juraj Ľupták. Česť jeho pamiatke.
A. Novotný napokon povedal, že v ASB sa čoraz viac zdôrazňuje to A (architektúra), viac by sa malo aj S (stavebníctvo) a otázka je, čo je B (biznis).
Redakcia časopisu ASB ďakuje všetkým zúčastneným členom redakčnej rady za ich cenné postrehy a nápady.
Na stretnutí redakčnej rady sa zúčastnili: I. Pleidel, A. Novotný, Š. Šlachta, L. Piršel, M. Kusý, A. Kopáčik, M. Klein, P. Kollár, D. Fischer a z vydavateľstva JAGA GROUP P. Halász, R. Hošták, M. Nováková, Ľ. Petránsky, M. Šuhajová.
text: MN a ĽP
foto: Dano Veselský
–>
