Záujem o nízkoenergetické riešenia rastie

Žijeme v období mnohostranného znižovania. Veľmi citeľne možno vnímať snahu redukovať výdavky a náklady zo strany investorov stavieb či úsilie minimalizovať spotrebu elektrickej energie zo strany koncových používateľov. Najuvedomelejší sa dokonca zaujímajú aj o možnosti znižovať záťaž na životné prostredie pomocou ekologickej výstavby. To všetko musia do svojich produktov pretaviť aj výrobcovia fasádnych systémov.

Július Čajda technický konzultant Hydro Building Systems, spol. s r. o.	Ing. Jan Loukotka technický riaditeľ Český Caparol, spol. s r. o.	Ing. Marek Rura projektový manažér Divízia hliníkových konštrukcií Fenestra Sk, spol. s r. o.
Tomáš Sepp marketingový riaditeľ Baumit, spol. s r. o.	Peter Škvaril manažér pre Slovenskú republiku Schüco International KG	Ing. Radovan Tary sales manager Ruukki Slovakia, s. r. o.

V súčasnosti do popredia vystupuje otázka ekologickej výstavby a trvalej udržateľnosti. Aké trendy v tejto oblasti zaznamenáva segment fasádnych systémov?
J. Čajda: Výroba hliníka ako suroviny sa spája s vysokými nárokmi na spotrebu elektrickej energie. Naša sesterská spoločnosť sa napríklad zaoberá vývojom projektov elektrární na morskom pobreží, teda výrobou elektrickej energie bez dodatočného zaťažovania životného prostredia splodinami. Hliník pritom možno dobre recyklovať. Na jeho nové využitie, respektíve pretavenie treba iba 5 % pôvodnej energetickej spotreby.

J. Loukotka: Trendom, ktorý súvisí s touto otázkou, je použitie nových typov izolantov vyrobených z obnoviteľných zdrojov. Príkladom je izolačná doska z vláken z technickej konopy. Naša spoločnosť ponúka ETICS (vonkajší kontaktný zatepľovací systém, pozn. redakcie) s využitím tohto izolantu, ktorý získal certifikát európskeho predpisu ETAG.

M. Rura: V oblasti obvodových plášťov je v privátnom segmente jednoznačná snaha zvýšiť tepelnotechnické vlastnosti výplní otvorov, ale aj samotných obvodových plášťov. Sféra administratívnych, polyfunkčných a nákupných projektov je z hľadiska výplní otvorov špecifická veľkorozmernými zasklenými konštrukciami. Použitie trojskiel, čo je inak štandardné v privátnej sfére, sa tu obmedzuje pre ich hmotnosť, možnosti kovaní a hodnoty prestupu svetla, ktoré sú limitované z hľadiska hygieny pracovného prostredia. Cieľom dodávateľov fasád spoločne s projektantmi a investormi je zladenie všetkých vlastností obvodového plášťa a navrhnutie priehľadnej časti ako aktívneho prvku fasády, ktorý izoluje a zároveň efektívne využíva slnečnú energiu – tieni a presvetľuje v zime aj v lete. Naša spoločnosť sa v súčasnosti zaoberá aj návrhom aplikácie fotovoltických článkov do obvodového plášťa na administratívnych budovách. Veríme, že po zmenách v slovenskej legislatíve a možnosti získať dotácie na aplikáciu fotovoltických článkov, respektíve možnosti predávať ekologickú elektrickú energiu do siete sa týchto funkčných aplikácií na Slovensku nájde viac. K ďalším trendom ekologickej výstavby a trvalej udržateľnosti patrí výroba elektrickej energie na fasáde, ktorá sa buď distribuuje do siete, alebo slúži na decentralizovanú výrobu tepla či na chladenie. Podobným systémom je aplikácia solárnych panelov na ohrev teplej vody alebo vykurovanie.

T. Sepp: Zatiaľ čo témy ekológie a trvalej udržateľnosti boli donedávna viac-menej iba teóriou či záujmom úzkej skupiny ľudí, v poslednom období sledujeme zvýšený záujem o tieto témy a seriózne úsilie niektorých stavebníkov dostať tieto zásady do praxe. V súvislosti s naším kľúčovým segmentom – kontaktným zatepľovacím systémom – sledujeme najmä rastúci záujem o riešenie stavieb v nízkoenergetickom a pasívnom štandarde, s čím úzko súvisí aj používanie alternatívnych zdrojov na výrobu tepla či uplatňovanie ekologických stavebných materiálov. Práve výrazné zníženie emisií CO₂ môže byť vďaka zatepľovaniu bytových domov zásadným prínosom v otázke spomínanej ekológie a trvalej udržateľnosti.

P. Škvaril: Trendy by som zhrnul do dvoch oblastí. Oblasť energetickej efektívnosti by sa dala nazvať ako staronová. Jej cieľom je dosiahnuť čo najnižší súčiniteľ prechodu tepla fasádnej konštrukcie (okna) pri zohľadnení ekonomických súvislostí, a tým aj minimalizovať energetické straty. Málo známou informáciou je, že v súčasnosti pochádza drvivá väčšina potrebného hliníka z triedeného odpadu, a to vďaka úspešne fungujúcemu recyklačnému systému so stavebným hliníkom. To významným spôsobom redukuje potrebu energie na výrobu primárneho hliníka. Druhým novším trendom sú takzvané aktívne fasády. Vďaka dobrej tepelnej technike, zatieneniu a integrácii solárnych prvkov a komponentov techniky prostredia (TZB) sa významným spôsobom podieľajú na nižšej spotrebe energie, ale aj na generovaní potrebnej energie z obnoviteľných zdrojov, a to nad rámec potreby tepelnej pohody. Keďže budovy spotrebujú približne 30 % energie vyrobenej vo svete, je takýto prístup účinným príspevkom k trvalo udržateľnému rozvoju v stavebníctve.

Tieto princípy naša spoločnosť zhmotnila napríklad do štúdie a následne do svojho špeciálneho systémového programu pre fasády na úsporu a generovanie energie v jednom. Spája inteligentné rozhranie techniky prostredia – vetranie, vykurovanie, chladenie, otvárateľné prvky, slnečnú ochranu a solárne prvky v rámci modulárneho systému tak, aby sa všetky funkcie dali integrovať do fasády jednotlivo, skupinovo alebo ako komplexný systém.

R. Tary: Pri pohľade na ekologickú výstavbu musíme brať do úvahy viacero kritérií. V segmente fasádnych systémov je to najmä precízny návrh celkového konceptu, zohľadňujúci požiadavky na nízku energetickú náročnosť budovy. Tu zohráva veľkú úlohu práve správny návrh fasády – jej tvar, technické riešenie, výber kvalitných materiálov, presné dielenské zhotovenie a bezchybná montáž. V súčasnosti preto do popredia vstupujú prefabrikované fasádne systémy založené na princípe elementov, kde možno ušetriť výraznú časť nákladov na montáž, a tým aj energiu potrebnú pri realizácii fasády. V segmente komerčných administratívnych budov sú to transparentné elementové fasády, v prípade priemyselných objektov, nákupných centier alebo polyfunkčných objektov send­vičové panely.

V súvislosti s neistou ekonomickou situáciou sa objavuje aj snaha šetriť finančné prostriedky. Zaregistrovali ste takýto trend u svojich odberateľov? Kde sa najčastejšie snažia minimalizovať svoje výdaje a čo môže byť dôsledkom tohto úsilia?
J. Čajda: Tento trend sprevádza situáciu v stavebníctve od polovice roku 2009. Dovtedy sa ešte dokončovali rozbehnuté projekty. Pre celosvetové ekonomické problémy sa nové stavby spomalili, prípadne posunuli alebo úplne zastavili, pričom investori čakajú na vhodnejší čas. Táto skutočnosť je príčinou veľkého pretlaku v kapacitách stavebných firiem a takmer nereálneho prístupu niektorých výberových konaní či podhodnotenia ponúkaných cien na realizáciu diela. V praxi to vedie k technologickým chybám alebo nedostatočne prepracovaným stavebným detailom. Preto sa objavujú reklamácie samotného objektu. Subdodávatelia sa pritom v dlhšom časovom horizonte dostávajú do bludného kruhu, ktorý môže viesť až k ich zániku na stavebnom trhu.

J. Loukotka: Áno, ide najmä o snahu použiť čo najlacnejší materiál, respektíve poskladať systém z rôznych najlacnejších komponentov od jednotlivých predajcov. V dôsledku toho dochádza k poškodeniu koncového užívateľa a porušeniu zákona. Ten definuje ETICS ako výrobok zložený z viacerých komponentov, ktoré sa odskúšali spolu.

M. Rura: Tlak na znižovanie nákladov je v tomto čase citeľný. Náklady sa najčastejšie znižujú zámenou ušľachtilých materiálov za takzvané štandardné. Pri výplniach otvorov ide napríklad o zámenu hliníkových okien za plastové, zmenšenie počtu otvárateľných výplní, zmenu detailu osadenia do stavebného telesa a podobne. V oblasti nepriehľadných častí obvodového plášťa je to zámena prevetrávaných plášťov za kontaktné zatepľovacie systémy alebo náhrada obkladového materiálu za cenovo dostupnejší. Najväčším problémom pri znižovaní nákladov, a teda alternovaní naprojektovaných obvodových plášťov, je absencia spolupráce so skúseným fasádnikom. V dôsledku toho sú tieto zmeny nekoncepčné a často nesprávne aj z technického hľadiska. Výsledok takzvaných úspor veľakrát znižuje užívateľský štandard koncového spotrebiteľa. V niektorých prípadoch sa nerešpektujú ani legislatívne hygienické požiadavky, napríklad vnútorná hladina hluku, oslnenie či hygienické vetranie. Nechcem tvrdiť, že nemožno alternovať napríklad hliníkové zasklievacie systémy za plastové alebo drevené. Dôležité je však uvedomiť si, že okno nie je iba priehľadný prvok, ktorý zabezpečuje kontakt s vonkajším prostredím. Ide o najdôležitejší aktívny element fasády, ktorý slúži na zabezpečenie požiadaviek kladených na vnútorne prostredie.

T. Sepp: Je pravda, že tento rok priniesol pre hospodársku krízu a pokles stavebnej výroby zvýšený tlak na ceny materiálov. Zaznamenali sme tiež zvýšený dovoz lacných materiálov zo zahraničia. Negatívne sa prejavila aj snaha investorov neprimerane šetriť finančné prostriedky, prípadne ich úplne zmraziť. Takéto postupy môžu viesť k používaniu nesystémových riešení, prípadne nevhodných materiálov. Takto môžu vzniknúť nepríjemné poruchy a škody, ktoré v konečnom dôsledku predražia stavbu. Prax ukázala, že takéto riešenia nikam nevedú, naopak, ostávajú po nich nesplnené termíny, zlá kvalita a veľakrát aj naštrbené partnerské vzťahy, čo nikomu neprospieva.

P. Škvaril: Snaha šetriť finančné prostriedky je zrejmá. Týka sa to v prvom rade konštrukcií, ktoré sa ešte len projektujú. Tam očakávame menej riešení na mieru a viac „konfekcie“, teda štandardných systémov. Najhoršia je však neochota zaplatiť za dodané práce, na čo slúžia rozličné zámienky vrátane súčasnej hospodárskej situácie. Pravda je, že príčinu možno hľadať aj v tom, že sa zle predávajú, respektíve prenajímajú priestory určené na bývanie alebo administratívu. Banky tak nevyplácajú časti plánovaných úverov. Táto situácia spôsobuje výrazné zhoršenie platobnej disciplíny a vznik druhotnej platobnej neschopnosti, prípadne konkurzy. Ďalšou z praktík, ktoré sa rozmohli do neadekvátnych rozmerov, je „tendrovanie“ spracovateľov hliníkových konštrukcií, nezriedka aj v desiatich kolách. Pritom sa menia podmienky zadania s cieľom zlacniť technické riešenie konštrukcií. Keď však už nemožno dosiahnuť zlacnenie, nastupuje takzvané obchodovanie. Zámerom je nájsť spracovateľa v núdzi, prípadne zo zahraničia, ktorý v rámci verejnej súťaže ponúkne výrazne nižšiu cenu. Výsledkom je znižovanie kvalitatívnych štandardov konštrukcií, povrchné vyhotovenie detailov napojení, a dokonca aj budúce funkčné nedostatky v tých najextrémnejších prípadoch.

R. Tary: Je prirodzené, že investori v súčasnej búrlivej situácii na stavebnom trhu prehodnocujú aj náklady spojené s realizáciou fasád. Dodávatelia sa s tou­to požiadavkou stretávajú pri väčšine projektov. Stáva sa to pri nových, ale aj v prípade pôvodných návrhov, ktoré boli pred prehodnotením „štedrejšie“. Výhodu v tomto období majú najmä dodávatelia komplexných riešení a spoločnosti, ktoré dokážu eliminovať vstupné náklady využitím vlastných výrobných kapacít a širokou ponukou materiálov na opláštenia budov, a to od najekonomickejších variant až po tie lukratívne. Všeobecnou snahou je nájsť optimálny kompromis v pomere ceny a výkonu. Našich klientov sa však snažíme usmerniť, aby nezabúdali najmä na bezchybnú funkciu fasády z hľadiska tepelnej techniky a kvalitného zhotovenia. Najčastejším riešením je alternovanie obkladových materiálov, pri ktorom možno aj pri zámene niektorých produktov ponúknuť požadovanú kvalitu, zachovať pôvodný dizajn, a nezruinovať pritom klienta.

Ako sa dajú prostredníctvom výberu a aplikácie fasádneho systému ušetriť náklady na spotrebu energie v objekte?
J. Čajda: Pri sledovaní energetických nákladov projektu možno použiť čo najkvalitnejšiu tepelnú izoláciu v oblasti profilov a samotných výplní. V zimnom období je vysoká tepelná izolácia vonkajšieho plášťa jediným spôsobom, ako ušetriť energiu. V lete je však nevyhnutné znížiť nárok na energetické výdaje, čiže klimatizáciu (ochladzovanie vnútorného prostredia) a tienenie. Naša spoločnosť napríklad ponúka tienenie fasády alebo ochladzovanie prostredníctvom takzvanej dvojplášťovej fasády.

J. Loukotka: Je to skôr otázka pre energetického audítora. Z pohľadu investora je zaujímavejšie použitie izolačných materiálov s nízkou tepelnou vodivosťou, čo umožňuje dosiahnuť vysoký tepelnoizolačný účinok pri minimalizácii hrúbky izolantu. Má to pozitívny dosah na cenu montáže, predovšetkým klampiarskych prvkov a podobne. Veľakrát možno aj pri vyššej jednotkovej cene izolantu ušetriť na celom systéme, napríklad pri použití izolačnej dosky s vyššou účinnosťou, ktorá so svojou hrúbkou 10 cm dokáže zastúpiť štandardné EPS s hrúbkou 12 cm.

M. Rura: Výber fasádneho systému má určite podiel na úsporách nákladov, ale nie je rozhodujúcim faktorom. Skúsený dodávateľ fasád vie posúdiť, aký zasklievací systém je najvhodnejší. Tu by som apeloval na stavebníkov a projektantov, ktorí majú zámer zrealizovať projekt so známkou ekologický, aby oslovili dodávateľa fasád už v projektovej fáze. Vtedy je najvhodnejší čas na návrh vhodného fasádneho systému, konceptu fasády. Pri takejto forme spolupráce sa dosiahne najlepší pomer medzi úžitkovými vlastnosťami a cenou. Architekti radi navrhujú veľké zasklené steny s veľkými posuvnými dverami, aby sa priestor čo najviac otvoril do exteriéru. Logickou požiadavkou na nízkoenergetický dom je trojité zasklenie. Málokto si však uvedomuje, že hmotnosť trojskla je omnoho väčšia ako pri štandardnom dvojskle. Tomu sa musí prispôsobiť celý koncept výplní otvorov, a teda zvoliť aj vhodný fasádny systém. Pri veľkorozmerných zaskleniach a ich správnom nadimenzovaní presahuje celková hrúbka trojskla možnosť osadenia do rámovej konštrukcie, s ktorou sa počítalo v projekte. Dôsledkom je buď zmenšenie hrúbky dištančného rámčeka izolačného zasklenia, čo automaticky znamená zhoršenie tepelnotechnických vlastností, alebo zmena fasádneho systému z rámového na fasádny, čo má za následok zmenu konceptu osadenia do stavebného telesa. Znemožňuje to aj prekrytie rámov tepelnou izoláciou, pretože sa zasklieva z exteriéru. Zároveň sa mení vzhľad a do určitej miery sa zhoršujú tepelnotechnické vlastnosti detailu. V neposlednom rade takéto opatrenie zvyšuje cenu diela – ale bez zlepšenia úžitkových vlastností.

T. Sepp: Vhodne zvoleným zatepľovacím systémom sa podľa našich bohatých skúseností dá ušetriť minimálne 30 % nákladov na vykurovanie, často sa úspora pohybuje dokonca až na úrovni 50 %. Vo väčšej miere sa začínajú objavovať spomínané nízkoenergetické a pasívne budovy, a to nielen v segmente rodinných domov, ale aj v segmente bytových a verejných stavieb. Najnovšie napríklad participujeme na rekonštrukcii školy v Starej Turej na pasívny štandard. Našou prioritou na najbližšie roky je práve oblasť bytových a verejných budov, kde správne navrhnutá a zrealizovaná termická sanácia môže ušetriť štátu nemalé prostriedky na prevádzku týchto budov. Tieto opatrenia a kroky sa však bez príslušnej podpory štátu a verejnej správy nedajú realizovať v primeranom rozsahu a objeme. Veríme, že najbližšie roky sa tento segment pohne správnym smerom.

P. Škvaril: Keďže väčšiu časť tejto problematiky som obsiahol v prvej otázke, obrátil by som pozornosť ešte na jeden aspekt energetickej efektívnosti budov. Vnímanie tepelných strát sa najmä u laickej verejnosti spája s počtom komôr profilov (pri plastových systémoch ide o súčasť argumentácie). U odbornej verejnosti, ale aj v legislatívnej oblasti sa stále stupňujú požiadavky na minimalizáciu tepelných strát profilov cez tepelnoizolačné vlastnosti okna, rámu. Pritom efektívne vetranie oknami sa v drvivej väčšine projektov stále prenecháva na subjektívne pocity obyvateľov. Nesprávne vetranie alebo zabudnuté otvorené okná však v praxi rýchlo zredukujú prínosy „teplejších“ konštrukcií, respektíve lepších tepelnoizolačných vlastností rámu.

Riešením môže byť po­užitie nášho špeciálneho elektromechanického kovania na okne, ktoré v spolupráci so senzorom CO₂ v miestnosti zabezpečí iba nevyhnutné vetranie. V kombinácii s regulačným systémom, ktorý zabezpečuje optimálne vykurovanie priestorov, umožňuje vetranie oknami aj bez ľudskej pomoci. Cez integrovaný senzor polohy kovania dokáže pred odchodom informovať, že niekde zostalo otvorené okno, a dať povel na jeho zatvorenie. Dnes je takýto systém vďaka našej spoločnosti skutočnosťou aj na Slovensku v segmente rezidenčných či kancelárskych budov s vyšším štandardom.

R. Tary: Z hľadiska celkovej energetickej úspory objektu je opäť na prvom mieste práve správny návrh celkovej skladby fasády ako bariéry medzi interiérovými a exteriérovými klimatickými podmienkami. Fasáda musí vykazovať najmä vysoké tepelnoizolačné parametre. Vieme ich dosiahnuť použitím kvalitných materiálov, správnym návrhom detailov, ktoré eliminujú tepelné mosty a riešia otázku vzduchotesnosti, a kvalitnou montážou. Ďalšiu úsporu energie predstavujú solárne zisky vďaka vhodne navrhnutým transparentným konštrukciám.

Anna Salvová

Článok bol uverejnený v časopise ASB.