Moderná štvrť s Novým Istropolisom bude vodu využívať efektívne

S pitnou, odpadovou aj úžitkovou vodou treba vždy počítať. S prívalmi dažďa, ktoré nestíha odviezť verejná kanalizácia, má v posledných rokoch negatívne skúsenosti aj mesto Bratislava a Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS).

Z odborárskej stavby bude polyfunkčný súbor

Dlho očakávaný zámer polyfunkčného súboru Nový Istropolis od developera Immocap má aktuálne tri varianty. Obsahuje vlastný prístup, ako hospodáriť s vodou v lokalite zámeru, ktorý je súčasťou širšieho územia dopravného uzla Trnavské mýto v hlavnom meste.

Podľa Atlasu hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy je riziko ohrozenia budovy intenzívnymi zrážkami v mestskej časti Nové Mesto na úrovni 40 až 50 % a citlivosť budov na ne je 60 až 70 %.

V projekte Nového Istropolisu od medzinárodne známych ateliérov KCAP a Cityförster prejde lokalita bývalého Domu odborov Istropolis zásadnou funkčnou zmenou a získa moderný mestský charakter.

Majú tam vyrásť objekty s administratívnou a rezidenčnou funkciou, kultúrno-spoločenské centrum pre 2 900 sediacich divákov, kongresový hotel, podzemný parking a verejné priestory so zeleňou. Navrhovaná odvodňovaná plocha v rámci stavby má rozlohu cca 19 700 m². K tomu patrí aj udržateľnosť postaveného súboru vrátane hospodárneho využitie zdrojov vody.

Tepelný ostrov treba zmeniť

„Lokalita Trnavského mýta je jedným z tzv. tepelných ostrovov v Bratislave,“ povedal pre ASB architekt Miloš Diežka z bratislavského ateliéru Pantograph, ktorý sa podieľa na Novom Istropolise s tým, že zníženiu intenzity prehrievania nepomáhajú tmavé materiály. Ide o mestskú zástavbu, ktorá vykazuje znateľne vyššiu teplotu ako jej okolie.

„Trnavské mýto je dnes veľkým parkoviskom a nevyužívaným verejným priestorom, ktorý prevažne tvorili spevnené plochy, aj keď sa tam nachádza nejaká vzrastlá, a vo veľkej časti verejne neprístupná zeleň. Vzhľadom na dopravné plochy, ktoré tam sú, je to prehrievané územie,“ konštatoval architekt Miloš Diežka.

Ambíciou je využívať v projekte svetlejšie materiály, výsadbu vzrastlej zelene a zavlažovanie prostredníctvom spätného navrátenia dažďových vôd do územia. Takáto voda sa bude zachytávať a akumulovať a pomocou technických prostriedkov bude spätne využívaná v území Nového Istropolisu.

V Bratislave spadne ročne približne 600 milimetrov zrážok. Podľa Diežku si treba uvedomiť, že zo spevnených plôch posielame vodu do splaškovej kanalizácie, pretože neexistuje segregovaná dažďová kanalizácia. „Voda dokáže zlepšiť mikroklímu prostredia,“ konštatoval.

Lokálne systémy na zadržanie zrážkových vôd

Prerokovanie správy o hodnotení posudzovania vplyvov zámeru na životné prostredie sa konalo na pôde bratislavského magistrátu koncom augusta tohto roka. Spracovateľ, konzultačná a poradenská spoločnosť EKOCONSULT – enviro, v nej navrhuje zrealizovať lokálne systémy na zadržanie zrážkových vôd a ich využitie v lokalite, ako aj znížiť spotrebu pitnej vody.

Ďalším vhodným opatrením je zriadenie studní ako vlastných zdrojov vody na úžitkové účely aj samostatný lokálny vodovod úžitkovej vody. Voda z tohto vodovodu bude mať široké využitie. Správca zelených plôch ňou bude sezónne polievať zeleň a vo vybraných častiach objektov ňou bude možné splachovať WC. Na lokálne rozvody úžitkovej vody budú napojené vonkajšie a vnútorné požiarne hydranty spojené s územím Nového Istropolisu.

Voda pre požiarnikov aj na zalievanie

V rámci stavby vybudujú v podzemných podlažiach centrálnu zásobnú (akumulačno-retenčnú) nádrž. Zásobovať ju budú zrážkové vody zo striech prostredníctvom vnútorných systémov dažďovej kanalizácie a studňa.

Na transport úžitkovej (požiarnej) vody k objektom stavby, vonkajším požiarnym hydrantom a odberným miestam na zalievanie zelene v areáli bude slúžiť centrálny distribučný areálový vodovod úžitkovej vody. Tento okruh bude viesť podzemnými podlažiami. Prevádzkový tlak v rozvode úžitkovej (požiarnej) vody zabezpečí automatická tlaková stanica v strojovni zdravotechnických inštalácií na treťom podzemnom podlaží.

„Definitívny priemer a hĺbka studne budú určené na základe výsledkov doplňujúceho hydrogeologického prieskumu,“ uvádza spracovateľ správy o hodnotení zámeru. Predbežne sa ráta s trvalou výdatnosťou studne v hodnote cca 5 litrov/s.

Presná hodnota garantovanej výdatnosti studne bude určená dlhodobou čerpacou skúškou. Základnou premisou narábania s vodou z povrchového odtoku zo striech objektov je, že zrážky sa budú prednostne zadržiavať na území stavby.

To znamená, že sa budú akumulovať a spätne distribuovať na zalievanie zelene (v maximálnej miere) a na splachovanie verejných toaliet, čím sa ušetria náklady na pitnú vodu z verejnej siete. Vody z povrchového odtoku zo spevnených plôch na prirodzenom teréne sa nebudú v riešenom území odvádzať do verejnej kanalizácie, ale vsakovacie zariadenia ich odvedú do podložia.

„Lokalita Trnavského mýta je jedným z tzv. tepelných ostrovov v Bratislave,“ – architekt Miloš Diežka, Pantograph

„Do verejnej kanalizácie sa budú odvádzať výlučne prebytkové zrážkové vody zo striech objektov, a to limitovaným a regulovaným odtokom so zaradením retenčných prvkov na území stavby,“ zdôrazňuje spracovateľ správy.

Reálne ročné objemy vôd z povrchového odtoku, ktoré poputujú do verejnej kanalizácie, stanoví kontinuálne meranie v merných objektoch na vonkajších prípojkách do verejnej kanalizácie. Stanovenie odtoku prebytkových vôd bolo dohodnuté na stretnutí s BVS na základe jestvujúcich zmlúv o pripojení pôvodného súboru objektov Domu odborov Istropolis.

Menej zrážok do verejnej kanalizácie

Dohodnuté bolo ponechanie časti odtokov dažďových vôd do verejnej kanalizácie. Majoritný objem dažďových zrážkových vôd má za cieľ maximálne zadržiavať vodu v území, aby sa prostredie adaptovalo na zmenu klímy a zlepšilo mikroprostredie v zastavanom území.

Okrem vsakovania sa bude voda využívať aj na závlahy sadových úprav a ostatné úžitkové potreby, najmä vo verejných toaletách, s cieľom zvyšovať potrebu úžitkovej vody na úkor pitnej. V rámci navrhovanej stavby je potrebné vybudovať retenčné nádrže s celkovým objemom 290 m³.

Rozdelenie celkového retenčného objemu na čiastkové objemy jednotlivých lokálnych retenčných nádrží sa stanoví percentuálnym podielom podľa počtu prípojok dažďovej kanalizácie do verejnej stokovej siete v závislosti od výmery jednotlivých odvodňovaných plôch.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2022