Ľubomír Andrassy: Tunely sú niekoľkonásobne predražené. V súkromnej firme by majiteľ hnal manažéra pred súd
Monika Voleková Kontrola nemá nachádzať zlodejov a podvodníkov, kontrola má ukazovať a odhaľovať slabé miesta v systéme riadenia a procesov zúčtovávania financií, hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý má na základe výsledkov kontrol kritický postoj k hospodáreniu s financiami na Slovensku.
Máme tu konsolidáciu, zatiaľ na účet obyvateľov. Kde sa stala v hospodárení štátu chyba?
Konsolidácia sa vždy môže diať len v dvoch rovinách, buď to robíte na príjmovej stránke, alebo na výdajovej. Ak to robíte na príjmovej, tak to zaplatia podnikatelia, občania, nikto iný. Ak na výdajovej, tak opäť šetríte vo financovaní verejných politík štátu a opäť to pocítia občania.
Preto musíte citlivo zvažovať, ako nastaviť konsolidáciu tak, aby ste neohrozili funkčnosť na príjmovej strane a nezdegradovali a nevytvorili sociálnu alebo inú priepasť na výdajovej strane. Zatiaľ sme robili viac konsolidáciu na príjmoch ako na výdavkoch, ale dlhodobo sa to nevie udržať.
Náš názor ako NKÚ SR je, že už nevieme nájsť priestor v príjmoch, treba začať vo výdavkoch. Viete hľadať peniaze len vo veľkých kapitolách. Otázka je, či potrebujeme 130- alebo 90-tisíc úradníkov. Ale úradníkov si musíme zaplatiť, pretože úradníka, ktorý dostáva tisíc eur, si kúpi lobista alebo finančná skupina.
To sú dilemy, na ktoré nemôže dať odpoveď NKÚ, poukazujeme na riziká, opisujeme ich. Ak neurobíme v najbližších rokoch zásadné zmeny vo výdavkoch štátu, ak nezhodnotíme, kam sme sa za 30 rokov dostali, a nezmeníme procesy, tak žiadna konsolidácia nebude úspešná.
Je v Bratislave potrebná ďalšia veľká nemocnica vo Vajnoroch?
Bratislava dlhodobo potrebuje koncovú nemocnicu, špičkové zariadenie, to všetci vedia. To, ako vieme zladiť v Bratislave niekoľko nemocníc, či je to Ružinov, Kramáre, Petržalka, Staré Mesto, to je v rukách kompetentných inštitúcií. Ale ak chceme zadefinovať uveriteľný projekt, nemôže sa to diať pod takým rúškom tajomstva, ako sa to deje dnes. Nemôžeme to rúško tajomstva a dymovú clonu znásobiť tým, že tento projekt dáme do gescie rezortu, ktorý 90 percent zo svojich aktivít robí v utajenom režime.
Máme už skúsené manažmenty, aby sme vedeli vyčerpať peniaze na obnovu verejných budov?
To je veľký otáznik. Nechcem konštatovať, že nemáme, lebo aj my v auditoch používame viacero príkladov dobrej praxe. Mali sme opäť na stole peniaze v rámci plánu obnovy na rekonštrukciu desiatok súdov, ale ukazuje sa, že z toho nevyužijeme skoro nič. Neboli sme schopní pripraviť stavebné, investičné a realizačné projekty, nechali sme to na predsedoch okresných súdov.
Oni nie sú stavební inžinieri, nevedia, ako zrekonštruovať a odkontrolovať stavebný projekt. Ak viem, že mám peniaze na rekonštrukciu 50 objektov, mám mať projektový tím, ktorý riadi takýto veľký projekt. Partnerom pre projektový tím má byť ten, kto v objekte sídli, predseda alebo členovia súdu.
Oni majú zadefinovať, čo by potrebovali, pretože to poznajú. Ale stavebno-technické plány, inžiniering, musí robiť niekto iný. Ak na ministerstve máte jedného človeka na zdravotníctve pre projekt veľkej nemocnice, ak na spravodlivosti máte na takéto projekty nula ľudí, presne takto to vyzerá. Sú to premrhané príležitosti, pretože to robíme amatérsky, viac o tom rozprávame a robíme marketingové výstupy, ako v tom reálne konáme.
Prečítajte si tiež
Ak nebudeme mať profesionálnu inštitúciu, ktorá to bude robiť aj pre rezorty, ako je spravodlivosť, školstvo, práca a sociálne veci alebo zdravotníctvo, tak sa z tohto miesta nepohneme.
Keď necháme prejedať peniaze EÚ v samosprávach lobistom, ktorí vám trikrát počas programového obdobia ponúknu rekonštrukciu a opravu toho istého oplotenia školy, chodníka či námestia, a vy do toho idete len preto, lebo máte nulové kofinancovanie a jediný, kto na tom zarába, je ten, ktorý vám ten recyklovaný projekt desiatykrát ponúkol, tak to nebude nikdy fungovať.
Toto dvojčíslo sa zaoberá obnovou pamiatok. Urobili ste v minulosti kontrolu využívania prostriedkov na obnovu kultúrneho dedičstva?
Bolo to asi pred šiestimi alebo siedmimi rokmi. Identifikovali sme vážne zlyhania vlastníkov aj samotného štátu. Vtedy sme skonštatovali, že ak by sme pokračovali v tom tempe, tak obnova potrvá stovky rokov. Pozrime sa na Krásnu Hôrku, Spišský hrad, Zvolenský zámok, iné pamiatky, ktoré nie sú len v rukách štátu, ale aj cirkvi. Cirkvi dostávajú veľké peniaze a rekonštruujú a opravujú historické objekty, len keď im štát dá na to peniaze. Kde sme, v 17. storočí?
Správame sa tu ako barbari k pamiatkam. Pozeráme sa na to, ako obnovujeme hrad Krásna Hôrka aj Spišský hrad. Slovensko tu potichu prichádza o kultúrne bohatstvo. Potrebovali by sme 1,8 až 5,5 miliardy eur. Každý deň ubudne zo zoznamu národných kultúrnych pamiatok asi desať nehnuteľností, lebo spadnú alebo sa zdevastujú.
Pri dnešnom nastavení procesov by obnova všetkých evidovaných pamiatok, ktoré sú v havarijnom stave trvala 180 rokov. Cirkev má 26 percent, štát má len 9 percent, samosprávy 27 percent. Štát nie je ten, kto má väčšinu pamiatok, ale fyzické osoby majú 28 percent. Vlastníctvo zaväzuje. Máte sa starať a nie mať natiahnutú ruku, a keď štát nedá peniaze, tak nič neurobím. Je to zodpovednosť vlastníkov a štát zlyháva v tom, že nevyžaduje od vlastníkov plnenie povinností.
Pozrime sa do susednej Viedne, do historického centra a ako sú tam opravené pamiatky. Štát povie: pomôžem, dám ti čas. Musíš to urobiť, lebo ak to neurobíš, tak zaplatíš sankcie a na konci ti nehnuteľnosť odoberiem, lebo sa o ňu nevieš starať.
Posledné roky sú veľmi rušné. Evidujú kontrolóri priamy alebo nepriamy nátlak pri kontrole?
Zlá atmosféra, ktorá je v spoločnosti, množstvo negatívnej energie sa musí premietnuť aj do života mojich kolegov kontrolórov. V posledných mesiacoch evidujeme ústne, niekedy až skoro fyzické útoky voči kontrolórom, kontrolórkam. Po prvýkrát máme situáciu, že kontrolované subjekty sa cez „náhubkové“ žaloby snažia umlčať NKÚ SR pri prezentácii výsledkov našej práce.
Snažia sa dávať žaloby za poškodzovanie dobrého mena. Snažia sa dávať predbežné žaloby, aby zabránili zverejňovaniu výsledkov našich kontrol. Do neba volajúci je fakt, že zatiaľ vláda toleruje. Vláda zodpovedá za výkon fungovania štátnych inštitúcií. Máme tu štátne inštitúcie, ktoré si zazmluvňujú právne kancelárie, ktoré ich majú zastupovať pri kontrolách, či už zo strany NKÚ SR, Národného bezpečnostného úradu, alebo iných kontrolných inštitúcií štátu.
Je to absolútne do neba volajúce. Musí proti tomu začať vážne konať vláda. Politici musia povedať, že takto nie. Ak budú politiku ovládať lobisti a oligarchovia, tak táto situácia nenastane a náš štát bude ešte v horšej situácii, v akej je dnes.
Ľubomír Andrassy (52)
V roku 1996 ukončil štúdium na Vojenskej leteckej akadémii generála M. R. Štefánika v Košiciach a začal pracovať na ministerstve obrany. O rok neskôr nastúpil na pozíciu vedúceho úseku komunikácie a hovorcu Strany demokratickej ľavice a zároveň začal študovať politické vedy a medzinárodné vzťahy na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V roku 1998 bol zvolený za poslanca Národnej rady SR za stranu SDĽ. V roku 2008 sa stal konzultantom pre tvorbu komunikačných stratégií verejných inštitúcií vo Svetovej banke na Slovensku. Po štvorročnom pôsobení na mieste hovorcu a poradcu na Miestnom úrade v Petržalke v roku 2010 začal pracovať ako riaditeľ Kancelárie primátora Bratislavy. Od roku 2015 pôsobil ako generálny riaditeľ Kancelárie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR. V septembri 2020 bol parlamentom zvolený za podpredsedu NKÚ a v máji 2022 za predsedu NKÚ na sedem rokov. Od mája 2024 je zároveň prvým viceprezidentom európskej organizácie národných kontrolných inštitúcií EUROSAI.
