Ľubomír Andrassy: Tunely sú niekoľkonásobne predražené. V súkromnej firme by majiteľ hnal manažéra pred súd
Monika Voleková Kontrola nemá nachádzať zlodejov a podvodníkov, kontrola má ukazovať a odhaľovať slabé miesta v systéme riadenia a procesov zúčtovávania financií, hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý má na základe výsledkov kontrol kritický postoj k hospodáreniu s financiami na Slovensku.
Podľa čoho sa na úrade rozhodujete a robíte si plán kontroly?
Máme veľmi sofistikovaný proces plánovania, ktorý vychádza z medzinárodných štandardov. Proces sa začína pri analytickom útvare, ktorý je u nás veľmi silný. Máme na ňom 16 analytikov, ktorí posudzujú riziká v rámci jednotlivých verejných politík v kontexte financií, strategických cieľov, medzinárodných záväzkov, chýb alebo rizík, ktoré sme v rámci predchádzajúcich kontrol identifikovali. Takto nám vzniká strednodobé zameranie kontrolnej činnosti.
Máme kompetenciu odkontrolovať viac ako 17-tisíc subjektov a to sa s 240 kontrolórmi nedá ani za 50 rokov. Preto vyberáme subjekty na kontrolu z hľadiska významnosti, celospoločenského vnímania alebo plnenia záväzkov. Na spracovaných rizikách máme nastavené témy a na témy schválené plánovacou radou spracovávame projekt kontrolnej akcie.
Ten opisuje riziká, ktoré pri kontrole preveríme. Kontrola trvá od troch do deviatich mesiacov. Deväť mesiacov trvajú najmä výkonnostné performance audity, musíte tam mať veľmi otvorenú interakciu s kontrolovaným subjektom.
Môžu NKÚ dať podnet na kontrolu aj občania?
Áno, dostávame ročne približne 600 podnetov, ale vo výkone ich máme možno 10-15. Píšu ľudia z regiónov, upozorňujú na nefunkčné kontrolné mechanizmy na úrovni samospráv. V poslednom čase máme veľa podnetov od politických strán. Jeden sa predbieha pred druhým, dávajú nám podnety na kontroly. Každým takýmto podnetom sa zaoberáme, ale pracujeme na základe medzinárodných štandardov.
Musíme vychádzať z našich strategických cieľov a zamerania kontroly, takže nevieme zaradiť každý podnet. Ak vidíme, že kontrola je zodpovednosťou niekoho iného, tak podnety odstupujeme audítorovi ministerstva, kontrolórovi mesta a žiadame, aby nás informoval o výsledku kontroly. Keď vidíme, že preverenie podnetu bolo zlé, nezodpovedá rizikovým oblastiam, tak spravidla takúto kontrolu vykoná potom NKÚ SR.
Kontrola v Agentúre štátom podporovaného nájomného bývania skonštatovala, že byty nestoja a bol tam neporiadok. Pozreli ste sa spätne, či zrealizovali opatrenia, ktoré ste im odporúčali?
Ak hovoríme konkrétne o tejto agentúre, ešte nie, ale máme v katalógu rizík aj vykonanie follow-up kontroly v tejto štátnej agentúre. Ešte potrebujeme čas na to, aby sme vedeli preveriť, či opatrenia a zmena prinášajú pozitívny efekt. Z hľadiska strategického nastavenia chceme dávať oveľa väčší dôraz práve na follow-up kontroly, teda tie následné.
Kontrolované subjekty nás môžu uspokojiť tým, že nám pošlú opatrenia, ktoré zrealizovali, ale vôbec nevieme, či fungujú reálne v živote. Ak naše odporúčania nepadajú na úrodnú pôdu a stále tam sú identifikované problémy, tak zo zákona výsledky kontroly neadresujeme len kontrolovanému, ale predkladáme na vládu. Ak by s tým nič nerobila ani vláda, môžeme takúto kontrolu a výsledky auditu zaslať na prerokovanie v pléne parlamentu.
Slovensko bolo v šoku po kybernetickom útoku na kataster. Vaši kontrolóri upozornili na nedostatky v roku 2019. Skontrolovali ste to v medziobdobí po roku 2019 až do roku 2025? Čo sa tam dialo?
Za informačné systémy štátu s dátami obyvateľov má niesť primárnu zodpovednosť štát. Nemôžeme takú dôležitú tému nechať na pleciach správcov alebo vlastníkov informačných systémov. Ukázalo sa, že kataster ostal ako sám vojak v poli. Ministerstvo vnútra, zodpovedné za katastrálne odbory, dovtedy ani poriadne nevedelo, že má nejakú takúto zodpovednosť.
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR sa tváril, že čo s tým má. Ak sme robili kontrolu na napĺňanie princípov nového informačného systému, tak sme museli skonštatovať, že digitalizácia procesov procesy neurýchlila, nezdigitalizovala.
Po ataku na kataster sme odporúčali všetkým štátnym inštitúciám urobiť mimoriadnu inventúru, hovorí o tom aj zákon. Jediná štátna inštitúcia, ktorá to urobila, je NKÚ SR. Preveríme, či si kompetentní splnili svoje zákonné povinnosti, aj to, aké opatrenia prijali v informačnom systéme katastra.
Stáva sa, že vaše kontroly odhalia trestný čin a polícia to tak nevyhodnotí?
Áno, veľmi často. Ale tak ako žiadam, aby rešpektovali iní nezávislosť NKÚ SR, tak musím rešpektovať nezávislosť vyšetrovateľov. Áno, môže byť problém, keď my robíme kontrolu po dvoch, troch, štyroch rokoch, tak sa môže stáť, že niekto niečo urobil zle, ale neviete nájsť konkrétnu osobu alebo dôkazy.
Ročne odstupujeme v priemere 10 až 15 zistení orgánom činným v trestnom konaní, jedno-dve zistenia sú následne preklopené aj do začiatku konania. Takto sme spolu riešili problém v jednej obci, kde sa stal ukážkový podvod. Súd nakoniec rozhodol, že sa nič nestalo, a rodinný príslušník starostu, ktorý mal čeliť tejto zodpovednosti, sa nakoniec stal štatutárom danej obce.
Obyvatelia obce nadávali na NKÚ SR, na policajtov a prokurátorov, že sme urobili „habaďúru“ a že vlastne vďaka nám sa rodinný príslušník stal starostom. Absolútne mimo nás. Často si mnohí myslia, že budeme rozhodcom, prídeme na kontrolu a na druhý deň povieme, kto má pravdu a kto nie, kto je čierny a kto biely. To nie je zmysel kontroly.
