Dva fotopríbehy z jednej štvrte
V priebehu niekoľkých dní zmizla v Bratislave budova, o hodnote ktorej nepochybujú historici, teoretici architektúry a ani verejnosť. Vznikne tu projekt a pri jeho návšteve si mnohí z nás ani nespomenú, že tu nebolo s búraním všetko kóšer. Máme krátku pamäť – určite kratšiu než pamäť tejto dnes už neexistujúcej pamiatky.
O ulicu ďalej sme sa pozreli na ďalší čudesný fenomén – chôdzu cez prekážky, ktorú takmer nevedomky, no predsa len nedobrovoľne praktizujú všetci, čo chcú prejsť námestím. Je v meste naozaj človek v centre záujmu?
Lisovňa bývalých závodov Gumon v Bratislave bola predmetom správneho konania o vyhlásení za pamiatku. Počas niekoľkých dní ju však zrovnali so zemou. Investor mal povolenie na asanáciu niektorých častí závodu, no nie na budovu lisovne.
Ružinovský miestny úrad potvrdil, že budova padla bez povolenia. Maximálna pokuta, ktorú môže investor dostať, je 5 miliónov korún. Pri celkových investičných nákladoch – približne 7,7 miliardy Sk (256 mil. eur) – je to však suma, ktorú investor v porovnaní s benefitmi získanými protiprávnou asanáciou určite rád zaplatí.
Nepripomína vám to príbehy zbúrania dvoch bratislavských technických pamiatok – Kabla a Danubia Elektrik? Kým budú mať pokuty takéto smiešne hodnoty, nebudú pokutami, ale skôr možnosťami lacnej a výhodnej kúpy protiprávneho konania, s ktorými sa bude počítať v rozpočte projektu.
Čarovná momentka z asanácie Gumonky aj s nápisom „zákaz fajčiť“ je jediným záberom, ktorý na našich tvárach vzbudil úsmev.
Les uprostred Dullovho námestia
Len pár metrov od Gumonky nás na Dullovom námestí zaujala ďalšia vec. Opäť v negatívnom zmysle – aj keď jej fyzický rozsah určite nie je taký veľký, ako je strata známej technickej pamiatky. No veci sa v architektúre nemerajú „colštokom“, ale dosahom na život konkrétneho človeka.
Fontána na Dullovom námestí a celé priestranstvo okolo nej žije príjemným mestským životom, ľudia majú toto miesto radi. Peší ťah vedúci z Košickej na Svätoplukovu ulicu hrdá samosprávna časť podčiarkla bránou s nápisom Mestská časť Bratislava-Ružinov.
Čo však nájdeme hneď na druhej strane brány, keď ňou prejdeme? Vjazd na parkovisko Hotela Apollo (bývalý Hotel Dukla) s hustým lesom stĺpov, rámp, stojanov na parkovacie karty, zábran, korigujúcich kvetináčov a kandelábrov, pomedzi ktoré musí každý jeden človek kľučkovať.
Je to drobnosť – mestskej časti sa nepodarilo ustriehnuť, že vlastník hotela urobil na pozemku to, čo potreboval – v rozpore s verejným záujmom. Keď si však uvedomíme, koľkým ľuďom táto drobnosť znižuje zážitok z miesta a strpčuje život hoci len na pár sekúnd, škoda je nedozerná – a mal by za ňu niekto zodpovedať. Je to tu takto už roky, a preto nemám pocit, že by niekoho zodpovedného zaujímalo tých pár sekúnd života každého človeka prechádzajúceho námestím, čo strávi v nepohode a roztrpčení. Dokonca mám podozrenie, že väčšina kľučkujúcich ľudí na Dullovom námestí ani necíti, že niečo nie je v poriadku.
Martina Jakušová
Foto: autorka
